Dokonca nemusíte ani viesť žiadne účtovníctvo. Aké povinnosti vyplývajú podnikateľom v súvislosti s vystavovaním daňových dokladov?

Čo je to faktúra

V úvode je dôležité ozrejmiť, že pojem faktúra sa bežne používa aj v prípadoch, keď o faktúru v pravom zmysle slova nejde.

Pojem faktúra je uvedený v § 71 zákona o DPH, pričom faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (napr. dobropis).

Postavenie papierových a elektronických faktúr je rovnocenné. Podstatné je, aby sa každá faktúra dala jednoznačné spojiť s konkrétnym zdaniteľným obchodom, t.j. dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ vyžaduje na základe vystavenej faktúry odplatu od odberateľa a odberateľ si môže na základe faktúry nárokovať odpočítanie zaplatenej DPH.

Elektronická faktúra

Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74, je vydaná len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte, na akom sa zdaniteľné osoby vopred dohodli, napr. xml, pdf. Súhlas na vydanie elektronickej faktúry môže byť vyjadrený písomne, v zmluve, e-mailom, alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany zákazníka alebo jej úhradou.

Ak teda zákazník uhradí prijatú elektronickú faktúru, samotná úhrada takto vystavenej faktúry znamená, že súhlasil s jej vydaním v elektronickej podobe. Elektronickú faktúru si môže zákazník aj sám stiahnuť napr. z webovej stránky predávajúceho po zadaní prihlasovacích údajov, tzn. nemusí dôjsť k zaslaniu faktúry zákazníkovi, ale zákazník len obdrží informáciu o vyhotovení faktúry.

Vystavenie faktúry – kto má povinnosť

V praxi môže nastať situácia, že zákazník vystavenie faktúry nepotrebuje, ale dodávateľ je v zmysle zákona o DPH povinný ju vystaviť. Osoby povinné vyhotoviť faktúru sú uvedené v § 72 zákona o DPH:

1. Platiteľ DPH pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (okrem dodaní tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42),

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane (s výnimkou poisťovacích a finančných služieb),

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

h) dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb v zmysle § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b;

2. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby;

3. Zahraničná osoba z tretieho štátu pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní;

4. Zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku;

5. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru. Predávajúci je oprávnený podať daňové priznanie a DPH si odpočítať (§ 52), povinnosť platiť DPH má kupujúci v inom členskom štáte (miesto spotreby).

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba, ak medzi dodávateľom a odberateľom je vopred uzavretá písomná dohoda o vystavovaní faktúr. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Vystavená faktúra ako účtovný doklad

Každé vystavenie faktúry je zároveň účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve a bez ohľadu na postavenie predávajúceho a kupujúceho musí obsahovať tieto náležitosti:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia.

Povinné náležitosti faktúry vystavenej platiteľom DPH sú uvedené v § 74 zákona o DPH.

Každý účtovný doklad musí spĺňať zároveň náležitosti

A to v zmysle § 3a Obchodného zákonníka:

1. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
2. právnu formu právnickej osoby,
3. identifikačné číslo, ak je pridelené,
4. označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu v prípade podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov.

Vystavenie faktúry a jej súčasti

Je dôležité spomenúť, že vystavenie faktúry by nemalo byť bez akéhokoľvek podkladu a nemala by existovať ako samostatný dokument (je potrebné na to myslieť aj pri archivácii účtovných dokladov).

Súčasťou vystavenej faktúry môže byť napr. zmluva, objednávka, doklad o vykonaní platby, doklad o uskutočnení prepravy tovaru, fotografie z vykonania služby, dodací list, potvrdenie o vydaní tovaru zo skladu/príjme tovaru na sklad apod.

Kto môže vystaviť faktúru

Vystavenie faktúry za dodaný tovar alebo službu môže vyhotoviť aj neplatiteľ DPH. Takáto faktúra ale nebude obsahovať všetky povinné obsahové náležitosti v zmysle § 74, napr. IČ DPH zdaniteľnej osoby – dodávateľa, základ dane a sadzbu dane – uvedie sa vždy iba cena bez dane (nezáleží, či je odberateľ platiteľom DPH alebo nie je).

Je dobrým zvykom uvádzať na vystavenej faktúre informáciu „Nie sme platiteľom DPH.“ Dokonca môže faktúru vystaviť aj fyzická osoba – občan (nepodnikateľ). Zákon nič také nezakazuje a je potrebné na takúto faktúru nazerať len ako na doklad, ktorým sa fyzická osoba – nepodnikateľ dožaduje úhrady záväzku v dohodnutej lehote splatnosti (napr. fyzická osoba – občan pomôže podnikateľovi so sťahovaním).

• ODPORÚČAME: Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Zatiaľ čo neplatiteľ DPH musí vystaviť „faktúru“ bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje (keďže sa riadi zákonom o účtovníctve), platiteľ DPH sa riadi lehotami uvedenými v § 73  a faktúru vystaví do 15 dní:

1. odo dňa dodania tovaru alebo služby,
2. odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
3. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
4. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,
5. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

Účtovníctvo vs. Daňová evidencia vs. Paušálne výdavky

Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

1. podnikateľ, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri,
2. fyzická osoba – živnostník,
3. občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
4. cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Všetky ostatné účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Obsahové náležitosti účtovného dokladu sú spomenuté vyššie (§ 10 zákona o účtovníctve). Zjednodušene povedané, z účtovného dokladu musí vyplývať kto, komu, za akú sumu, za čo a  kedy.

Podnikateľ – neplatiteľ DPH, ktorý sa rozhodol viesť daňovú evidenciu (pozn. aj platiteľ DPH môže viesť daňovú evidenciu) alebo si uplatňovať paušálne výdavky, nepostupuje podľa zákona o účtovníctve (nepovažuje sa za účtovnú jednotku, k daňovému priznaniu nie je povinný doložiť účtovnú závierku), ani podľa zákona o DPH. Znamená to teda, že nie je povinný vystavovať účtovné, resp. daňové doklady za dodaný tovar alebo službu?

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, resp. jej skrátenú formu pri tzv. paušálnych výdavkoch, v tejto evidencii okrem iného eviduje príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve. Takýto doklad teda musí obsahovať:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Bankový výpis

Nie je vylúčené, že všetky tieto náležitosti obsahuje aj výpis z účtu v banke. Ten môže byť prípadne doplnený iným dokladom, napr. objednávkou, z ktorej je zrejmé kto, koľko a za čo zaplatil konkrétnu sumu na výpise z účtu. Vyššie uvedené náležitosti účtovného dokladu môže mať, a zvyčajne aj má, zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim a teda, ak zmluva existuje v písomnej forme, možno ju využiť aj ako doklad do daňovej evidencie.

Ak je kupujúcim iný podnikateľ, s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať k vykonanej platbe účtovný doklad. Daňovým výdavkom živnostníka môže byť totiž iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Povinné údaje na doklade o kúpe

Ak je kupujúcim súkromná osoba, tá ma právo na doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby a predajca je povinný tento doklad vyhotoviť.  V doklade musí byť podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa uvedené:

1. obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
2. adresa prevádzkarne,
3. dátum predaja,
4. názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
5. cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Ak sa zákazník dohodne s predávajúcim, že zákazník doklad nepotrebuje, jeho právo na reklamáciu tým nie je dotknuté. Zákazník však musí vedieť v prípade reklamácie preukázať,  o aký výrobok ide, že výrobok bol zakúpený u konkrétneho predajcu a že je ešte v záruke. Nie je zákonom stanovené, akým dokladom to má preukázať.

Spotrebiteľské kúpne zmluvy upravuje Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa.

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Inšpektorom finančnej správy sa podarilo odhaliť podvod fiktívnych dovozov PC komponentov.

Išlo o nákup zo zahraničia

Prišli na to počas daňovej kontroly dane z príjmov u jedného daňového subjektu, ktorý deklaroval nákup počítačových komponentov z tretích štátov. Spoluprácou daňového úradu s colným úradom bolo zistené, že za kontrolované obdobie uvedený subjekt nedoviezol z tretích krajín žiadny tovar. Za kontrolované obdobie nebol zistený žiadny prípad dovozu z tretích krajín, kde by bol subjekt figuroval ako dovozca alebo deklarant.

Nedokázal preukázať obstaranie

Daňový subjekt zároveň nevedel preukázať obstaranie tovaru zaúčtovaného v daňových nákladoch. Na základe zistených skutočností tak nebolo možné nákup počítačových komponentov vo výške 6 miliónov eur uznať do daňových výdavkov.

