Právna poradňaPrávo a legislatíva
Publikované 6. apríla 2021 zobraziť celý profil

V centre Bratislavy som našiel peňaženku a v nej 5 000 € v hotovosti. V peňaženke neboli žiadne doklady, podľa ktorých by som mohol identifikovať vlastníka peňaženky, a tým pádom aj pravdepodobného vlastníka finančnej sumy v hotovosti. Vzhľadom na to, že sa považujem za poctivého občana, a aj vzhľadom na to, že miesto nálezu ležalo v blízkosti bezpečnostných kamier jednej nemenovanej banky, som nález ohlásil na polícii. Peňaženku spolu s finančnou hotovosťou som odovzdal na najbližšom obvodnom oddelení Policajného zboru. Policajti so mnou spísali zápisnicu a medzi rečou boli prekvapení, že som finančnú hotovosť nezatajil. V médiách nedávno zarezonoval prípad, že brigádnik našiel na pumpe v Štrbe finančnú hotovosť 300 000 € a že nálezca má právo na nálezné. Mám aj ja nárok na tzv. nálezné? V akej výške sa nálezné pohybuje? Podľa ktorého ustanovenia zákona sa nálezné priznáva? Ak polícia vypátra vlastníka peňazí a ten mi dobrovoľne nálezné nezaplatí, mám právo žalovať nálezné od vlastníka peňazí súdnou cestou? 

Odpoveď na otázku je zakomponovaná v § 135 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa platnej právnej úpravy platí, že kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať jej vlastníkovi. Nálezcom stratenej veci je ten, kto vec nájde ako prvý. V prípade, že vlastník veci nie je známy, je nálezca povinný odovzdať nájdenú vec príslušnému štátnemu orgánu.

Zákon výslovne nestanovuje, ktorý štátny orgán je príslušný na preberanie stratených vecí. V praxi sa stratené veci najčastejšie odovzdávajú policajným orgánom alebo obecnej polícii. Ak sa o stratenú vec vlastník neprihlási v 1-ročnej lehote od odovzdania štátnemu orgánu, pripadá vec do vlastníctva štátu. Toto je zaujímavá právna konštrukcia, pretože zákon hovorí o pripadnutí, a nie o prepadnutí veci v prospech štátu. 

Článok pokračuje pod reklamou

Nálezca stratenej veci má právo na nálezné, ktoré je vyčíslené vo výške desať percent ceny nálezu. Nepohybuje sa v rozpätí nejakej škály, ale je stanovené fixnou percentuálnou sadzbou. Okrem toho má nálezca právo na refundáciu hotových výdavkov: napríklad výdavkov súvisiacich so zachovaním veci, dopravou a úschovou. V ilustrovanom prípade sa nálezné vypočíta ako 10 % zo sumy 5 000 €. Čitateľ má právo na nálezné vo výške 500 €.

Nárok na nálezné vzniká nálezcovi momentom odovzdania nájdenej veci vlastníkovi.

Ak vlastník veci je anonymný, vzniká nálezcovi nárok na nálezné proti štátu, a to momentom odovzdania veci príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa v jednoročnej lehote o stratenú vec prihlási vlastník, z neznámeho vlastníka sa stane známy a povinnosť zaplatiť nálezné prechádza zo štátu na vlastníka stratenej veci. Ak medzičasom štát zaplatil nálezné nálezcovi, vznikne štátu proti vlastníkovi veci právo na refundáciu korešpondujúcej sumy finančných prostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia.

Ak po vrátení stratenej veci vlastníkovi tento odmietne  dobrovoľne zaplatiť nálezné, môže sa nálezca žalobou na okresnom súde domáhať svojho nároku. Nálezca bude v súdnom konaní figurovať ako žalobca, vlastník ako žalovaný. Súdny poplatok je vyčíslený vo výške 6 % zo žalovanej sumy, čo po premietnutí na otázku predstavuje 30 €.

Autor každopádne odporúčať vydať nájdené finančné prostriedky vždy na polícii, a to nielen z dôvodu záberu verejného priestoru bezpečnostnými kamerami. Ak nálezca neodovzdá peniaze v hotovosti vlastníkovi, resp. štátnemu orgánu, vystavuje sa riziku trestnoprávnej zodpovednosti. Konkrétne môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu zatajenia veci podľa § 236 Trestného zákona.

Podľa citovaného ustanovenia zákona platí:

kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo bez dovolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Pri zodpovedaní otázky existujú 3 modelové situácie:

  1. nálezca vec odovzdá vlastníkovi alebo štátnemu orgánu,
  2. nálezca vec zatají a privlastní si ju a
  3. nálezca vec nechá osudu na mieste nálezu bez povšimnutia.

Prvé dve alternatívy riešenia právneho problému čitateľa boli už zodpovedané. Ak nálezca postupuje podľa tretej alternatívy a nález ponechá svojmu osudu, vystavuje sa riziku potenciálnej žaloby o náhradu škody zo strany neskôr identifikovaného vlastníka veci. 

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *