Globálne šírenie koronavírusu COVID 19 si vyžiadalo potrebu prijať zo strany štátu viacero zásadných opatrení, ktoré na jednej strane nepochybne obmedzia šírenie tohto vírusu, na druhej strane však spôsobujú ochromenie činnosti veľkého množstva subjektov a krízu v ich podnikaní.
Skutočnosť, že situácia je vážna, potvrdzuje aj to, že nielen vláda Slovenskej republiky, ale aj orgány iných krajín spolu s opatreniami na predchádzanie šírenia koronavírusu COVID 19 zároveň prijímajú aj záchranné balíčky na riešenie nastávajúcej ekonomickej krízy.
Vzhľadom na uvedené sme sa rozhodli podnikateľom poskytnúť usmernenie, aké najvhodnejšie opatrenia je možné prijať za účelom zníženia nákladov a zmiernenia následkov spôsobených v dôsledku šírenia koronavírusu COVID 19.
Tieto opatrenia sme zhrnuli do nasledovných 9 bodov
1. Dane
Podnikateľovi odporúčame zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť, a to podaním oznámenia o predĺžení tejto lehoty. Takýmto spôsobom možno docieliť odklad splatnosti daňovej povinnosti až do 30. júna 2020.
Vláda SR momentálne zvažuje prijatie opatrenia v podobe možnosti odložiť podanie daňového priznania pre všetkých daňovníkov bez rozdielu. Rovnako sa zvažuje prijatie možnosti úpravy odpisu daňovej straty, a to predĺžením možnosti odpisu na dlhšie obdobie, než je v súčasnosti stanovené. O ako dlhé obdobie by malo ísť, zatiaľ nie je zrejmé.
2. Odvody
V prípade odvodov na sociálne a zdravotné poistenie je povinnosťou naďalej tieto odvody odvádzať tak, ako ustanovuje zákon. Rovnako sa však navrhuje pomôcť podnikateľom tým, že by sa zaviedli tzv. odvodové prázdniny a odložila sa odvodová povinnosť napríklad o 3 najbližšie mesiace, v ktorých sa predpokladá, že šírenie koronavírusu COVID 19 bude kulminovať. Následne by sa splácanie tohto záväzku rozložilo až na 18 mesiacov.
3. Zamestnanci
Jednou z najpálčivejších otázok pri zavedení opatrenia celoplošne uzatvoriť maloobchodné prevádzky a prevádzky s poskytovaním služieb bola a je otázka, ako správne postupovať v prípade zamestnancov pracujúcich v týchto prevádzkach, prípadne zamestnancov, ktorých zamestnávateľ nevyhnutne nepotrebuje v mieste výkonu práce.
Pokiaľ sa zamestnanec nachádza v povinnej izolácii v domácom prostredí (karanténe), tak zamestnávateľ platí v prvých troch dňoch 25% náhrady mzdy, následne sa uvedená čiastka zvyšuje na 55% a na desiaty deň prechádza táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu.
Ak zamestnávateľ bol povinný uzatvoriť svoju prevádzku a iba z tohto dôvodu nemôže prideľovať zamestnancom prácu, tak ide o prekážku na strane zamestnávateľa. V takomto prípade je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške 100% (v prípade, ak pôsobia u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov, je možné sa dohodnúť na znížení tejto náhrady až na 60%). Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je možné dočasný nedostatok práce taktiež vykryť zavedením konta pracovného času, pri ktorom môže zamestnanec pracovať napríklad jeden mesiac menej hodín a v druhý mesiac si zas prácu nadrobiť.
Zamestnávatelia v tejto situácii však húfne jednostranne nariaďujú zamestnancom okamžitú dovolenku, pričom z právneho hľadiska existujú voči takémuto postupu viaceré výhrady. Je tomu tak preto, že nebola dodržaná lehota 14 dní pred takýmto jednostranným nariadením dovolenky a nie v každom prípade je braný do úvahy záujem zamestnanca. Odhliadnuc od uvedeného je však pravdou, že povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom 100 % náhrady mzdy je pri zatvorených prevádzkach častokrát pre podnikateľa likvidačná.
Z tohto dôvodu odporúčame zamestnávateľom, aby súčasné okolnosti zamestnancom citlivo vysvetlili a spoločne s nimi hľadali alternatívu riešenia tejto situácie, napr. v podobe vzájomnej dohody, že uvedené obdobie čiastočne v rozsahu niekoľkých dní pokryjú čerpaním dovolenky, prípadne čerpaním náhradného voľna, čiastočne v rozsahu ďalších dní náhradou 100 % mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa a čiastočne pre ďalšie dni aj neplateným voľnom. Rovnako je možné zamestnancovi navrhnúť napr. dlhšiu splatnosť jeho mzdy podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce. V neposlednom rade, ak podnikateľ očakáva pokles práce, tak je možné zamestnanca osloviť s návrhom na prechodné skrátenie úväzku na kratší čas, s čím však musí súhlasiť. Za určitých okolností je možné dohodnúť, či nariadiť aj zmenu miesta výkonu práce, prípadne druhu práce.
Niektorí podnikatelia už boli nútení pristúpiť aj k hromadnému prepúšťaniu svojich zamestnancov v dôsledku šírenia koronavírusu COVID 19. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ak máte viac ako 20 zamestnancov a plánujete v horizonte 30 dní ukončiť pracovný pomer (hoci aj dohodou!) minimálne s 10 zamestnancami, odporúčame tento krok dôsledne odkonzultovať s odborníkom/advokátom, nakoľko tento proces je zložitejší a vyžaduje si splnenie viacerých zákonných povinností.
Veríme však (a vidíme to v praxi aj u našich klientov), že vhodným dialógom so zamestnancami, či ich zástupcami, je možné docieliť, aby aj sami zamestnanci mali záujem svojmu zamestnávateľovi v danej situácii pomôcť a vyjsť mu v ústrety. Je potrebné si uvedomiť, že najmä pri malých a stredných podnikateľoch existuje reálne riziko úpadku a zánik podnikateľa, v dôsledku čoho by zamestnanci mohli prísť o svoje pracovné miesta a ich pohľadávky by boli uhrádzané v konkurze iba pomerne (s výnimkou plnení z garančného fondu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorý sa uhrádza prvé 3 mesiace).
Opätovne aj v tejto oblasti štát zvažuje zamestnávateľom pomôcť. V riešení je napríklad opatrenie v podobe oslobodenia náhrady mzdy, ktorú musí zamestnávateľ platiť, hoci nemôže zamestnancom v danej situácii prideľovať prácu, a to od sociálnych a zdravotných odvodov, ako aj od dane z príjmu.
Vláda zvažuje aj zjednodušiť podmienky pre OČR (opatrovanie člena rodiny), a to napr. úhradou až 80% priemernej mzdy zo strany Sociálnej poisťovne, či poskytovaním 600 eurového voucheru na opatrovateľku. V neposlednom rade existuje údajne taktiež záujem zjednodušiť vyplácanie príspevku na udržanie pracovného miesta pre malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Uvidíme, v akej konečnej podobe budú tieto opatrenia nakoniec prijaté.
4. Nájmy nebytových priestorov a nehnuteľností
Väčšina podnikateľov vykonáva svoju prevádzkovú činnosť v prenajatých priestoroch či nehnuteľnostiach, za ktoré musia platiť nájomné. Práve tieto výdavky popri nákladoch na zamestnancov predstavujú spravidla jednu z najvyšších položiek prevádzkových nákladov podnikateľov. V tejto situácii preto odporúčame, aby si podnikatelia vykonali revíziu uzatvorených nájomných zmlúv a možnosti dočasne znížiť nájomné, odložiť jeho splatnosť, prípadne ho neuhrádzať vôbec.
Pre našich klientov v súčasnosti vykonávame predmetnú revíziu týchto dojednaní a poskytujeme rady, ako sa najlepšie vysporiadať so situáciou. Týmto si dovoľujeme zdôrazniť, aby podnikatelia neváhali v tomto prípade osloviť advokáta, keďže jednoduchá právna rada im môže ušetriť podstatné náklady na najbližšie mesiace.