Výsledkom tejto kontroly je, že kontrolovaný daňový subjekt bude musieť doplatiť štátu rozdiel dane  z príjmov vo výške viac ako 1,26 mil. eur.

Zdroj: Finančná správa / úprava redakcia

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Príspevok Podvod pri dovoze PC komponentov zo zahraničia je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Preukázať a dostatočne vysvetliť

Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, kedy si podnikateľ z firemného účtu zaplatí hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne si to živnostník dá do nákladov. Právnici z však upozorňujú, že  pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a daňový úrad či súd nemusí tieto náklady uznať:  „Každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, kabelku a tak ďalej. Potrebné je však preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov a podobne. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne. Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Posúdenie odborníkmi

Ak sa však chcú daňovníci vyhnúť problémom pri daňovej kontrole, vždy majú aj ďalšiu možnosť: „Vzhľadom na spomínanú nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkmi pre danú oblasť. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80 % – 20 % na majetok osobnej potreby,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax. 

Pozor na využívanie firemných peňazí na súkromné účely

V slovenskom prostredí je podľa právnikov tiež bežnou praxou, že podnikatelia si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára. Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely. To však už neplatí v prípade, ak ide o jednoosobové s.r.o.. Najmä menší podnikatelia podľa právnikov zabúdajú na to, že obchodná spoločnosť (a teda aj s.r.o.) je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé. „Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office. Ak chce majiteľ s.r.o. legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani. Inak ide, v mimoprávnej terminológii, o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca či príjemcovia týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa),“ zdôrazňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Pri väčších spoločnostiach je podľa právnikov účtovná a ekonomická transparentnosť síce vyššia, no ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zdôvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Pokuty a tresty môžu byť vysoké

Podľa právnikov treba mať na pamäti, že daňová optimalizácia je hlavne o poznaní práva a hraníc, v ktorých sa daňovník môže pohybovať. Pri zistených nedostatkoch totiž daňovníkom hrozia pokuty vo výške aj niekoľko tisíc eur. Za krátenie daní môže naviac hroziť  trest odňatia slobody až do  výšky 12 rokov, podľa rozsahu. „So stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude pravdepodobne narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti týmto právnym a daňovým neduhom. Navyše, hranica prekročenia z pásma „pokuty“ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku (a nielen na Slovensku) veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy,“ uzatvára daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Zdroj: Kancelária Highgate Law & Tax / úprava redakcia

Kancelária Highgate Law & Tax funguje od roku 2018, no za krátky čas sa vyrovnala najsilnejším a najväčším právnickým kanceláriám pôsobiacim na Slovensku. Prepája oblasť právneho, daňového a poradenstva. Jej zakladatelia sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií pre prípravu legislatívy upravujúcej oblasť regulácie kryptomien.

Príspevok Kabelky, hodinky či dovolenky v nákladoch podnikateľa? Daňový úrad to nemusí uznať a hrozia vysoké pokuty je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Kompenzácia vo výške 5 eur

Ďalšie predĺženie bude závisieť od vývoja pandemickej situácie na Slovensku. Štát bude náklady na antigénový test kompenzovať po novom 4 eurami na zamestnanca, ďalšie euro pôjde na náklady spojené s testovaním.

Postupuje sa naďalej podľa manuálu

Zamestnávatelia sú naďalej povinní zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov, ako aj vhodný priestor na testovanie. Výsledky testov nesmú byť staršie ako sedem dní, môže ísť aj o výsledok antigénového samotestu z nosa pod dohľadom autorizovanej osoby, tak ako určuje manuál. Rovnako môže ísť o testy z mobilných odberových miest, a to antigénové, LAMP a PCR testy.

Žiadosti vo februári

O finančnú náhradu môžu žiadať zamestnávatelia Ministerstvo hospodárstva SR v mesiaci február 2022 za všetky vykonané samotestovania jednorazovo. Doplňujúce otázky je možné zaslať na e-mailovú adresu: testovaniefiriem@mhsr.sk

Ak potrebujete v podnikaní počas COVID-u pomôcť, kontaktujte odborníkov

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR / úprava redakcia

Príspevok Testovanie zamestnancov sa predlžuje do konca januára je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ústavný súd SR rozhodol, že časť novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice z roku 2018 nie je v súlade s Ústavou SR. Konkrétne ide o časť „unikátny identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“. 

