Právna poradňaPrávo a legislatíva
Publikované 27. februára 2021 zobraziť celý profil

Daňový úrad dorubil spoločnosti s ručením obmedzeným rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 100 000 EUR. V spoločnosti som v trojjedinom postavení: som jediným spoločníkom, konateľom a zároveň zamestnancom spoločnosti. Proti rozhodnutiu správcu dane som podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie daňového úradu. Je toto rozhodnutie definitívne? Môže spoločnosť s ručením obmedzeným podať proti právoplatnému rozhodnutiu žalobu na súd? Musím byť právne zastúpený advokátom? V akej lehote je potrebné žalobu podať? Má samotné podanie žaloby odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia? Viete odhadnúť šancu na úspech v súdnom spore s daňovým úradom? 

Odpoveď:

V poslednom čase rastie počet daňových kontrol a s tým súvisí aj zvyšovanie počtu daňových káuz

Ak má daňový subjekt v rukách právoplatné rozhodnutie, najväčšou šancou ako rozhodnutie zvrátiť je podanie žaloby na súd. Žalobca ako daňový subjekt žaluje právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva (FR) SR ako žalovaného.

Platí zásada rovnosti pred zákonom a obidvaja účastníci súdneho konania majú mať rovnaké postavenie

Podmienkou podania daňovej žaloby je právoplatnosť rozhodnutia, pričom daňový subjekt musel podať proti prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu v 30-dňovej lehote odvolanie. Problém je, že podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia.

Žalobca môže súd o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia požiadať. Zatiaľ čo v minulosti súdy vyhovovali žiadostiam o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia minimálne, v posledných rokoch sú súdy náchylnejšie takúto žiadosť akceptovať. Daňový subjekt podáva žalobu podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z. z. v platnom znení. Miestne príslušným súdom na podanie žaloby je krajský súd, v ktorého jurisdikcii má sídlo daňový úrad vykonávajúci daňovú kontrolu. 

Článok pokračuje pod reklamou

Na podanie daňovej žaloby existuje 2-mesačná prekluzívna lehota a dikcia zákona výslovne stanovuje, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Výhodou je, že za podanie daňovej žaloby sa platí súdny poplatok v paušálnej výške 70 EUR. To je rozdiel oproti štandardnému súdnemu konaniu, v ktorom sa platí súdny poplatok v percentuálnej výške 6 % z istiny pohľadávky. Ak aj daňový subjekt súdny spor s daniarmi prehrá, nemusí platiť trovy právneho zastúpenia. 

Druhou podmienkou podania žaloby je obligatórne právne zastúpenie advokátom

Neplatí to, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa samotný žalobca – fyzická osoba alebo spoločník/konateľ právnickej osoby. Výnimkou je situácia, ak spoločnosť zastupuje podnikový právnik, teda zamestnanec v pracovnom pomere.

Treťou podmienkou je samotná žalovateľnosť daňového rozhodnutia

Zo súdneho preskúmania sú vylúčené rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy. Predbežné opatrenie nemožno žalovať, pretože je rozhodnutím predbežnej povahy, zatiaľ čo daňové záložné právo áno. Analogicky nemožno podľa názoru autora žalovať rozhodnutie o zabezpečení tovaru, zatiaľ čo rozhodnutie o prepadnutí vecí v prospech štátu áno. Dôvodom je, že týmto verdiktom sa daňovému subjektu definitívne odníma vlastnícke právo veci, ktorá prepadá v prospech štátu. Daňový subjekt nemôže žalovať ani rozhodnutie o odpustení sankcie, pretože táto otázka je v kompetencii správcu dane a žiadateľ nemá na povolenie úľavy právny nárok. 

Štvrtou podmienkou je klauzula, že žalobca v žalobe uvedie, že sa cíti byť nezákonným rozhodnutím a procesným postupom žalovaného poškodený na svojich právach.

Súd má v talóne tri alternatívy rozhodnutia. Prvou alternatívou je, že súd žalobu zamietne a daňový subjekt spor s daniarmi prehrá. Druhým variantom je zastavenie konania. Do úvahy prichádza vtedy, ak žalobca zmešká 2-mesačnú lehotu na podanie žaloby alebo ak sa ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom. Treťou alternatívou je, že súd žalobe vyhovie, zruší daňové rozhodnutie a vráti vec finančnej správe na ďalšie konanie.

Súdne konanie je v daňových kauzách dvojinštančné a účastník konania, ktorý súdny spor prehral, môže napadnúť prvostupňový rozsudok tzv. kasačnou sťažnosťou na Najvyššom súde SR. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30-dňová, pričom za podanie kasačnej sťažnosti sa platí súdny poplatok vo výške 140 EUR. Ak súdny spor prehrá finančná správa, tá kasačnú sťažnosť podá skoro vždy. Ako s úsmevom povedala jedna právnička finančného riaditeľstva, nepodanie kasačnej sťažnosti musí svojmu nadriadenému detailne zdôvodniť. 

Autor má daňové žaloby rád

Často sa ho klienti spytujú, či nemajú očakávať po podaní žaloby represie zo strany finančnej správy. Skúsenosti sú skôr opačné a žalobca získa v očiach daňových úradníkov rešpekt.

Daniari sa súdnych sporov boja.

Ak súd zruší rozhodnutie, vráti vec na ďalšie konanie a daňoví kontrolóri musia často po niekoľkých rokoch vyrubovacie konanie zopakovať.

Podanie daňovej žaloby má aj jeden ďalší pozitívny efekt: ak podnikateľ podá žalobu, daniari zvyčajne čakajú na výsledok súdneho sporu a nezačínajú ďalšie daňové kontroly. Najväčším problémom praxe je, že súd nemá kompetenciu definitívne skončiť daňové konanie. V prípade úspechu daňového subjektu súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie.

Často nevysloví jednoznačný právny názor a daňová kauza sa niekedy „otočí“ medzi finančnou správou a súdmi niekoľkokrát. Autor pozná z praxe prípad, kedy sa kolotoč zrealizoval 4x a celé konanie trvalo 10 rokov. Až potom finančná správa rezignovala a daňový subjekt sa dovolal pravdy. Preto autor klientom trpezlivo vysvetľuje, že súdny spor s finančnou správou je „beh na dlhú trať“.

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *