Dnes prinášame názor jednej z odborníčok na dane p. Silvie Hallovej, partnerky z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Súhlasíte s nimi?
Foto: pixabay.com
Zhrnutie odporúčaní
(Reakcia na zoznam potenciálnych 100 úsporných opatrení pripravených úradníckou vládou)
Ak má budúca vláda vytvoriť podmienky pre dosiahnutie konsolidačných cieľov, ktoré Slovensku umožnia vyhnúť sa „gréckej ceste“, mala by zmenami v oblasti daní uľahčiť firmám podnikanie a zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska, to znamená nezvyšovať cenu práce. Na zvyšovanie daňových príjmov je vhodné zdanenie spotreby kombinované s cielenou sociálnou pomocou ľuďom s najnižšími príjmami na kompenzáciu dopadov.
Ktoré opatrenia sú použiteľné a prečo?
Daňové licencie
Na Slovensku vo všeobecnosti neexistuje všeobecné povedomie o tom, že platiť dane je normálne (naopak, je takpovediac „ľudovým hrdinstvom“ vyhýbať sa im). V tejto situácii sú daňové licencie efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ (aj ten v strate) platil aspoň minimálnu daň za služby štátu. U živnostníkov by tento nástroj zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody.
Vyššia DPH
Zvýšenie DPH so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša je opatrenie, ktorého dopad môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou. Tým pádom ide o ekonomicky férový spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu na plecia obyvateľov.
Zdanenie negatívnych externalít
Ide o krok správnym smerom, ktorý nám dlhodobo odporúča aj OECD. Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania s dopadom na rast výdavkov napr. v zdravotníctve (tabak, alkohol, kardiovaskulárne ochorenia kvôli vysokému príjmu cukru) sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami (Rakúsko zaviedlo a postupne zvyšuje daň z CO2 pri fosílnych palivách a zároveň kompenzuje dopady adresnou sociálnou dávkou (tzv. Klimabonus).
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
Podľa Hallovej je to akceptovateľný krok, ktorý však má ísť ruka v ruke s opätovným zavedením limitu pri zdravotných odvodoch. V súčasnej podobe ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí, kľúčových pre prechod na znalostnú ekonomiku.
Zdanenie nehnuteľností podľa hodnoty
Odborníčka na dane p. Hallová zdanenie nehnuteľností považuje za rozumný krok, o ktorom sa hovorí už roky a zatiaľ žiadna garnitúra naň nenašla odvahu. Osobne nevidím problém prejsť hneď na hodnotové zdaňovanie, keďže existujú cenové mapy aj register nehnuteľností, podľa ktorých sa dá nastaviť metodika. Napríklad Holandsko má zdaňovanie nehnuteľností postavené na ich trhovom ohodnotení s tým, že na prvú nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, je najväčšia daňová úľava a z každej ďalšej sa platí určené percento z trhovej hodnoty. A to bez ohľadu na spôsob využitia druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Takto sa znižuje aj priestor na obchádzanie daní bez toho, aby štát musel napríklad dokazovať, či a aký máte výnos z prenájmu.
Zrušenie rekreačných poukazov
V prostredí rekordne vysokej ceny práce sú zamestnávatelia navyše zaťažení platením za poukazy, nehovoriac o tom, že im štát diktuje, do akých benefitov majú investovať. Ide o extra záťaž, od ktorej treba zamestnávateľov odbremeniť. Z analýz IFP vyplýva, že poukazy zvýšili počet nocľahov asi o 10 %, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov cez 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok. Okrem toho sa cestovný ruch už dostáva na predpandemické čísla a očividne nepotrebuje takúto plošnú podporu (resp. podpora sa dá urobiť regionálne adresnejšie a s nižšími nákladmi pri súčasne lepšom využití eurofondov na rozvoj cestovného ruchu).
Zrušenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov
„Osobne sa prihováram za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný a jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu“ – hovorí Hallová z Grant Thorton. Zavedenie 15 % dane z príjmu pre podnikateľov s obratom do 49 790 eur bol nesystémový prvok, ktorý sčasti viedol k umelému rozdeleniu väčších firiem na menšie subjekty s nižšou daňovou povinnosťou so zbytočným daňovým výpadkom.
Ktorým opatreniam by sa mala budúca vláda vyhnúť a prečo?
Zavedenie dedičskej dane
Takéto plošné opatrenie by „torpédovalo“ základnú daňovú koncepciu, podľa ktorej sa príjem má zdaňovať iba raz (ktorá bola súčasťou balíka zmien pri prijatí rovnej dane).
DPFO 35 %:
Pri zásadnom zvýšení zdanenia fyzických osôb vláda riskuje, že oveľa väčšia časť ľudí sa bude snažiť ešte drastickejšie optimalizovať svoje dane a nie je vylúčené, že príjem z dane z príjmu bude nižší ako pred zmenou. Lepším prístupom je návrat k rovnej dani v akceptovateľnej výške, ktorá nedáva ľuďom dôvod optimalizovať a zbytočne riskovať (dôkazom je, že rok po zavedení rovnej dane stúpol základ dane o 90 % a výnos dane o 44 %).
Zrušenie asignácie dane pre právnické osoby
Týmto krokom sa nadbieha volaniu niektorých strán po utlmení činnosti 3. sektora, čo by bola vzhľadom na jeho nepochybný prínos chyba. Riešenie skôr vidím v presnejšom zadefinovaní subjektov, kto môže byť prijímateľom 2% z dane. Jasnými kritériami a kontrolou sa dá zabezpečiť, aby prijímateľmi mohli byť len v širokom meradle prínosné verejnoprospešné subjekty, a nie napr. účelovo zriadené občianske združenia založené firmami, ktoré slúžia primárne záujmom zakladateľa).
Ktoré opatrenia chýbajú v opatreniach (a mali by tam byť)?
Naviazanie nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu
Okrem najvyššieho daňovo-odvodového zaťaženia práce v strednej Európe a druhého najvyššieho v EÚ (vyššie zdaňujú prácu len Francúzi) zamestnancov „trestá“ aj nesystémové naviazanie nezdaniteľnej časti na životné minimum. To rastie dlhodobo pomalšie ako priemerná mzda, a tým pádom zamestnanci platia z hrubej mzdy čoraz vyššie dane (tzv. tiché zdanenie). Tento hendikep sa dá odstrániť jednorazovým zvýšením nezdaniteľnej časti, alebo – v ideálnom prípade – naviazaním na priemernú mzdu. Toto opatrenie krátkodobo zníži daňové príjmy, avšak prispeje k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce, a tým k budúcemu rastu miezd/poklesu nezamestnanosti a nárastu daňových príjmov nad pôvodnú úroveň.
Zrušenie platenia zdravotných odvodov pri predaji cenných papierov
Anomáliou je platba zdravotných odvodov pri predaji cenných papierov a majetku. Zdravotné a sociálne odvody by sa mali platiť len z aktívneho príjmu.
