FakturovanieJednoduché účtovníctvoPodvojné účtovníctvoÚčtovné dokladyÚčtovníctvo xa Publikované 7. januára 2021 zobraziť celý profil

Ak podnikáte na území Slovenska a ste zároveň platiteľ DPH, odpoveď na otázku z nadpisu je jednoznačná – áno, vystavenie faktúry je povinné. Nezáleží pri tom, akú formu podnikania ste si zvolili, ani v akej sústave účtovníctva účtujete.

Dokonca nemusíte ani viesť žiadne účtovníctvo. Aké povinnosti vyplývajú podnikateľom v súvislosti s vystavovaním daňových dokladov?

Čo je to faktúra

V úvode je dôležité ozrejmiť, že pojem faktúra sa bežne používa aj v prípadoch, keď o faktúru v pravom zmysle slova nejde.

Pojem faktúra je uvedený v § 71 zákona o DPH, pričom faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (napr. dobropis).

Postavenie papierovýchelektronických faktúr je rovnocenné. Podstatné je, aby sa každá faktúra dala jednoznačné spojiť s konkrétnym zdaniteľným obchodom, t.j. dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ vyžaduje na základe vystavenej faktúry odplatu od odberateľa a odberateľ si môže na základe faktúry nárokovať odpočítanie zaplatenej DPH.

Elektronická faktúra

Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74, je vydaná len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte, na akom sa zdaniteľné osoby vopred dohodli, napr. xml, pdf. Súhlas na vydanie elektronickej faktúry môže byť vyjadrený písomne, v zmluve, e-mailom, alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany zákazníka alebo jej úhradou.

Ak teda zákazník uhradí prijatú elektronickú faktúru, samotná úhrada takto vystavenej faktúry znamená, že súhlasil s jej vydaním v elektronickej podobe. Elektronickú faktúru si môže zákazník aj sám stiahnuť napr. z webovej stránky predávajúceho po zadaní prihlasovacích údajov, tzn. nemusí dôjsť k zaslaniu faktúry zákazníkovi, ale zákazník len obdrží informáciu o vyhotovení faktúry.

Vystavenie faktúry – kto má povinnosť

V praxi môže nastať situácia, že zákazník vystavenie faktúry nepotrebuje, ale dodávateľ je v zmysle zákona o DPH povinný ju vystaviť. Osoby povinné vyhotoviť faktúru sú uvedené v § 72 zákona o DPH:

1. Platiteľ DPH pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (okrem dodaní tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28§ 42),

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane (s výnimkou poisťovacích a finančných služieb),

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

h) dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb v zmysle § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b;

2. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby;

3. Zahraničná osoba z tretieho štátu pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní;

4. Zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku;

5. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru. Predávajúci je oprávnený podať daňové priznanie a DPH si odpočítať (§ 52), povinnosť platiť DPH má kupujúci v inom členskom štáte (miesto spotreby).

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba, ak medzi dodávateľom a odberateľom je vopred uzavretá písomná dohoda o vystavovaní faktúr. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Článok pokračuje pod reklamou

Vystavená faktúra ako účtovný doklad

Každé vystavenie faktúry je zároveň účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve a bez ohľadu na postavenie predávajúceho a kupujúceho musí obsahovať tieto náležitosti:

  1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
  2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
  3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
  4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
  5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia.

Povinné náležitosti faktúry vystavenej platiteľom DPH sú uvedené v § 74 zákona o DPH.

Každý účtovný doklad musí spĺňať zároveň náležitosti

A to v zmysle § 3a Obchodného zákonníka:

  1. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
  2. právnu formu právnickej osoby,
  3. identifikačné číslo, ak je pridelené,
  4. označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu v prípade podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov.

Vystavenie faktúry a jej súčasti

Je dôležité spomenúť, že vystavenie faktúry by nemalo byť bez akéhokoľvek podkladu a nemala by existovať ako samostatný dokument (je potrebné na to myslieť aj pri archivácii účtovných dokladov).

Súčasťou vystavenej faktúry môže byť napr. zmluva, objednávka, doklad o vykonaní platby, doklad o uskutočnení prepravy tovaru, fotografie z vykonania služby, dodací list, potvrdenie o vydaní tovaru zo skladu/príjme tovaru na sklad apod.

