Následne však zistíte, že niekto používa rovnaké alebo veľmi podobné označenie ako Vy, prípadne parazituje na Vašej dobrej povesti či inak zneužíva to, čomu ste dlhé roky venovali nielen čas, ale aj svoje financie. Ako v takejto situácii postupovať a čo žiadať? To Vám prehľadne prinášame zhrnuté v nasledovných riadkoch.

1. Ochranná známka

Najistejšou variantou ako sa chrániť v prostredí konkurencie, je zaregistrovať si svoju značku ako ochrannú známku. V takom prípade nesmie žiadna tretia osoba v obchodnom styku v spojení so svojimi tovarmi alebo službami používať označenie, ktoré je zhodné s Vašou ochrannou známkou alebo je jej podobné tak, že by na strane verejnosti existovala pravdepodobnosť zámeny medzi Vašimi tovarmi/službami a tovarmi/službami tejto tretej osoby.

Zjednodušene povedané, ak Vaša spoločnosť podniká napríklad v oblasti poskytovania kozmetických služieb a zaregistrovali ste si Vašu značku ako ochrannú známku pre územie Slovenskej republiky, žiaden iný podnikateľ nemôže na Slovensku používať rovnaké alebo podobné označenie v súvislosti s kozmetickými službami.

Ak by sa tak predsa len stalo, je možné sa domáhať najmä:

• aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva k ochrannej známke bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené (napríklad aby sa označenie nepoužívalo na označenie tovarov a služieb konkurencie), 
• náhrady škody vrátane ušlého zisku (výška škody sa v tomto prípade spravidla určuje najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie na používanie ochrannej známky v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, a teda pre určenie výšky škody je vhodné realizovať aspoň zbežnú lustráciu licencií v obdobných prípadoch, prípadne určovania odmeny v ustálenej rozhodovacej praxi súdov),
• náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (v praxi býva problematické určiť primeranú výšku takejto náhrady, pričom slovenské súdy takýto nárok málokedy priznávajú, avšak nie je to vylúčené), 
• ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva (je vhodné aj ako prevencia na odradenie iných osôb od protiprávneho konania, pričom v danom prípade by sme určite odporúčali tento nárok uplatniť, aby konanie malo aj prevenčný charakter),
• vydania bezdôvodného obohatenia (uplatňuje sa iba v špecifických prípadoch, napríklad, ak  osoba nadobudla namiesto majiteľa plnenie v dôsledku neoprávneného použitia ochrannej známky (došlo k zámene subjektov a osoba získala to, čo patrí majiteľovi ochrannej známky)),
• informácií týkajúcich sa pôvodu tovaru porušujúceho právo a okolností jeho uvedenia na trh (využíva sa napríklad, ak majiteľ má záujem získať bližšie informácie pre to, aby vedel vyčísliť škodu alebo rozsah bezdôvodného obohatenia, prípadne zistiť osobu, ktorá sa protiprávneho konania dopúšťa).

Majiteľ ochrannej známky je oprávnený sa všetkých nárokov označených vyššie domáhať na súde podaním žaloby, pričom je oprávnený uplatniť všetky, ako aj iba niektoré z nich. Súdny poplatok za podanie žaloby je 99,50 EUR, pričom ak by predmetom konania bolo aj peňažné plnenie (napr. náhrada škody či primerané zadosťučinenie vyjadrené v peniazoch), tak súdny poplatok sa počíta ako 6% z uplatnenej sumy, najviac však 33.193,50 EUR.

Ak ešte nie ste majiteľom ochrannej známky, ale rozhodnete sa pre registráciou ochrannej známky, je potrebné zvážiť, pre aké územie budete potrebovať ochranu, a teda v akom územnom rozsahu chcete svoje podnikanie realizovať. Od toho si viete následne určiť, či Vám postačuje registrácia iba pre Slovensko, prípadne celú Európsku úniu, či iné jednotlivé krajiny. S registráciou Vám vie pomôcť advokát alebo iný špecialista na duševné vlastníctvo, pričom výška nákladov sa rôzni podľa toho, kde a za akých podmienok chcete registrovať ochrannú známku.

Článok pokračuje pod reklamou

2. Doménové meno

Výhodou ochrannej známky je aj to, že v podstate chráni podnikateľa aj pred tým, aby si iná osoba registrovala doménu, ktorej súčasťou by bola ochranná známka. Ak máme napríklad registrovanú slovenskú ochrannú známku „Stentors“, a to pre poskytovanie právnych služieb, avšak následne zistíme, že iný poskytovateľ právnych služieb si zaregistroval doménové meno stentors.sk, tak je možné žiadať, aby došlo k zrušeniu registrácie takéhoto doménového mena.

V rámci Slovenskej republiky je možné sa obrátiť na spoločnosť SK-NIC, a.s., ktorá je výhradnou registračnou autoritou pre doménu najvyššej úrovne .sk a ktorá spravuje centrálny register domén. V tomto smere je možné okrem klasického súdneho konania iniciovať aj tzv. ADR – alternatívne riešenie sporu a v ňom sa domáhať zrušenia registrácie doménového mena (nie však všeobecného zdržania sa užívania doménového mena, a teda napríklad zakázať opätovné zaregistrovanie rovnakého doménového mena po zrušení registrácie).

Iniciovanie ADR nebráni stranám sa následne alebo aj popri ADR obrátiť na súd, pričom je skôr inštitútom využívaným v prípade, ak strany pre vyriešenie sporu potrebujú stanovisko experta a spor sa týka iba dosiahnutia zrušenia registrácie doménového mena, ktoré zabezpečí samotná registračná autorita (ide teda o „samovykonateľné rozhodnutie“). Pre ADR platia osobitné pravidlá vydané SK-NIC, a.s., pričom poplatky za konanie sa pohybujú od cca 1.150,- EUR vyššie.

3. Dobrá povesť

Konaním konkurencie môže dôjsť aj k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti Vašej spoločnosti, a to napríklad tým, že by tretia osoba predávala pod Vaším označením nekvalitné alebo poškodené produkty, a bolo by možné preukázať, že zákazníci, ktorí takéto produkty zakúpili, boli v domnení, že ide o tovar Vašej spoločnosti, prípadne ak by Vás konkurencia ohovárala a očierňovala.

Pri zásahu do dobrej povesti súdy niekedy (neexistuje zatiaľ jednotná prax) vyžadujú preukázať negatívny následok a uvádzajú, že nepostačuje iba ohrozenie dobrej povesti, preto je vhodné si pripraviť dôkazy aj ohľadom takýchto negatívnych následkov (napr. že sa znížil počet Vašich zákazníkov), čo býva značne problematické. 

Aj v prípade zásahu do dobrej povesti je možné sa taktiež domáhať

• aby sa porušovateľ konania zdržal a odstránil závadný stav, 
• primeraného zadosťučinenia v peniazoch (platí v zásade to isté, ako pri ochrannej známke, avšak pri tomto nároku býva primerané zadosťučinenie prisudzované častejšie, keďže neoprávnený zásah do dobrej povesti je priamo spojený s nemajetkovou ujmou a býva ľahšie dokázateľný).

Opätovne platí, že nároku je možné sa domáhať v súdnom konaní podaním žaloby, pričom súdny poplatok je vo výške 99,50 EUR a v prípade peňažného nároku vo výške 6% z predmetu konania, najviac 33.193,50 EUR.

4. Nekalá súťaž

Do úvahy prichádza aj uplatnenie nárokov z nekalej súťaže, nakoľko porušovatelia sa častokrát dopúšťajú zároveň konaní, ktoré sú nekalou súťažou, a teda konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom (ide tzv. generálnu klauzulu nekalej súťaže). 

O takéto konanie ide napríklad aj v prípade klamlivého označenia tovaru a služieb, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že označený tovar alebo služby pochádzajú od určitého výrobcu, hoci tomu tak nie je. 

V rámci nekalej súťaže je možné sa taktiež domáhať 

• aby sa porušovateľ konania zdržal a odstránil závadný stav,
• náhrady škody vrátane ušlého zisku,
• zverejnenia rozsudku na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu, spôsob zverejnenia a lehotu, v ktorej má byť rozhodnutie zverejnené,
• primeraného zadosťučinenia v peniazoch,
• vydania bezdôvodného obohatenia.

Taktiež platí, že nároku je možné sa domáhať v súdnom konaní podaním žaloby, pričom súdny poplatok je vo výške 99,50 EUR a v prípade peňažného nároku vo výške 6% z predmetu konania, najviac 33.193,50 EUR.

5. Obchodné meno

Označenie môže byť aj súčasťou obchodného mena spoločnosti, a preto môže byť chránené aj ako obchodné meno. Platí, že obchodná spoločnosť nesmie pri svojej činnosti používať obchodné meno iného podnikateľa. V tejto oblasti je zatiaľ na Slovensku judikatúra súdov veľmi strohá, čo spôsobuje určitú neistotu v stanovovaní pravdepodobnosti úspechu, ak dôjde k iniciovaniu súdneho konania.

Každopádne, v prípade obchodného mena je možné sa taktiež domáhať:

• aby sa porušovateľ konania zdržal a odstránil závadný stav (a teda, aby v obchodnom styku nepoužíval obchodné meno),
• náhrady škody vrátane ušlého zisku (ak nemožno v prípade obchodného mena určiť výšku náhrady inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia obchodného mena podľa licenčnej zmluvy zvyčajná),
• zverejnenia rozsudku na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob zverejnenia (ako sme uvádzali aj pri ochrannej známke, predmetný nárok odporúčame z prevenčného hľadiska),
• primerané zadosťučinenie v peniazoch (platí v zásade to isté, ako pri ochrannej známke),
• vydania bezdôvodného obohatenia (platí v zásade to isté, ako pri ochrannej známke).

Nároku je možné sa domáhať v súdnom konaní podaním žaloby, pričom súdny poplatok je vo výške 99,50 EUR a v prípade peňažného nároku vo výške 6% z predmetu konania, najviac 33.193,50 EUR. 

Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že právny poriadok ponúka podnikateľom viaceré prostriedky právnej ochrany v prípade, ak dochádza k neoprávnenému zásahu do ich značky či podnikania, pričom vyššie uvedený výpočet nárokov určite nie je konečný a v individuálnom prípade môžu byť využité aj iné prostriedky, a to dokonca aj inštitúty trestného konania.

Každopádne, ak dochádza k takémuto neoprávnenému konaniu Vašej konkurencie, je vhodné ju na to dôrazne upozorniť, pričom niekedy postačuje aj iba bežná výzva. Ak sa tá minie účinkom, je možné zvážiť iniciovanie súdneho konania, avšak v tomto prípade už odporúčame zainvolvovať do procesu advokáta, ktorý Vám vie zhodnotiť riziká ako aj predbežné náklady vedenia súdneho konania.

Chcete si chŕaniť svoju značku aj Vy? Kontaktujte ma na e-mail: tomanova@stentors.eu

• Ako chrániť vlastnú značku a podnikanie? 5 dôležitých tipov z praxe
• Zvažujete registrovať ochrannú známku? Teraz sa to oplatí!
• OCHRANNÁ ZNÁMKA? Uistite sa, že má zápisnú spôsobilosť!

Príspevok Ako chrániť vlastnú značku a podnikanie? 5 dôležitých tipov z praxe je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Bližšiu špecifikáciu výnimiek nájdete v uznesení vlády č. 123/2021 Z. z. z 28. februára 2021.

Zákaz vychádzania od 3. marca 2021 do 19. marca 2021

V schválenom uznesení v bode „B“ sa uvádza: B.1. s účinnosťou od 3. marca 2021, ak nie je ďalej uvedené inak, podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 3. marca 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu, teda uplynutím 19. marca 2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na:

• cestu do a zo zamestnania zamestnanca, okrem zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý nemôže vzhľadom na povahu práce vykonávať túto ako prácu z domácnosti, ak sa preukáže potvrdením zamestnávateľa s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce a cestu späť a na cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti, ktorá nemôže byť vykonávaná ako práca z domácnosti a cestu späť.

Z tohto dôvodu je potrebné sa okrem negatívneho RT-PCR testu alebo antigénového testu (ak nejde o prípady, na ktoré sa povinnosť vykonania testov nevzťahuje), preukázať aj potvrdením zamestnávateľa. V prípade, ak ide o výkon podnikateľskej činnosti, tak je možné účel cesty preukázať napríklad potvrdením Vášho objednávateľa, ku ktorému cestujete.

Súbory na stiahnutie: Potvrdenie objednávateľ (podnikateľská činnosť) | Potvrdenie zamestnávateľa (cesta do/z práce)

V minulosti sme publikovali “VZORY: Potvrdenie o výnimke na cestu do zamestnania, potvrdenie na podnikateľskú činnosť“, kde nastala zmena iba v zmene čísla a dátumu schváleného Predpisu (808/2020 z 31.21.2020). Preto odporúčame stiahnuť / aktualizovať predchádzajúce znenie o nové (3801/2021 z 28.2.2021).

• Online školenie: Pripravujeme podklady na 9.3.2023. Vaše podnikanie vyladíme
• Povinné školenia pre podnikateľov
• Kontroly e-shopov v roku 2022 narástli. Bolo mnoho pochybení a stúpli aj pokuty

Príspevok Aktualizované: Potvrdenie o výnimke na cestu do zamestnania, potvrdenie na podnikateľskú činnosť (platné od 3.marca) je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V roku 2021 viete ušetriť až 50% zo základného správneho poplatku za podanie prihlášky ochrannej známky a jej registráciu. V prípade európskej ochrannej známky, ktorá priznáva ochranu v celej EÚ, viete ušetriť až 425,- EUR z pôvodného základného poplatku. 

• ODPORÚČAME: Na čo si dávať pozor pri podávaní návrhu do obchodného registra?

Na koho sa táto podpora vzťahuje?

Účelom tejto iniciatívy je podpora malých a stredných podnikov v EÚ (tzv. SME – micro, small and medium–sized enterprises). Ich definícia je stanovená s ohľadom na počet zamestnancov a ročný obrat, pričom pokiaľ zamestnávate menej ako 250 zamestnancov, a nepresahujete obrat nad 50 miliónov eur alebo celkovú ročnú súvahu nad 43 miliónov eur, tak do tejto škály spadať jednoznačne budete.

Ďalšou podmienkou je, že viete predložiť potvrdenie o DPH a zároveň údaje o svojom bankovom účte (musíte byť majiteľom účtu a uviesť IBAN a kód BIC / SWIFT).

Článok pokračuje pod reklamou

Ako požiadať o zapojenie sa do podpory?

Do tohto projektu je možné sa zapojiť iba počas roka 2021, a to vo vybraných mesiacoch, ktorými sú – január, marec, máj, júl a september. Ak podáte žiadosť v iných mesiacoch, na žiadosť sa nebude prihliadať. V súčasnosti je teda možné využiť možnosť podania žiadosti do 31. januára 2021 a následne najbližšie až 1. marca 2021.

Ako prebieha celý proces?

Najskôr podáte žiadosť o udelenie grantu, pričom ak bude Vaša žiadosť vyhodnotená ako dôvodná a spĺňajúca všetky požiadavky, tak Vám bude doručené rozhodnutie o udelení grantu. Následne podáte prihlášku ochrannej známky a uhradíte poplatok v plnej výške, všetko do 30 dní odo dňa, kedy Vám bolo doručené rozhodnutie o udelení grantu.

Po splnení tejto povinnosti ste oprávnený zaslať žiadosť o poskytnutie náhrady časti správneho poplatku, a to veľmi jednoducho, prostredníctvom odkazu, ktorý bude pre tento účel uvedený v rozhodnutí o udelení grantu. Následne do 1 mesiaca by Vám mali byť pripísané finančné prostriedky na Váš bankový účet.

V prípade, ak by ste potrebovali pomôcť s podávaním žiadosti alebo registráciou ochrannej známky, neváhajte ma kedykoľvek kontaktovať. 

Príspevok Zvažujete registrovať ochrannú známku? Teraz sa to oplatí! je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

• ODPORÚČAME: Pre efektívne fungovanie obchodného registra je potrebné vykonať zásadné zmeny

Ako podpisovať súhlas vlastníka?

Ak zakladáte obchodnú spoločnosť alebo meníte jej sídlo, neoddeliteľnou súčasťou návrhu, ktorý podávate na obchodný register pri takomto založení alebo zmene, je aj písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti. V súčasnosti je potrebné, aby podpis vlastníka na súhlase bol úradne osvedčený.

Ak túto povinnosť opomeniete, tak Váš návrh bude síce odmietnutý, ale danú vadu viete odstrániť v námietkovom konaní. Pre zaujímavosť uvádzame, že overený podpis je potrebný napr. aj na podpisovom vzore štatutára alebo člena štatutárneho orgánu.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako správne naformulovať spôsob konania štatutára?

Ďalšou novinkou je potreba odstránenia zápisu obmedzenia štatutárneho orgánu z obchodného registra.V minulosti dochádzalo v niektorých prípadoch k zápisu takýchto obmedzení do obchodného registra. Ide napríklad o nasledovnú špecifikáciu možnosti konania štatutára: 

„v prípadoch, ktoré sa týkajú zaťažovania a scudzovania nehnuteľností spoločnosti alebo v obchodných prípadoch, ktorých hodnota prevyšuje 10.000,- EUR, konajú obaja konatelia spoločne; v ostatných prípadoch koná za spoločnosť každý z konateľov samostatne.“ Po novom by malo dôjsť k odstráneniu zápisu takýchto obmedzení a zapisovať by sa mal iba spôsob konania v mene spoločnosti, napríklad „v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne“ alebo „v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne.“

Ak teda zakladáte novú obchodnú spoločnosť, je potrebné si dať pozor na to, aby ste do spôsobu konania v mene spoločnosti neuviedli aj obmedzenie konania. Ak predsa len chcete štatutára obmedziť, je možné tak urobiť v zakladateľskom dokumente obchodnej spoločnosti, napr. podmienením urobenia niektorých úkonov štatutára predchádzajúcim súhlasom spoločníka alebo valného zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie nebude mať účinky voči tretím osobám. To znamená, že ak by aj štatutár nedodržal takéto obmedzenie a napríklad by konal bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia, tak jeho úkon by bol platný a pre spoločnosť záväzný, avšak spoločnosť by si voči štatutárovi mohla nárokovať napríklad náhradu škody, ktorú tým spôsobil. 

Ak už takéto obmedzenie máte zapísané v obchodnom registri, tak by ste ho mali odstrániť, a to pri podaní najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Ak tak v tomto návrhu neučiníte, tak Vás registrový súd vyzve na odstránenie nedostatkov v lehote 15 dní od doručenia výzvy a ak si povinnosť včas nesplníte, tak na Váš návrh nebude vôbec prihliadať. Bez ohľadu na to, či realizujete inú korporačnú zmenu, zosúladiť spôsob konania musíte najneskôr do 30.9.2021, v opačnom prípade Vám hrozí pokuta do výšky 3.310,- EUR.

Aké nové údaje musím uvádzať pri spoločníkoch a akcionároch?

Do obchodného registra sa majú po novom zapisovať už aj dátumy narodenia a rodné čísla spoločníkov a akcionárov, pričom rovnako pre zapísanie týchto údajov do obchodného registra platí konečná lehota 30.9.2021. V súčasnosti je diskutovaná otázka, či je spravodlivé žiadať od navrhovateľov úhradu súdneho poplatku, ak návrh na zápis zmeny zapísaných údajov podávajú iba a výlučne z dôvodu, aby si splnili predmetnú povinnosť.

V najbližšej dobe bude zrejmé, či dôjde k odpusteniu tohto poplatku, resp. ako sa s uvedenými výtkami verejnosti štát vysporiada. Každopádne, ak máte záujem počkať na konečné rozhodnutie štátu, tak nezabudnite na to, že na splnenie tejto povinnosti máte čas iba do 30.9.2021.

• ODPORÚČAME: Nahlasovanie rodných čísiel do obchodného registra je kandidátom na byrokratický nezmysel roka

Aké údaje sú preverované pri zakladaní s.r.o. alebo zmene v spoločníkoch?

Ďalšou zmenou je úprava preverovania zakladateľov, spoločníkov a štatutárov spoločností s ručením obmedzeným. Podľa dôvodovej správy k novele sa predmetné preverovania realizujú vo vzťahu k s.r.o. z dôvodu, že je najčastejšou formou obchodnej spoločnosti. 

V zásade platí, že s.r.o. nemôže založiť osoba, ktorá:

Jediný, ktorý je oprávnený dať výnimku, je správca dane, ktorý je oprávnený udeliť súhlas na založenie s.r.o. aj v prípade evidovania daňového dlhu voči zakladateľovi. Pri zápise spoločnosti s ručením obmedzením teda predkladáte súhlas správcu dane, ak máte nedoplatky na daniach, pričom registrový súd zároveň preverí zakladateľa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a aj v registri poverení na vykonanie exekúcie. 

Pred zápisom zmeny spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd už nepreveruje nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ale iba či je spoločník vedený v zozname daňových dlžníkov a či je voči nemu vedená exekúcia. Vedenie exekúcie sa preveruje aj u štatutárov a členoch štatutárneho orgánu. 

Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že štát sa snaží reagovať na otvorené otázky, ktoré sa v praxi vyskytujú a sú predmetom viacerých odborných diskusií.  Na druhej strane nie vždy dochádza aj k odbúraniu byrokracie a nadbytočnej administratívy, ktorá je s týmito otázkami spojená.

Príspevok Na čo si dávať pozor pri podávaní návrhu do obchodného registra? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Pojem služba informačnej spoločnosti je definovaný v zákone, a to konkrétne v Zákone o elektronickom obchode,^[2] pričom ten ho v mierne zmenenej podobe prevzal z európskej smernice.^[3]

Služba informačnej spoločnosti na Slovensku

Slovenská legálna definícia predmetného pojmu je pomerne stručná, pričom znie nasledovne:

„Službou informačnej spoločnosti sa rozumie služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty.“

Ak by sme si vyššie uvedený text rozložili na jednotlivé pojmové znaky, tak je zrejmé, že na to, aby sa určitá služba, resp. činnosť považovali za službu informačnej činnosti, tak musí zahŕňať nasledovné:

1. Ide o službu poskytnutú na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou

Slovným spojením „na diaľku“ sa má na mysli poskytnutie služby bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné. V tomto kontexte sa viedli mnohé diskusie o tom, či je daný pojem správny, keďže o službu informačnej spoločnosti ide v niektorých prípadoch de facto aj vtedy, ak sú osoby súčasne prítomné, napr. ak osoba vyplní a odošle online formulár pre uzatvorenie poistenia, hoci sa aktuálne zdržiava v sídle / prevádzke poisťovne.

Elektronická komunikačná sieť je definovaná v Zákone o elektronických komunikáciách.^[4] Ide o značne rozsiahlu odbornú technickú poučku, avšak pre zjednodušenie môžeme povedať, že sa má na mysli v podstate akýkoľvek prenos signálu medzi dvoma zariadeniami.

Článok pokračuje pod reklamou

2. Má ísť o službu, ktorá sa spravidla poskytuje za úhradu

V tomto prípade odporúčame vziať do úvahy recitály európskej Smernice o elektronickom obchode,^[5] z ktorých vyplýva, že v danom prípade sa berie do úvahy najmä ekonomické hľadisko a nie skutočnosť, či sa za službu aj reálne poskytuje odmena.

Slovenský Zákon o elektronickom obchode využíva pojem „úhrada“, avšak v praxi sa tento pojem vykladá oveľa širšie, a zahŕňa napríklad aj iné plnenie nepeňažného charakteru (napr. poskytnutie osobných údajov).^[6] Okrem uvedeného sa legálna definícia vzťahuje aj na služby, ktoré nie sú platené ich príjemcami, a stačí, ak predstavujú ekonomickú činnosť ako sú napríklad služby poskytujúce on‑line informácie alebo komerčnú komunikáciu.^[7]

3. Služba sa poskytuje na žiadosť príjemcu

Aj v tomto prípade sa daná podmienka vykladá extenzívne a zahŕňa nielen akýkoľvek výslovný prejav príjemcu, z ktorého je možné vyvodiť jeho žiadosť o poskytnutie služby, napr. vyplnenie formulára alebo vpísanie adresy do internetového prehliadača, ktorou sa zadáva žiadosť o načítanie internetovej stránky, ale aj pasívne prehliadanie ponuky.

Aj napriek detailnejšiemu vysvetleniu jednotlivých pojmových znakov služieb informačnej spoločnosti býva pre adresátov ťažko pochopiteľné, aké služby a činnosti sa za tieto služby POVAŽUJÚ.

Z tohto dôvodu uvádzame nasledovné príklady:

• webhostingové služby,
• online úložiská,
• online spravodajské portály,
• funkcionality pridávania komentárov na webstránkach,
• funkcionality pridávania užívateľských recenzií na webstránkach,
• platformy na vloženie inzercie,
• online predaj tovaru a online komerčná komunikácia,
• elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty,
• sociálne siete,
• služby poisťovania motorových vozidiel cez internet,
• služby pripojenia na internet,
• rezervácie služieb (napr. hotela prostredníctvom emailu, služieb cestovnej kancelárie),
• aukčný server (napr. eBay),
• klasické vyhľadávanie (napr. Google).

Na druhej strane za služby informačnej spoločnosti sa NEPOVAŽUJÚ:

• použitie elektronickej pošty pre osobné účely,
• zmluvný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
• činnosti, ktoré kvôli svojej povahe nemôžu byť vykonávané na diaľku a elektronicky, ako napríklad zákonný audit účtov spoločnosti alebo lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta.

Legenda:

^[1] Zákon o elektronických komunikáciách alebo GDPR.

^[2] Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z.

^[3] Definícia služieb informačnej spoločnosti je uvedená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorá ustanovuje postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách pre služby informačnej spoločnosti a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb na základe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu.

^[4] Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov „Elektronická komunikačná sieť funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.“

^[5] Recitál 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

^[6] Husovec, M., ZODPOVEDNOSŤ NA INTERNETE podľa českého a slovenského práva, Vydavatel: CZ.NIC, z. s. p. o., Edice CZ.NIC, www.nic.cz, 1. vydání, Praha 2014, str. 98.

^[7] Rozsudok Bond van Adverteerders a i., 352/85, EU:C:1988:196, bod 16.

Príspevok Čo je to služba informačnej spoločnosti? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Čo je ochranná známka?

Azda každý podnikateľ sa v úvode svojho podnikania potrápil pri vymýšľaní označenia, pod ktorým bude rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť. V súčasnom marketingovo-orientovanom svete je obzvlášť kladený dôraz na to, aby podnikateľ prezentoval seba a svoje produkty pod značkou, ktorá bude vystihovať jeho jedinečnosť, originalitu a osobité postavenie v hospodárskej súťaži.

Práve uvedené označenie, ak sa zapíše do registra ochranných známok, sa považuje za ochrannú známku. Význam registrácie spočíva v tom, že následne je majiteľ takejto ochrannej známky oprávnený sa dožadovať, aby jeho konkurenti nepoužívali pri svojej činnosti rovnaké alebo podobné označenie.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súčasnosti je možné ako ochrannú známku zaregistrovať nielen označenie, ktoré tvoria slová, kresby, písmená, či číslice, ale dokonca aj tvar či zvuky. Momentálne je na Slovensku v konaní napríklad aj zápis prvej pohybovej ochrannej známky.¹

Na čo si dávať pozor pri výbere slovných prvkov?

V prípade, ak rozmýšľate nad označením, ktoré budete v podnikaní používať, odporúčame jednak investovať čas do prieskumu trhu, účelom ktorého by malo byť overenie, či rovnaké označenie nevyužíva vaša konkurencia. Základným minimom by mala byť aspoň zbežná lustrácia v obchodnom registri a v registri ochranných známok, pričom oba registre ponúkajú prehľadné a užívateľsky jednoduché vyhľadávanie.

Okrem vyššie uvedeného, ak si chcete registrovať slovnú ochrannú známku, tak je dôležité, aby takéto označenie nebolo výlučne tvorené slovom, resp. slovami, ktorým sa pripisuje všeobecný popisný význam. To znamená, že ak budete mať označenie, ktoré sa používa v bežnom jazyku alebo je všeobecne zaužívané v obchodnom styku (napr. obchod s umením, CEO, podnikateľ a pod.), tak existuje vysoká pravdepodobnosť, že Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „úrad“) vám takúto registráciu zamietne.

Je tomu tak preto, že účelom ochrannej známky je, aby verejnosť bola schopná na základe takéhoto označenia určiť, od ktorého subjektu konkrétne tovary a služby pochádzajú. Ak však pôjde o veľmi generálne označenie, verejnosť si takýto súvis nebude vedieť vytvoriť, prípadne takáto registrácia by mohla neprimerane obmedziť ostatné subjekty, ktoré sa podieľajú na hospodárskej súťaži, nakoľko by nemohli užívať takéto všeobecné označenie.

Keďže sa rozsah a objem registrovaných ochranných známok v posledných rokoch zväčšil niekoľkonásobne, tak aj úrad pristupuje k prieskumu zápisnej spôsobilosti ohľadom slovných ochranných známok reštriktívnejšie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v minulosti boli zapísané aj označenia, akými sú „zdravý život“, „šťastie na dosah“ a pod., hoci v súčasnosti by sa už tieto označenia sami o sebe pravdepodobne nepovažovali za spôsobilé zápisu. Z tohto dôvodu je vhodné vymyslieť originálne a jedinečné slovo, resp. slovné spojenie a vyhýbať sa všeobecným pojmom.

Úrad odmieta zapísať označenie. Čo s tým?

V prípade, ak ste už podali prihlášku k slovnej ochrannej známke a zo strany úradu vám bol doručený výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti, v ktorom uvádza, že označenie nie je možné registrovať, nakoľko nemá rozlišovaciu spôsobilosť, prípadne je tvorené všeobecnými popisnými označeniami, či z iného obdobného dôvodu, tak v zásade máte tri (3) možnosti:

1. Prvou možnosťou je vyjadriť sa k prieskumu zápisnej spôsobilosti označenia a namietať tvrdenia úradu, a to napríklad v prípade, ak by ste vedeli preukázať, že už označenie v súvislosti s vašimi tovarmi a/alebo službami používate a že z tohto dôvodu si príslušná verejnosť dané označenie jednoznačne spája s vašimi produktmi. Táto alternatíva si vyžaduje, aby sa dané skutočnosti preukázali aj relevantnými dôkazmi (napr. fotografiami označenia pri jeho používaní, faktúrami za jeho reklamu a marketing, webovou stránkou, ktorá označenie obsahuje, doménovým menom, vyjadreniami spotrebiteľov a pod.).
2. Druhou možnosťou je upustiť od snahy registrovať označenie ako slovné spojenie a vytvoriť k nemu aj vizuálne logo, kde by okrem slov boli aj iné zreteľné dištinktívne prvky (obrázok, neštandardné písmo, farebné rozlíšenie a pod.) a uvedené logo registrovať ako obrazovú ochrannú známku.
3. Treťou možnosťou je vymyslieť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré bude jedinečné, originálne a nebude obsahovať všeobecné pojmy a označenia.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, výber slova, či slovného spojenia, ktoré má tvoriť ochrannú známku, nie je jednoduchý a vyžaduje si komplexné posúdenie jeho zápisnej spôsobilosti.

Legenda

(1) Zápis prvej pohybovej ochrannej známky na Slovensku

Príspevok OCHRANNÁ ZNÁMKA? Uistite sa, že má zápisnú spôsobilosť! je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Čo je elektronický podpis?

Elektronický podpis ako právny inštitút je upravený na európskej úrovni v osobitnom nariadení eIDAS.⁽¹⁾
V zmysle tejto úpravy rozoznávame 3 úrovne elektronického podpisu, a to v závislosti od toho, ako dôveryhodne je možné určiť totožnosť podpisujúcej osoby a zabezpečiť integritu (nemennosť) dotknutého elektronického obsahu.

Prvým podpisom je obyčajný elektronický podpis (bez prívlastku) (standard electronic signature – SES), ktorý je možné chápať ako údaj alebo skupinu údajov v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie.

Klasickým príkladom je napr. obsah e-mailu, v ktorom na jeho konci je uvedené meno a priezvisko dotknutej osoby, ktorá takýmto spôsobom potvrdzuje svoju totožnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že je veľmi problematické overiť, či osoba, ktorá sa v e-maile podpísala, je naozaj osobou, ktorej totožnosť sa uvádza, tak je možné konštatovať, že dôveryhodnosť tohto elektronického podpisu je nízka.

Druhým podpisom je tzv. zdokonalený elektronický podpis (advanced electronic signature – AES), pri ktorom sa už kladú väčšie požiadavky na overenie totožnosti podpisujúcej osoby. Takýmito požiadavkami je najmä podmienka, aby bol podpis jedinečne spojený s podpisovateľom, umožnil určenie totožnosti podpisovateľa, ako aj aby bolo možné zistiť akúkoľvek dodatočnú zmenu údajov atď.

V súčasnosti zdokonalený elektronický podpis využívajú najmä rôzne aplikácie, prostredníctvom ktorých je možné elektronické dokumenty podpisovať a cez ktoré je možné totožnosť podpisujúceho aj overiť. Momentálne viaceré z nich (napr. DocuSign) využívajú kryptovanie a tzv. infraštruktúru verejných kľúčov (Public Key Infratructure – PKI), čo funguje zjednodušene povedané tak, že podpisujúcemu je pridelený súkromný kľúč, ktorým dokument podpisuje, zároveň je overená jeho identita a vydaný certifikát potvrdzujúci túto identitu.

Certifikát sa následne pripája k podpísanému dokumentu, pričom okrem údajov o podpisujúcom obsahuje aj tzv. verejný kľúč (public key). Adresát, ktorému dokument dôjde, je následne prostredníctvom certifikátu a verejného kľúča, ku ktorému má prístup, spôsobilý overiť to, či dokument bol podpísaný podpisujúcim a či v nezmenenej podobe bol doručený adresátovi.

Od povahy aplikácie závisí, či adresát pre prijatie a overenie elektronického podpisu potrebuje stiahnuť aplikáciu do svojho zariadenia, registrovať sa na určitej platforme, vykonať iný obdobný krok alebo mu je overenie elektronického podpisu umožnené bez splnenia týchto podmienok. Pri tomto type elektronického podpisu sa zabezpečuje nielen vyššia miera overenia totožnosti podpisujúceho, ale zároveň aj spomínaná integrita (nemennosť) dokumentu.

Tretím podpisom je tzv. kvalifikovaný elektronický podpis (qualified electronic signature – QES), ktorý sa nachádza najvyššie v hierarchii elektronických podpisov a považuje sa za najdôveryhodnejší elektronický podpis. Ide vlastne o zdokonalený elektronický podpis, ktorý je však vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.

O kvalifikovaný elektronický podpis ide práve vtedy, ak podpisujete dokument prostredníctvom svojho občianskeho preukazu (či iného dokladu totožnosti) s elektronickým čipom (tzv. eID karta). Pre podpisovanie potrebujete disponovať eID kartou, na ktorej sú „nahraté“ kryptografické kľúče a kvalifikovaný certifikát, ďalej čítačku čipových kariet a v neposlednom rade stiahnuť príslušné počítačové softvéry – ovládače k čítačke kariet, ktoré nájdete k stiahnutiu aj na stránke www.slovensko.sk a aplikáciu pre kvalifikovaný elektronický podpis, napr. D.Signer/XAdES, Disig Desktop Signer, Podpisuj.sk, ZEP.disig.sk., QSign (QSign eSigner ponúka aj možnosť podpisovania priamo v prostredí web prehliadača, kedy nie je potrebné osobitne sťahovať aplikáciu do zariadenia).

Kvalifikované certifikáty môžu byť vydané iba tzv. kvalifikovanou dôveryhodnou osobou zapísanou v zozname vedenom Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) (na Slovensku sú to napr. spoločnosti Disig, a.s. či First certification authority, a.s.). Kompletný zoznam týchto osôb v SR, ako aj v iných členských štátoch, je možné nájsť na stránke Európskej Komisie.⁽²⁾

V prípade, ak disponujete aj tzv. kvalifikovanými elektronickými časovými pečiatkami (qualified electronic time stamps) a takúto časovú pečiatku priložíte k svojmu kvalifikovanému elektronickému podpisu, tak zároveň platí domnienka správnosti dátumu a času, ktorý časová pečiatka uvádza a ktorá sa k podpisu viaže.

Ako môžem podpisovať na Slovensku?

Čo je potrebné zdôrazniť, tak je skutočnosť, že nariadenie eIDAS nemá vplyv na vnútroštátne právo súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych či procesných záväzkov týkajúcich sa formy. Z tohto dôvodu je vždy potrebné realizovať aj analýzu vo vzťahu k národnému právnemu poriadku.

Ak sa teda pozrieme na všeobecnú slovenskú právnu úpravu týkajúcu sa formy právnych úkonov ⁽³⁾, tak zistíme, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (predpokladá sa jej vlastnoručný podpis). Zároveň sa výslovne uvádza, že písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj vtedy, ak je urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Tieto podmienky je možné splniť aj pri vyššie uvedenom obyčajnom elektronickom podpise (bez prívlastku), avšak ak vznikne spor o tom, či takýto písomný právny úkon urobila podpisujúca osoba, pravdepodobne nebude existovať dostatok dôkazných prostriedkov na preukázanie určenia podpisujúcej osoby (napr. dotknutá osoba bude namietať, že e-mail nenapísala, pričom namiesto nej konala iná osoba). Pokiaľ však nepredpokladáte, že by takýto spor mohol v budúcnosti vzniknúť, resp. ste ochotný podstúpiť takéto riziko, tak je možné písomný úkon realizovať aj obyčajným elektronickým podpisom (bez prívlastku).

Takýmto spôsobom sa odporúča podpisovať úkony, pri ktorých nie je zákonom stanovená písomná forma právneho úkonu, avšak v záujme istoty ich chcete vyhotoviť písomne, a teda najmä bežné objednávky, kúpne zmluvy na tovar, zmluvy o poskytovaní služieb, zmluvy o bežnej spolupráci a pod. Rovnako tak menej rizikové vidíme situácie, v ktorých sa predpokladá aj následné alebo dvojité potvrdenie takéhoto úkonu (napr. potvrdenie aj prostredníctvom telefónneho čísla, či odoslaná e-mailová potvrdenka, po ktorej nasleduje dodanie tovaru a jeho prijatie adresátom).

Na zvýšenie právnej istoty odporúčame, aby sa zmluvné strany, pokiaľ je to možné, vopred dohodli na takejto elektronickej komunikácii a pre tento účel označili napr. konkrétnu e-mailovú adresu a potvrdili, že k nej má prístup iba podpisujúca osoba, čím sa zníži riziko sporu v budúcnosti. Tu je potrebné zároveň upozorniť na skutočnosť, že generálne platí, že právny účinok aj takéhoto obyčajného elektronického podpisu (bez prívlastku) a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne iba z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.

Druhou možnosťou je využiť zdokonalený elektronický podpis, ktorý už zabezpečuje dôveryhodnejšie overenie totožnosti podpisujúcej osoby a v prípade sporu môže byť efektívnejším dôkazným prostriedkom o urobení právneho úkonu konkrétnou osobou (napr. na preukázanie podpisu zmluvy príslušnou zmluvnou stranou). Takýmto podpisom je možné v zásade podpisovať akékoľvek dokumenty, s výnimkou tých, pre ktoré sa vyžaduje úradne osvedčený podpis (viď. ďalej).

V prípade, ak pre tento účel využívate komerčnú aplikáciu, odporúčame si overiť referencie subjektu, ktorý aplikáciu prevádzkuje a využívať iba známe a overené aplikácie, pri ktorých nemáte pochybnosti o ich bezpečnosti. Výhodou oproti kvalifikovanému elektronickému podpisu je, že sa pre vytvorenie podpisu väčšinou nevyžaduje eID karta a čítačka kariet, čo predstavuje síce určité zjednodušenie, avšak na úkor vyššej dôveryhodnosti, ktorú kvalifikovaný elektronický podpis predstavuje.

Najistejšou alternatívou je podpísanie dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom, pri ktorom sa výslovne uplatňuje domnienka zachovania písomnej formy úkonu. Uvedené sa potvrdzuje aj v samotnom nariadení eIDAS, nakoľko sa uvádza, že kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom.

Výhodou kvalifikovaného elektronického podpisu je aj to, že ak k nemu pripojíte kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku⁽⁴⁾, tak takýto podpis v spojení s časovou pečiatkou nahrádza úradné osvedčenie pravosti podpisu (notárom, resp. matrikou). V takomto prípade nie je potrebné realizovať úradné osvedčenie podpisu, ktoré sa vyžaduje pri niektorých úkonoch, napr. pri uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, pri zmluve o prevode nehnuteľnosti a pod.

Zhrnúc vyššie uvedené je možné konštatovať, že využívaniu elektronických podpisov nebráni slovenská národná a ani európska právna úprava, ba naopak v danom smere je vytvorený dostatočný priestor pre robenie právnych úkonov aj v online prostredí. V súčasnom svete technológií a inovácií je dôvodné predpokladať, že v najbližšom období dôjde k významnému posunu elektronickej komunikácie na ďalšiu úroveň (holografická komunikácia, humanoidy, vyššia forma umelej inteligencie), čo bude nepochybne pre zákonodarcu ďalšou výzvou popasovať sa s právnymi aspektmi takejto technológie.

Legenda 

(1) NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

(2) Práve v tomto je premietnutý hlavný rozdiel medzi zdokonaleným elektronickým podpisom a kvalifikovaným elektronickým podpisom, keďže pri zdokonalenom elektronickom podpise vyhotovuje, overuje, validuje a uchováva elektronický podpis a certifikát subjekt, ktorý nemusí byť zapísaný v zozname kvalifikovaných dôveryhodných osôb, ktorý vedie NBÚ (ide o tzv. nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb), v dôsledku čoho je de facto znížená dôveryhodnosť takéhoto elektronického podpisu, keďže takýto subjekt nie je povinný prejsť registráciou NBÚ a preukazovať podmienky pre udelenie kvalifikovaného štatútu.

(3) Ustanovenie § 40 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

(4) Pri vytváraní kvalifikovaného elektronického podpisu prostredníctvom portálu slovensko.sk v tzv. konštruktore správy (po potvrdení úspešného podpísania v aplikácii D.Signer/XAdES) sa kvalifikovaná časová pečiatka automaticky k podpisu pripojí. V iných aplikáciách sa napr. vyžaduje konfigurácia serveru (nastavenie) časových pečiatok.

Príspevok Elektronický podpis: Môžem podpisovať zmluvy a robiť úkony elektronicky? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Skutočnosť, že situácia je vážna, potvrdzuje aj to, že nielen vláda Slovenskej republiky, ale aj orgány iných krajín spolu s opatreniami na predchádzanie šírenia koronavírusu COVID 19 zároveň prijímajú aj záchranné balíčky na riešenie nastávajúcej ekonomickej krízy.

Vzhľadom na uvedené sme sa rozhodli podnikateľom poskytnúť usmernenie, aké najvhodnejšie opatrenia je možné prijať za účelom zníženia nákladov a zmiernenia následkov spôsobených v dôsledku šírenia koronavírusu COVID 19.

Tieto opatrenia sme zhrnuli do nasledovných 9 bodov

1. Dane

Podnikateľovi odporúčame zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť, a to podaním oznámenia o predĺžení tejto lehoty. Takýmto spôsobom možno docieliť odklad splatnosti daňovej povinnosti až do 30. júna 2020.

Vláda SR momentálne zvažuje prijatie opatrenia v podobe možnosti odložiť podanie daňového priznania pre všetkých daňovníkov bez rozdielu. Rovnako sa zvažuje prijatie možnosti úpravy odpisu daňovej straty, a to predĺžením možnosti odpisu na dlhšie obdobie, než je v súčasnosti stanovené. O ako dlhé obdobie by malo ísť, zatiaľ nie je zrejmé.

2. Odvody

V prípade odvodov na sociálne a zdravotné poistenie je povinnosťou naďalej tieto odvody odvádzať tak, ako ustanovuje zákon. Rovnako sa však navrhuje pomôcť podnikateľom tým, že by sa zaviedli tzv. odvodové prázdniny a odložila sa odvodová povinnosť napríklad o 3 najbližšie mesiace, v ktorých sa predpokladá, že šírenie koronavírusu COVID 19 bude kulminovať. Následne by sa splácanie tohto záväzku rozložilo až na 18 mesiacov.

3. Zamestnanci

Jednou z najpálčivejších otázok pri zavedení opatrenia celoplošne uzatvoriť maloobchodné prevádzky a prevádzky s poskytovaním služieb bola a je otázka, ako správne postupovať v prípade zamestnancov pracujúcich v týchto prevádzkach, prípadne zamestnancov, ktorých zamestnávateľ nevyhnutne nepotrebuje v mieste výkonu práce.

Pokiaľ sa zamestnanec nachádza v povinnej izolácii v domácom prostredí (karanténe), tak zamestnávateľ platí v prvých troch dňoch 25% náhrady mzdy, následne sa uvedená čiastka zvyšuje na 55% a na desiaty deň prechádza táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu.

Ak zamestnávateľ bol povinný uzatvoriť svoju prevádzku a iba z tohto dôvodu nemôže prideľovať zamestnancom prácu, tak ide o prekážku na strane zamestnávateľa. V takomto prípade je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške 100% (v prípade, ak pôsobia u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov, je možné sa dohodnúť na znížení tejto náhrady až na 60%). Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je možné dočasný nedostatok práce taktiež vykryť zavedením konta pracovného času, pri ktorom môže zamestnanec pracovať napríklad jeden mesiac menej hodín a v druhý mesiac si zas prácu nadrobiť.

Zamestnávatelia v tejto situácii však húfne jednostranne nariaďujú zamestnancom okamžitú dovolenku, pričom z právneho hľadiska existujú voči takémuto postupu viaceré výhrady. Je tomu tak preto, že nebola dodržaná lehota 14 dní pred takýmto jednostranným nariadením dovolenky a nie v každom prípade je braný do úvahy záujem zamestnanca. Odhliadnuc od uvedeného je však pravdou, že povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom 100 % náhrady mzdy je pri zatvorených prevádzkach častokrát pre podnikateľa likvidačná.

Z tohto dôvodu odporúčame zamestnávateľom, aby súčasné okolnosti zamestnancom citlivo vysvetlili a spoločne s nimi hľadali alternatívu riešenia tejto situácie, napr. v podobe vzájomnej dohody, že uvedené obdobie čiastočne v rozsahu niekoľkých dní pokryjú čerpaním dovolenky, prípadne čerpaním náhradného voľna, čiastočne v rozsahu ďalších dní náhradou 100 % mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa a čiastočne pre ďalšie dni aj neplateným voľnom. Rovnako je možné zamestnancovi navrhnúť napr. dlhšiu splatnosť jeho mzdy podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce. V neposlednom rade, ak podnikateľ očakáva pokles práce, tak je možné zamestnanca osloviť s návrhom na prechodné skrátenie úväzku na kratší čas, s čím však musí súhlasiť. Za určitých okolností je možné dohodnúť, či nariadiť aj zmenu miesta výkonu práce, prípadne druhu práce.

Niektorí podnikatelia už boli nútení pristúpiť aj k hromadnému prepúšťaniu svojich zamestnancov v dôsledku šírenia koronavírusu COVID 19. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ak máte viac ako 20 zamestnancov a plánujete v horizonte 30 dní ukončiť pracovný pomer (hoci aj dohodou!) minimálne s 10 zamestnancami, odporúčame tento krok dôsledne odkonzultovať s odborníkom/advokátom, nakoľko tento proces je zložitejší a vyžaduje si splnenie viacerých zákonných povinností.

Veríme však (a vidíme to v praxi aj u našich klientov), že vhodným dialógom so zamestnancami, či ich zástupcami, je možné docieliť, aby aj sami zamestnanci mali záujem svojmu zamestnávateľovi v danej situácii pomôcť a vyjsť mu v ústrety. Je potrebné si uvedomiť, že najmä pri malých a stredných podnikateľoch existuje reálne riziko úpadku a zánik podnikateľa, v dôsledku čoho by zamestnanci mohli prísť o svoje pracovné miesta a ich pohľadávky by boli uhrádzané v konkurze iba pomerne (s výnimkou plnení z garančného fondu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý sa uhrádza prvé 3 mesiace).

Opätovne aj v tejto oblasti štát zvažuje zamestnávateľom pomôcť. V riešení je napríklad opatrenie v podobe oslobodenia náhrady mzdy, ktorú musí zamestnávateľ platiť, hoci nemôže zamestnancom v danej situácii prideľovať prácu, a to od sociálnych a zdravotných odvodov, ako aj od dane z príjmu.

Vláda zvažuje aj zjednodušiť podmienky pre OČR (opatrovanie člena rodiny), a to napr. úhradou až 80% priemernej mzdy zo strany Sociálnej poisťovne, či poskytovaním 600 eurového voucheru na opatrovateľku. V neposlednom rade existuje údajne taktiež záujem zjednodušiť vyplácanie príspevku na udržanie pracovného miesta pre malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Uvidíme, v akej konečnej podobe budú tieto opatrenia nakoniec prijaté.

4. Nájmy nebytových priestorov a nehnuteľností

Väčšina podnikateľov vykonáva svoju prevádzkovú činnosť v prenajatých priestoroch či nehnuteľnostiach, za ktoré musia platiť nájomné. Práve tieto výdavky popri nákladoch na zamestnancov predstavujú spravidla jednu z najvyšších položiek prevádzkových nákladov podnikateľov. V tejto situácii preto odporúčame, aby si podnikatelia vykonali revíziu uzatvorených nájomných zmlúv a možnosti dočasne znížiť nájomné, odložiť jeho splatnosť, prípadne ho neuhrádzať vôbec.

Pre našich klientov v súčasnosti vykonávame predmetnú revíziu týchto dojednaní a poskytujeme rady, ako sa najlepšie vysporiadať so situáciou. Týmto si dovoľujeme zdôrazniť, aby podnikatelia neváhali v tomto prípade osloviť advokáta, keďže jednoduchá právna rada im môže ušetriť podstatné náklady na najbližšie mesiace.