Pre podnikateľov používajúcich e-kasu to znamená, že odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu  SR nie sú povinní zasielať unikátny identifikátor kupujúceho do systému e-kasa. Technické nastavenie pokladníc a systému e-kasa podnikateľom umožňuje zasielať údaje z pokladničných  dokladov bez tohto identifikátora.

Článok pokračuje pod reklamou

Finančná správa plánuje o nenahlasovaní UIK informovať vybraných podnikateľov aj prostredníctvom softwarningu. Zároveň finančná správa upozorňuje, že cieľom pri zavádzaní e-kasy nebolo sledovať dennodenné správanie sa kupujúcich,  primárnym cieľom je boj proti daňovým podvodom. Finančná správa unikátny identifikátor kupujúceho nevyhodnocuje a nie je predmetom ďalšieho spracovania.

Zdroj: Tlačová správa / Finančná správa

Príspevok Podnikatelia nie sú povinní zasielať UIK do systému e-kasa je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Minimálny vymeriavací základ sa pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby zvyšuje z 546 eur na 566,50 eur. Maximálny vymeriavací základ sa mení – po novom bude 7931 eur namiesto 7655 eur.

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od prvého januára bude 187,78 eur a pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré sú dobrovoľne poistené, bude výška poistného 199,11 eur.

Článok pokračuje pod reklamou

Príspevok Vymeriavacie základy na sociálne poistenie sa od nového roka zvýšia je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Zákon o e-Governmente umožňuje finančnej správe duálne doručovanie EÚD v oblasti správy spotrebných daní (aj prostredníctvom svojho špecializovaného PFS) len do konca tohto roka. Finančná správa sa ho rozhodla ukončiť už k 12. decembru tohto roka, čím bude umožnený plynulý dobeh doručení na PFS a všetky osoby, ktoré disponujú touto schránkou si budú môcť prevziať EÚD bez problémov do konca tohto roka.

Od 1. januára 2022 si budú môcť daňové subjekty prevziať EÚD výlučne v elektronickej schránke na ÚPVS (Slovensko.sk), nakoľko začne naplno fungovať obojsmerná elektronická komunikácia a finančná správa bude takýmto spôsobom doručovať subjektom EÚD už za všetky druhy daní.

Výnimku bude tvoriť doručovanie rozhodnutí zahraničným osobám. Ak tieto osoby nebudú mať zriadenú schránku na ÚPVS a budú ju mať zriadenú na PFS, potom im orgány finančnej správy budú doručovať do elektronickej osobnej schránky na PFS.

Prístup osôb k elektronickým službám v rámci osobnej internetovej zóny na PFS zostane aj po ukončení duálneho doručovania na PFS nezmenený. Daňové subjekty budú mať prístup k elektronickej podateľni, k výpisu zo svojho osobného účtu, alebo bude prístupný napr. spis v elektronickej podobe.

Zdroj: Finančná správa

Príspevok Nastáva zmena pri duálnom doručovaní dokumentov v prípade spotrebných daní je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Príspevok Digitálne platformy a zaevidovanie dokladu. Robíte to správne? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Príspevok Vzorový pokladničný doklad – už nie je povinný je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Daň z príjmu

Daň z príjmu platíme prakticky všetci, ktorý nejaký príjem dosahujeme. Legislatívne ju rozdeľujeme na daň z príjmu :

• Fyzických osôb, kam zaraďujeme zamestnancov, živnostníkov, športovcov, umelcov a ostatné slobodné povolania.
• Právnických osôb – podnikateľské subjetky (s.r.o., a.s.) ako aj rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a iné neziskové organizácie.

Daň z príjmov fyzických osôb

Daň z príjmov platí každý občan, ktorého zárobok (zdaniteľný príjem) za zdaňovacie obdobie bol vyšší ako zákonom stanovená hranica – pre rok 2016 to bolo 1 901,67 EUR za podmienky, že tento príjem nebol od dane oslobodený. V článku sa bližšie zaoberám zdanením príjmov u fyzických osôb – podnikateľov.

