Finiš hlavnej daňovej sezóny i blížiace sa voľby do európskeho a následne i slovenských parlamentov, ale najmä poučenie a erudícia z uplynulého tridsaťročia praxe fungovania moderného samostatného Slovenska (za roky 1989 – 2019) provokujú múdrych k zamysleniu sa nad stále nezdravým daňovým systémom nášho štátu. Ambíciou nasledovnej úvahy je pomenovať inšpirácie k NAJLEPŠÍM DANIAM na Slovensku. Je dôležité podporovať túto diskusiu daňových odborníkov, lebo predsa len o ekonomike vie síce strašne veľa ľudí tárať, ale len málo z nich aj dobre rátať.
Svetom letí priateľské zdaňovanie
Znalci verejných financií i globálneho zdaňovania evidujú, že najlepším spôsobom platenia daní je tzv. PRIATEĽSKÉ ZDAŇOVANIE (Friendly taxation). Jeho ideovým základom je platiť nízke dane a presvedčiť populáciu (tak obyvateľstvo ako aj biznis a podnikateľov), že platiť dobré dane sa oplatí.
Za chrbtovú kosť dobrých daní sa považuje optimálne zdaňovanie štátu, ktoré sa opiera o štyri jednoduché princípy:
1/ Jednoduchý a zrozumiteľný daňový systém
2/ Nízke sadzby daní
3/ Stabilné daňové zákony (bez častých zmien)
4/ Dokonalé daňové služby
Daňové rezervy štátu v troch dôkazoch
Keď niekoho donútite k čomukoľvek, funguje to len krátkodobo. Ale keď ho presvedčíte, tak to úspešne funguje dlhodobo. Štát by mal presvedčiť svojich daňových poplatníkov (daňové subjekty), že platiť dane na Slovensku sa oplatí. Že to má zmysel a prináša to rýchle a kvalitné ovocie. Zatiaľ sa mu to nedarí a s jeho daňovou politikou biznis nesúhlasí. Za všetky skúšky správnosti a dôkazy tohto tvrdenia stačí spomenúť a podčiarknuť aspoň 3 zreteľahodné takto:
1/ Obrovské daňové úniky na Slovensku radia túto krajinu na chvost Európy, pričom kvalifikované odhady daňových odborníkov sa zhodujú, že dlhodobo ročne presahujú 2 miliardy euro
2/ Kým v roku 2004 malo Slovensko v daňových rajoch len menej ako 1000 firiem zo Slovenska, tak v roku 2019 je to už viac ako 5000 firiem zo Slovenska (ktoré neplatia dane doma, ale radšej v zahraničí! – a tým ochudobňujú verejné zdroje našej krajiny)
3/ Podľa medzinárodných prieskumov renomovaných svetových audítorov zo 190 porovnávaných krajín sveta patrí Slovensko v atraktivite zdaňovania na veľmi smutné miesto na konci prvej stovky
Deficit daňových vedcov v SR
Slovensko pociťuje evidentný nedostatok daňových vedcov. Kým v korpuse Slovenskej akadémie vied máme zakotvený vedný odbor účtovníctvo a vedný odbor financie, doteraz tam vôbec nemáme zaradený vedný odbor DAŇOVNÍCTVO a ani len vedný odbor VEREJNÉ FINANCIE. Pozor!
Je niečo úplne iné na vysokej škole sa chváliť, že sa tam vyučuje študijný odbor daňovníctvo, ale diametrálne iné, že absentujú vedci – daňoví profesori. Čím viac daňových vedcov, tým vyšší predpoklad kvality a optimalizácie pre daňový systém štátu. Čím lepšia spolupráca daňových expertov z teórie s odborníkmi z aplikačnej praxe, tým kvalitnejšie zdaňovanie.
Namiesto nespochybniteľných nezávislých vedeckých autorít sa do daní stoparčí takmer každý – najmä závislí politici. Na jednej strane naša krajina deklaruje hrdo, že kráča k znalostnej ekonomike a vedomostnej spoločnosti, na strane druhej však teóriu daňovej vedy v reálnej praxi sústavne ignoruje.
Dobré a zlé dane
Americký ekonóm Arthur Laffer (objaviteľ tzv. Lafferovej krivky – ktorá názorne vysvetľuje vzťah medzi rastom daňovej sadzby a daňovým výnosom štátu) tvrdí, že najlepšia daň je žiadna daň. Tam sme ešte nedospeli. Ak štát chce docieliť zdravé verejné financie, potrebuje mať výbornú daňovú politiku.
Primárne preto, lebo zo všetkých verejných príjmov práve dane predstavujú viac ako 90 percent týchto rozpočtov. Dobré dane – sú nízke sadzby, sú motivačné /v prípade záujmu viac pozri moje knihy Daňovníctvo, Daňová prevencia, Daňová kontrola/ a denne potvrdzujú verejnosti, že štát si ich váži a investuje ich DOBRE len do múdrosti (napr. do rozvoja, do hodnotovo najrentabilnejších priorít). Zlé dane – demotivujú vysokými sadzbami i tým, že výnosy z nich štát investuje do hlúpostí (napr. do konzumu a spotreby).
Z hľadiska rizík podčiarknime jasnú koreláciu hlavného trojuholníka, že čím vyššia je v krajine korupcia, tým vyššia je aj čierna ekonomika a logicky tým vyššie sú aj daňové úniky a tým nižšie mzdy.
Komparácia Slovenska a Dánska
Ideový vzor v zdaňovaní pre Slovensko z hľadiska zodpovednosti k plateniu daní je Dánsko (má rovnaký počet obyvateľstva a podobnú rozlohu krajiny) s jeho efektívnou daňovou kultúrou. Dánsko má síce vyššie dane, ale z nich bohatú infraštruktúru a výborné verejné služby.
Dánsko v prieskumoch šťastia patrí medzi trvale medzi najšťastnejšie krajiny Európy i sveta a prieskumy potvrdzujú, že je to aj z dôvodu zodpovedného platenia daní. Dánsko má takmer nulovú korupciu (prvé miesto na svete) a čiernu ekonomiku nižšiu ako 3 percentá z HDP (Hrubý domáci produkt). Kým Dánsko má štatisticky priemernú mzdu na obyvateľa cez 4000 euro, Slovensko ju má len 1000 euro – teda štyrikrát menšiu. Výkon ekonomiky Slovenska oproti Dánsku je oveľa nižší.
Slovensko patrí v korupcii na úroveň niektorých zaostalých afrických krajín (asi šesťdesiate miesto na svete v hitparáde najnižšej korupcie) a nadväzne jeho čierna ekonomika sa pohybuje cez 15 percent z HDP. Kvalita života a pocit šťastia v SR pokrivkáva oproti špičkovým lídrom sveta v tejto oblasti stále aj z dôvodu nízkej daňovej kultúry.
Ideálny daňový model pre krajinu zakotviť v ústave
Zdravý sedliacky rozum, pohľad rozumného ekonóma i zodpovedného hospodára jasne podčiarkuje, že zodpovedný gazda štátu by mal konať v SR inak ako doteraz. V čom predovšetkým? Po tridsiatich rokoch od transformácie z centrálnej ekonomiky socializmu na trhovú ekonomiku kapitalizmu (za roky 1989 – 2019) už dávno mal byť najmúdrejšími daňovými autoritami štátu odsúhlasený optimálny daňový model pre krajinu do pekného počasia (keď sa ekonomike darí a je v konjuktúre) i do škaredého počasia (keď sa ekonomike nedarí a je v recesii).
A tento model zakotvený ako poistka aj v ústave. Prečo najmä? Aby garantoval viac kvality a bol imúnnejší voči politike. Ekonomika s politikou boli, sú a budú vždy spojené nádoby. Preto ich treba premosťovať viac pragmatizmom a nedovoliť to robiť populistom. Prax za 30 rokov v SR nás presvedčila, že každý nový politický nominant, ktorý si sadne do kresla ministra financií, presadzuje vlastný daňový patent na rozum a zavádza a mení daňovú politiku od buka do buka.
Bez ohľadu na názor najlepších daňových odborníkov, ale najmä z pohľadu zreteľa na svoje osobné záujmy, tlaky vlastnej politickej strany a lobbing jej donorov a sponzorov.