5. Dodávatelia a odberatelia

V prípade zmluvných vzťahov existuje rovnako možnosť aplikácie určitých výluk z povinnosti plniť. Vždy je však potrebné posúdiť, o aký zmluvný typ zmluvy ide a či je zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti (tzv. B2B vzťah) alebo so zákazníkom, ktorý je spotrebiteľ (tzv. B2C vzťah).

Vo všeobecnosti však v prípade koronavírusu COVID 19 posudzujeme najmä to, či ide o vyššiu moc (vis major) ako je definovaná v zmluvnom vzťahu alebo vyplýva zo zákona, prípadne či v konkrétnom prípade ide o tzv. nemožnosť plnenia, nakoľko sa okolnosti plnenia zmluvy zmenili natoľko, že nie je možné zmluvu objektívne plniť, či o obdobné tzv. zmarenie účelu zmluvy, ktoré sa aplikuje podľa Obchodného zákonníka. Variácií právnej argumentácie je v niektorých prípadoch veľké množstvo, pričom závery z právneho posúdenia sa odvodzujú od toho, či má klient záujem ukončiť zmluvu, predĺžiť lehotu plnenia, uplatniť si náhradu škody, či povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a pod.

Veľmi dôležité je, aby si podnikatelia uvedomili, že ak by znova nastala takáto situácia, aká je dnes, môžu sa na ňu vopred pripraviť tam, kde to zákon umožňuje. Do znenia zmlúv je napr. vhodné zavádzať definíciu vyššej moci (vis major), ktorá by zahŕňala aj šírenie koronavírusu COVID 19 či iných nákazlivých chorôb a samozrejme aj prijatie opatrení štátom, resp. jeho orgánmi, ako tomu je v súčasnosti.

Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť, na koho ťarchu sa bude vyššia moc „počítať“ a aké budú právne následky vyššej moci (vis major). Práve pre súčasnú situáciu vnímame, že je nutné si zmluvne ošetriť tieto prípady, keďže zákon je vo väčšej časti v tejto oblasti veľmi strohý a niektoré situácie neupravuje vôbec. Prácou šikovných odborníkov / advokátov viete tieto medzery efektívne vykryť.

6. Úver

Nepochybne veľa podnikateľských subjektov financovalo svoju podnikateľskú činnosť z úverových prostriedkov, pričom v súčasnosti splácajú poskytnutý úver. Viaceré banky momentálne umožňujú požiadať o zníženie splátok a predĺženie doby splácania úveru, prípadne poskytujú aj možnosť požiadať o dočasný odklad splatnosti splátok úveru. Problémom však zostáva, že takéto osoby, ktoré požiadajú o odklad splátok úveru, sa následne uvádzajú ako dlžník v úverovom registri. Z tohto dôvodu štát údajne navrhuje, aby sa pre tento prípad dočasne nerobil záznam v tomto registri, čo by podľa nášho názoru bolo veľmi vhodne riešenie.

Rovnako je tak v rokovaní aj možnosť poskytovania krátkodobých a nízkoúročených úverov pre malých a stredných podnikateľov, ktorí pôsobia v najviac postihnutých oblastiach (napr. v oblasti gastronómie). Podľa nášho názoru by táto možnosť mala byť poskytnutá aj podnikateľom pôsobiacim v cestovnom ruchu, keďže práve cestovanie bolo obmedzené opatreniami štátu asi najviac, nakoľko väčšina zájazdov musela byť zrušená.

7. Cezhraničný dovoz tovaru

V prípade, ak dovážate tovar z tretích krajín (EHS), zostáva Vám naďalej povinnosť platenia cla. Vláda však za účelom dočasného odbremenenia podnikateľov od tejto povinnosti navrhuje predĺžiť termín úhrady colného dlhu, a to údajne až na 30-40 dní. Dané opatrenie však zatiaľ schválené nebolo.

8. Plyn, elektrina, voda a pod.

Podnikatelia sa musia ďalej vysporiadať s povinnosťou priebežne uhrádzať platby za elektrinu, vodu, plyn a pod. Tu odporúčame taktiež urobiť revíziu zmluvy a všeobecných podmienok, keďže jednotliví poskytovatelia týchto médií a služieb si môžu túto oblasť upraviť odchylne. Minister hospodárstva SR uviedol, že aj v tomto smere zvažuje štát realizovať určité zásahy, a to napríklad v podobe regulácie cien elektriny, prípadne financovania určitých nákladov priamo štátom.

9. Poistenie (cestovné, zodpovednosti za náhradu škody)

Momentálne asi najväčší dopyt cítime od klientov aj v otázke, či je možné danú situáciu považovať za prípad, kedy je možné od poisťovne žiadať poistné plnenie, či už v súvislosti s nemožnosťou cestovať, prípadne v súvislosti so zodpovednosťou za škodu/ujmu/náklady, ak boli spôsobené klientovi. V tomto smere je podstatné, ako bol dojednaný rozsah poistenia.

Naša advokátska kancelária v danom prípade posudzuje nielen obsah samotnej poistnej zmluvy, ale predovšetkým všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú výluky z poistenia. Po právnej analýze následne klientovi pomáhame s komunikáciou a prípadnou argumentáciou pri hlásení poistnej udalosti, ako aj pri jej ďalšom šetrení.

Je zrejmé, že momentálna situácia je nová, neustále sa mení, pričom zákony explicitne neposkytujú odpovede na množstvo otázok, ktoré v súčasnosti vystali. Ako advokáti pomáhame v tejto nepriaznivej situácii podnikateľom, ktorí sú nútení sa zorientovať v množstve predpisov a opatrení okamžite, častokrát v priebehu niekoľkých hodín. Klientom poskytujeme usmernenia a podporu pri hľadaní opatrení, ktoré sú nielen v súlade s právom, ale pre klienta aj najvhodnejším a najhospodárnejším riešením. Neváhajte nás preto kontaktovať na e-mail: katrikova@stentors.eualebo office@stentors.eu, prípadne t.č.: +421 2 3333 8888.

Príspevok Aké opatrenia by mal podnikateľ prijať na odvrátenie krízy? Odborníci skloňujú pojem "ekonomická kríza" je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Čo je konkurenčná doložka?

Konkurenčná doložka je, zjednodušene povedané, zmluvné dojednanie, ktorým sa jedna zmluvná strana zaväzuje, že po určitú dobu nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k činnosti druhej zmluvnej strany.

Konkurenčná doložka je v slovenskom obchodnom zákonníku upravená iba pri jedinom type zmluvy, a to pri zmluve o obchodnom zastúpení. V ustanovení § 672a obchodného zákonníka, ktoré sa týka tejto doložky, sa uvádza: „V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú pova hu voči podnikaniu zastúpeného.“.

Vyššie citované ustanovenie je jedinou legálnou definíciou konkurenčnej doložky v obchodnom práve, pričom pre jej aplikáciu sa vyžaduje predchádzajúca písomná dohoda zmluvných strán.

V ktorých zmluvách je možné konkurenčnú doložku dojednať?

Je zrejmé, že v praxi dochádza k dojednaniu konkurenčnej doložky aj pri iných typoch zmlúv, a to napríklad v zmluvách o dielo, zmluvách o poskytovaní služieb, dohodách o spolupráci a pod. Nakoľko ten, kto navrhuje začleniť konkurenčnú doložku do zmluvy, má zväčša záujem čo najviac obmedziť druhú zmluvnú stranu v konkurenčnej činnosti, bežne sa dojednávajú obmedzenia, ktoré sú veľmi široké, častokrát bez územnej alebo časovej špecifikácie. Vzhľadom na uvedené začali byť predmetom súdnych konaní otázky týkajúce sa toho, či a za akých podmienok je možné v obchodných zmluvách platne dojednať takýto zákaz konkurenčnej činnosti.

Ako príklad je možné uviesť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR⁽¹⁾, na ktoré veľmi často odkazujú aj súdy nižšieho stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti. V danom rozhodnutí Najvyšší súd SR potvrdil, že je správny záver súdu, ktorý uvádza, že hoci sa v slovenskom obchodnom zákonníku nenachádza právna úprava konkurenčnej doložky pri iných typoch zmlúv, než je zmluva o obchodnom zastúpení, neznamená to, že by nebolo možné ju v týchto zmluvách platne dojednať. Súd tak potvrdil zmluvnú voľnosť podnikateľov ohľadom tohto právneho inštitútu.

Možno zakázať podnikateľovi konkurenčnú činnosť neobmedzene?

Súd zároveň v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že zákaz konkurenčnej činnosti nemôže byť neobmedzený. Ak teda dôjde k dojednaniu konkurenčnej doložky v akejkoľvek obchodnej zmluve, má sa jej rozsah podľa súdu spravovať vždy podmienkami uvedenými vo vyššie citovanom ustanovení § 672a obchodného zákonníka. Je tomu tak preto, že konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, preto je nevyhnutné ju regulovať.