Sadzba dane

• Výška sadzby dane pre Fyzické osoby je 19%, pričom tá sa uplatňuje pri príjmoch, ktoré nepresahujú 176,8 násobok sumy životného minima
• Ak sa živnostníkovi darilo, a jeho príjem prekročil hranicu 176,8 násobok sumy životného minima, zdaňuje svoje príjmy zvýšenou sadzbou 25%

Ak ste SZČO (živnostník), profesionálny športovec, alebo vykonávate iné slobodné povolanie, máte každý rok, tak ako to už býva zvykom, do 31. marca nasledujúceho roka podať daňové priznanie, kde zdaňujete svoje príjmy za predchádzajúci rok. Ak to z určitých dôvodov nemôžete stihnúť do uvedenej lehoty, môžete daňovému úradu oznámiť, že si predlžujete lehotu na podanie daňového priznania, a to až do 30. júla alebo až 30. septembra (ak ste poberali príjmy zo zahraničia).

Dôležité je spomenúť fakt, že fyzické osoby pri jednoduchom účtovníctve (vrátane daňovej evidencie a paušálnych výdavkoch) zdaňujú iba svoje príjmy, t.j. skutočne zaplatené faktúry v danom roku. Ak vystavíte faktúru v decembri, ale zaplatená bude až v januári, príjem z tejto faktúry zdaňujete až v tom roku, kedy bola uhradená.
Po prekročení určitej výšky daňovej povinnosti v daňovom priznaní Vám môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov, a to :

• Štvrťročne – ak vaša daňová povinnosti prekročila sumu 2 500,- EUR
• Mesačne – ak vaša daňová povinnosť bola vyššia ako 16 600,- EUR.

Preddavky sa vypočítajú ako podiel výšky daňovej povinnosti /12 mesiacov alebo 4 kvartály.

Daň z príjmu právnickej osoby

Podnikateľské subjekty a ostatné právnické osoby zdaňujú všetky svoje príjmy, ak nejde o príjmy od dane oslobodené v zmysle zákona. U právnických osobách sa však stretávame s povinnosťou platiť daň aj v prípade, ak firma nedosiahne zisk, ale stratu. Ide o tzv. daňové licencie, ktoré určujú akúsi minimálnu výšku daňovej povinnosti pre každú právnickú osobou.

Výnimkou sú novo-založené spoločnosti, ktoré sú prvý rok existencie od platenia daňovej licencie oslobodené. Dobrou správou však je, že povinnosť platiť daňovú licenciu budú mať podnikatelia posledný krát za rok 2017. Ak ste odkladali založenie spoločnosti z dôvodu daňových licencií, môžete tak urobiť už tento rok. Za prvé zdaňovacie obdobie daňovú licenciu neplatíte a v roku 2018 už budú daňové licencie zrušené.

Sadzba dane a výška daňovej licencie

Sadzba dane z príjmov právnických osôb pre rok 2017 je vo výške 21%. Výšku daňovej licencie rozlišujeme na tri základné kategórie:

• Ak subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a jeho ročný obrat neprekročil 500 000 EUR, výška daňovej licencie predstavuje 480 EUR
• Ak je subjekt platiteľom DPH a jeho ročný obrat neprekročil čiastku 500 000 EUR, výška daňovej licencie je 960 EUR
• Ak subjekt prekročil za zdaňovacie obdobie ročný obrat 500 000 EUR, jeho výška daňovej licencie bude 2 880 EUR.

Daň z motorových vozidiel

Ak podnikatelia využívajú na svoje podnikateľské účely motorové vozidlo, sú povinný podať daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Základnou podmienkou je, že vozidlá majú evidenčné čísla v Slovenskej republike.

Dôležité je pripomenúť, že ak podnikateľ používa na podnikateľský účel súkromné vozidlo, ktoré nie je majetkom firmy ale je v majetku súkromnej osoby (nepodnikateľa), ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, je povinný aj za takéto vozidlo podať daňové priznania a zaplatiť daň. ( pr. : zamestnanec použije svoje súkromné vozidla na pracovnú cestu  a firma mu preplatí cestovné náhrady. Aj za takéto vozidlo je podnikateľ povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň )

Sadzba dane je rozličná pre osobné vozidlá v závislosti od  zdvihového objemu valcov motora. Pre úžitkové vozidlá a autobusy sa sadzba dane počíta podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti v tonách a počtu náprav podľa technického preukazu alebo iného dokladu.
V závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla (t.j. od veku vozidla) sa sadzba dane upravuje percentuálnym znížením alebo zvýšením základnej sadzby dane. Znamená to, že čím novšie vozidlo, tým väčšia percentuálna zľava zo základnej sadzby dane. Toto opatrenia má podporovať kúpu novších firemných vozidiel s dôrazom na menšie produkovanie emisií.