Kto môže vystaviť faktúru

Vystavenie faktúry za dodaný tovar alebo službu môže vyhotoviť aj neplatiteľ DPH. Takáto faktúra ale nebude obsahovať všetky povinné obsahové náležitosti v zmysle § 74, napr. IČ DPH zdaniteľnej osoby – dodávateľa, základ dane a sadzbu dane – uvedie sa vždy iba cena bez dane (nezáleží, či je odberateľ platiteľom DPH alebo nie je).

Je dobrým zvykom uvádzať na vystavenej faktúre informáciu „Nie sme platiteľom DPH.“ Dokonca môže faktúru vystaviť aj fyzická osoba – občan (nepodnikateľ). Zákon nič také nezakazuje a je potrebné na takúto faktúru nazerať len ako na doklad, ktorým sa fyzická osoba – nepodnikateľ dožaduje úhrady záväzku v dohodnutej lehote splatnosti (napr. fyzická osoba – občan pomôže podnikateľovi so sťahovaním).

Zatiaľ čo neplatiteľ DPH musí vystaviť „faktúru“ bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje (keďže sa riadi zákonom o účtovníctve), platiteľ DPH sa riadi lehotami uvedenými v § 73  a faktúru vystaví do 15 dní:

  1. odo dňa dodania tovaru alebo služby,
  2. odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
  3. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
  4. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,
  5. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

Účtovníctvo vs. Daňová evidencia vs. Paušálne výdavky

Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

  1. podnikateľ, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri,
  2. fyzická osoba – živnostník,
  3. občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
  4. cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Všetky ostatné účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Obsahové náležitosti účtovného dokladu sú spomenuté vyššie (§ 10 zákona o účtovníctve). Zjednodušene povedané, z účtovného dokladu musí vyplývať kto, komu, za akú sumu, za čo a  kedy.

Podnikateľ – neplatiteľ DPH, ktorý sa rozhodol viesť daňovú evidenciu (pozn. aj platiteľ DPH môže viesť daňovú evidenciu) alebo si uplatňovať paušálne výdavky, nepostupuje podľa zákona o účtovníctve (nepovažuje sa za účtovnú jednotku, k daňovému priznaniu nie je povinný doložiť účtovnú závierku), ani podľa zákona o DPH. Znamená to teda, že nie je povinný vystavovať účtovné, resp. daňové doklady za dodaný tovar alebo službu?

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, resp. jej skrátenú formu pri tzv. paušálnych výdavkoch, v tejto evidencii okrem iného eviduje príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve. Takýto doklad teda musí obsahovať:

  1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
  2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
  3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
  4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Bankový výpis

Nie je vylúčené, že všetky tieto náležitosti obsahuje aj výpis z účtu v banke. Ten môže byť prípadne doplnený iným dokladom, napr. objednávkou, z ktorej je zrejmé kto, koľko a za čo zaplatil konkrétnu sumu na výpise z účtu. Vyššie uvedené náležitosti účtovného dokladu môže mať, a zvyčajne aj má, zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim a teda, ak zmluva existuje v písomnej forme, možno ju využiť aj ako doklad do daňovej evidencie.

Ak je kupujúcim iný podnikateľ, s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať k vykonanej platbe účtovný doklad. Daňovým výdavkom živnostníka môže byť totiž iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Článok pokračuje pod reklamou

Povinné údaje na doklade o kúpe

Ak je kupujúcim súkromná osoba, tá ma právo na doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby a predajca je povinný tento doklad vyhotoviť.  V doklade musí byť podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa uvedené:

  1. obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
  2. adresa prevádzkarne,
  3. dátum predaja,
  4. názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
  5. cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Ak sa zákazník dohodne s predávajúcim, že zákazník doklad nepotrebuje, jeho právo na reklamáciu tým nie je dotknuté. Zákazník však musí vedieť v prípade reklamácie preukázať,  o aký výrobok ide, že výrobok bol zakúpený u konkrétneho predajcu a že je ešte v záruke. Nie je zákonom stanovené, akým dokladom to má preukázať.

Spotrebiteľské kúpne zmluvy upravuje Občiansky zákonníkzákon o ochrane spotrebiteľa.