S vyššie uvedeným záverom sa nestotožňuje časť odbornej verejnosti, podľa ktorej sa automatickou aplikáciou § 672a obchodného zákonníka aj na iné typy obchodných zmlúv, než je zmluva o obchodnom zastúpení, nesprávne obmedzuje zmluvná voľnosť v obchodných vzťahoch. Ako argument sa zároveň uvádza fakt, že ak by mal zákonodarca za to, že je potrebné konkurenčnú doložku takýmto spôsobom regulovať aj v iných zmluvných vzťahoch, tak by tak jednoznačne učinil.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že obdobná právna úprava, aká je v súčasnosti na Slovensku, bola do roku 2012 aj v Českej republike, pričom český zákonodarca však už v novom znení českého občianskeho zákonníka výslovne v § 2975 stanovuje limity konkurenčnej doložky, ktorú je možné dojednať v akejkoľvek zmluve⁽²⁾. Týmito limitmi sú podmienky, že konkurenčná doložka musí vždy obsahovať územný rozsah, okruh činnosti alebo okruh osôb, ktorých sa konkurenčný zákaz týka, pričom konkurenčná doložka môže byť dojednaná maximálne na 5 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je možné dospieť k záveru, že regulácia konkurenčnej doložky tak, ako ju zvolil český zákonodarca, je primeraná a jednoznačne odstraňuje akúkoľvek právnu neistotu ohľadom toho, v rámci akých hraníc je alebo nie je možné konkurenčnú činnosť podnikateľa obmedziť aj v iných typoch zmlúv, než je zmluva o obchodnom zastúpení.
Dokiaľ však nebudú na Slovensku podmienky konkurenčnej doložky pre iné typy zmlúv, než je zmluva o obchodnom zastúpení, výslovne stanovené v zákone, je možné predpokladať, že súdy budú aj naďalej pre iné zmluvné vzťahy analogicky aplikovať limity stanovené v § 672a obchodného zákonníka.

Ako by teda mala konkurenčná doložka po správnosti vyzerať v obchodnej zmluve?

Konkurenčná doložka v obchodnej zmluve by mala spĺňať najmä nasledovné náležitosti:

• písomná forma jej dojednania;
• špecifikácia konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje;
• určenie územného rozsahu aplikácie zákazu konkurenčnej činnosti;
• stanovenie okruhu osôb, ktorých sa konkurenčný zákaz týka;
• určenie doby trvania zákazu konkurenčnej činnosti, pričom táto doba by nemala presiahnuť 2 roky po ukončení zmluvy;
• kompenzácia zákazu vykonávania konkurenčnej činnosti určitým protiplnením⁽³⁾.

Čo sa týka následkov nedodržania vyššie uvedeným limitov obmedzenia konkurenčnej činnosti, tak súdy rovnako analogicky v takomto prípade aplikujú ustanovenie § 672a ods. 2 obchodného zákonníka a konkurenčné doložky buď obmedzia na legálne stanovený rozsah alebo konkurenčnú doložku ako celok vyhlásia za neplatnú.
_______________________________

Legenda 

(1 ) Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09. 2016, sp. zn. 4 Obdo 17/2016.

(2) Pre zmluvu o obchodnom zastúpení platí špeciálna úprava v § 2518 českého občianskeho zákonníka.

(3) Uvedené vyplýva z § 669 ods. 1 písm. b) obchodného zákonníka.

Užitočný odkaz – Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory

Príspevok Ako správne dojednať KONKURENČNÚ DOLOŽKU v OBCHODNEJ ZMLUVE? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Verejné šírenie alebo verejný prenos?

Súdny dvor EÚ v danej veci poskytol výklad európskeho práva k prípadu, v ktorom spoločnosť Tom Kabinet začala ponúkať on-line službu spočívajúcu vo virtuálnom trhu s „použitými“ elektronickými knihami.

Zásadnou otázkou v danom prípade bolo, či dodanie elektronickej knihy tretej osobe na jej trvalé užívanie formou stiahnutia (downloadom) z internetovej stránky je „verejným prenosom“⁽¹⁾ alebo „verejným šírením“.⁽²⁾ Aj keď sa na prvý pohľad zdajú byť tieto pojmy totožné, nie je to tak.

Úvodom je potrebné uviesť, že ak ide o knihu v jej hmotnej podobe, tak platí, že túto knihu môžete ďalej predať, darovať alebo iným spôsobom scudziť bez nutnosti žiadať na takúto ďalšiu dispozíciu súhlas jej autora, keďže právo autora knihy udeľovať súhlas s ďalším šírením tejto knihy sa vyčerpalo pri jej prvom predaji. Tento prípad spadá pod tzv. „verejné šírenie“, pri ktorom platí vyššie uvedené pravidlo vyčerpania práv, a teda zániku práva autora kontrolovať ďalší predaj tohto predmetu.

Spornou však zostala otázka ďalšieho nakladania s knihou v prípade, ak sa táto predáva verejnosti nie v hmotnej, ale naopak, v elektronickej podobe. Súdny dvor EÚ sa pri rozhodovaní v tomto prípade vyporiadaval s otázkou, či aj pri elektronickej knihe môže ísť o tzv. „verejné šírenie“, s ktorým je spojené vyššie uvedené pravidlo tzv. vyčerpania práv, alebo nie.

Súdny dvor EÚ po právnej úvahe nakoniec dospel k záveru, že v prípade elektronických kníh nejde o „verejné šírenie“, ale o „verejný prenos“, pričom „stiahnutie“ e-booku špecifikoval ako tzv. „interaktívnu transmisiu na požiadanie“, ktorá spadá pod „verejný prenos“ a zároveň je označovaná za novú formu využívania duševného vlastníctva.⁽³⁾

Verejné šírenie sa nemôže podľa Súdneho dvora EÚ vzťahovať na šírenie nehmotných diel, ako sú elektronické knihy. Z tohto záveru vyplýva, že stiahnutím elektronickej knihy v prípade jej predaja verejnosti nedochádza k vyčerpaniu práva autora knihy dať súhlas na ďalšie verejné šírenie knihy tak, ako to je pri jej hmotnej podobe. Dodanie elektronickej knihy verejnosti na trvalé užívanie prostredníctvom jej stiahnutia z internetovej stránky sa považuje za „verejný prenos“, pre ktorý sa vyžaduje súhlas autora elektronickej knihy.

Podľa názoru Súdneho dvora EÚ nie je dodanie knihy na hmotnom nosiči a dodanie elektronickej knihy z hospodárskeho a funkčného hľadiska rovnocenné. Je tomu tak z dôvodu, že nehmotné digitálne rozmnoženiny sa na rozdiel od kníh na hmotnom nosiči používaním neopotrebujú, takže použité rozmnoženiny sú dokonalou náhradou za nové rozmnoženiny a ich výmena nevyžaduje dodatočné úsilie a ani náklady.

Z tohto dôvodu môže mať podľa Súdneho dvora EÚ trh s elektronickými knihami významnejší vplyv pre právo autorov dostať zodpovedajúcu odmenu za ich diela a teda ich dodávanie verejnosti podmieňovať ich súhlasom.

Elektronická kniha nie je počítačový program

Súdny dvor EÚ zároveň zdôraznil, že elektronická kniha nepredstavuje ani počítačový program, a teda sa na ňu nevzťahujú výnimky uplatňované pri predaji počítačového programu. Ak by aj bol súčasťou elektronickej knihy počítačový program (napr. umožňujúci jej čítanie), tak Súdny dvor EÚ zdôraznil, že tento má iba doplnkovú povahu.

Aký záver z tohto vyplýva?

Ak dodávate elektronické knihy verejnosti na ich trvalé užívanie prostredníctvom ich stiahnutia z internetovej stránky, tak na takýto verejný prenos potrebujete súhlas autora knihy, v opačnom prípade pôjde z pohľadu ochrany duševného vlastníctva autora elektronickej knihy o nedovolený verejný prenos jeho diela.
_______________________________

Legenda

• Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES
• Podľa čl. 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES
• Pod uvedený pojem spadá aj prípad, ak viaceré neprepojené osoby, ktoré sú členmi verejnosti, môžu mať z rôznych miest a v rôznom čase individuálny prístup k dielu prístupnému verejnosti na internetovej stránke.

Príspevok Predávate ELEKTRONICKÉ KNIHY či eBooky? Súdny dvor EÚ konečne rozhodol je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.