Spotrebné dane

Ide o nepriame dane, ktoré sa vzťahujú len na určitý druh tovaru. Samotný názov nám naznačuje, že v jednoduchosti povedané zdaňujú spotrebu vybraných tovarov. V praxi sa s nimi stretávajú napríklad výrobcovia alkoholu alebo tabakových výrobkov.
Daň za vybrané komodity sa platí v jednoduchosti povedané už pri vyskladnení tovaru od výrobcu. Možno preto konštatovať, že sa prakticky zdaňuje už výroba tohto tovaru, resp. sa platí daň z neho už priamo pri dovoze tovaru na územie SR.  Tieto dane nepriamo platíme my všetci, nakoľko sú už zarátané do konečnej ceny daných tovar – napríklad pri tankovaní benzínu alebo nafty.
Správu spotrebných daní majú v kompetencii colné úrady, nie daňový úrad. Každá spotrebná daň sa riadi osobitným zákonom o spotrebnej dani.

Daň z pridanej hodnoty – „DPH“

V médiách asi najviac skloňovaná daň, ktorá sa dotýka priamo podnikateľov a nepriamo nás všetkých, keďže DPH je pripočítaná k cene tovarov a služieb. Platiteľom DPH sa môže podnikateľ stať dobrovoľne (ak je to pre neho výhodnejšie), alebo povinne na základe zákonom stanovených podmienok – a to prekročenie obratu 49 790,- EUR za posledných 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Subjekt sa pri registrácií stáva automaticky mesačným platiteľom DPH.

O zmenu obdobia na štvrťročného platiteľa DPH však môže podnikateľ požiadať po uplynutí nasledujúcich 12 mesiacov od obdobia, kedy sa stal platiteľom DPH. Musí však splniť podmienku, že jeho obrat za posledných 12 po sebe nasledujúcich mesiacov bol viac ako 49 790,- EUR a menej ako 100 000,- EUR. V prípade, ak podnikateľ prekročí obrat vo výške 100 000,- EUR, ostáva mesačným platiteľom.

Ako už samotný názov hovorí, podnikateľ platí iba daň z pridanej hodnoty, nie z celkovej ceny tovaru alebo služby. Z toho dôvodu si platcovia DPH uplatňujú odpočítanie DPH z nakúpených nákladov, čím vznikne povinnosť zaplatiť daň iba z rozdielu, ktorý tvorí pridanú hodnotu. Uvediem ilustratívny príklad : Firma ABC, s.r.o. sa zaoberá predajom tovaru – obchod s oblečením. Firma nakúpi od svojho dodávateľa tovar – oblečenie v hodnote:

• a) 1000,- EUR bez DPH
• b) 200,- EUR DPH
• c) Cena spolu = 1200 EUR

K hodnote tovaru pripočíta firma ABC, s.r.o. svoju maržu 20%, čo znamená, že tovar ponúka konečnému spotrebiteľovi :

• a) 1 200,- EUR bez DPH
• b) 240,- EUR DPH
• c) Cena spolu = 1 440 EUR

Podnikateľ na konci zdaňovacieho obdobia DPH (mesiac/štvrťrok) zaplatí daň iba z rozdielu (pridanej hodnoty), ktorú vypočíta ako : 240 – 200 = 40,- EUR (výška DPH z jeho tržieb, ktorú mu zaplatili koneční spotrebitelia – daň, ktorú zaplatil dodávateľovi tovaru pri nákupe od veľkoobchodu). Daňová povinnosť firmy ABC, s.r.o. je vo výške 40,- EUR. Ide skutočne iba o daň z pridanej hodnoty, čo si vieme overiť výpočtom : 1200 (predajná cena) – 1000(nákupná cena) = 200 EUR pridaná hodnota, pričom 20 % z 200,- EUR je daň vo výške 40,- EUR.

Mali ste možnosť vidieť stručný prehľad rôznych daňových povinností podnikateľov. Každý z nich sa riadi osobitnými zákonmi, obsahuje rôzne výnimky, špecifiká a podobne. Článok slúži pre primárnu predstavu rôznych druhov daní, s ktorými sa môžu podnikatelia stretnúť.

Príspevok Odborník radí: Aké dane platia podnikatelia? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.