5. Dodávatelia a odberatelia
V prípade zmluvných vzťahov existuje rovnako možnosť aplikácie určitých výluk z povinnosti plniť. Vždy je však potrebné posúdiť, o aký zmluvný typ zmluvy ide a či je zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti (tzv. B2B vzťah) alebo so zákazníkom, ktorý je spotrebiteľ (tzv. B2C vzťah).
Vo všeobecnosti však v prípade koronavírusu COVID 19 posudzujeme najmä to, či ide o vyššiu moc (vis major) ako je definovaná v zmluvnom vzťahu alebo vyplýva zo zákona, prípadne či v konkrétnom prípade ide o tzv. nemožnosť plnenia, nakoľko sa okolnosti plnenia zmluvy zmenili natoľko, že nie je možné zmluvu objektívne plniť, či o obdobné tzv. zmarenie účelu zmluvy, ktoré sa aplikuje podľa Obchodného zákonníka. Variácií právnej argumentácie je v niektorých prípadoch veľké množstvo, pričom závery z právneho posúdenia sa odvodzujú od toho, či má klient záujem ukončiť zmluvu, predĺžiť lehotu plnenia, uplatniť si náhradu škody, či povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a pod.
Veľmi dôležité je, aby si podnikatelia uvedomili, že ak by znova nastala takáto situácia, aká je dnes, môžu sa na ňu vopred pripraviť tam, kde to zákon umožňuje. Do znenia zmlúv je napr. vhodné zavádzať definíciu vyššej moci (vis major), ktorá by zahŕňala aj šírenie koronavírusu COVID 19 či iných nákazlivých chorôb a samozrejme aj prijatie opatrení štátom, resp. jeho orgánmi, ako tomu je v súčasnosti.
Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť, na koho ťarchu sa bude vyššia moc „počítať“ a aké budú právne následky vyššej moci (vis major). Práve pre súčasnú situáciu vnímame, že je nutné si zmluvne ošetriť tieto prípady, keďže zákon je vo väčšej časti v tejto oblasti veľmi strohý a niektoré situácie neupravuje vôbec. Prácou šikovných odborníkov / advokátov viete tieto medzery efektívne vykryť.
6. Úver
Nepochybne veľa podnikateľských subjektov financovalo svoju podnikateľskú činnosť z úverových prostriedkov, pričom v súčasnosti splácajú poskytnutý úver. Viaceré banky momentálne umožňujú požiadať o zníženie splátok a predĺženie doby splácania úveru, prípadne poskytujú aj možnosť požiadať o dočasný odklad splatnosti splátok úveru. Problémom však zostáva, že takéto osoby, ktoré požiadajú o odklad splátok úveru, sa následne uvádzajú ako dlžník v úverovom registri. Z tohto dôvodu štát údajne navrhuje, aby sa pre tento prípad dočasne nerobil záznam v tomto registri, čo by podľa nášho názoru bolo veľmi vhodne riešenie.
Rovnako je tak v rokovaní aj možnosť poskytovania krátkodobých a nízkoúročených úverov pre malých a stredných podnikateľov, ktorí pôsobia v najviac postihnutých oblastiach (napr. v oblasti gastronómie). Podľa nášho názoru by táto možnosť mala byť poskytnutá aj podnikateľom pôsobiacim v cestovnom ruchu, keďže práve cestovanie bolo obmedzené opatreniami štátu asi najviac, nakoľko väčšina zájazdov musela byť zrušená.
7. Cezhraničný dovoz tovaru
V prípade, ak dovážate tovar z tretích krajín (EHS), zostáva Vám naďalej povinnosť platenia cla. Vláda však za účelom dočasného odbremenenia podnikateľov od tejto povinnosti navrhuje predĺžiť termín úhrady colného dlhu, a to údajne až na 30-40 dní. Dané opatrenie však zatiaľ schválené nebolo.
8. Plyn, elektrina, voda a pod.
Podnikatelia sa musia ďalej vysporiadať s povinnosťou priebežne uhrádzať platby za elektrinu, vodu, plyn a pod. Tu odporúčame taktiež urobiť revíziu zmluvy a všeobecných podmienok, keďže jednotliví poskytovatelia týchto médií a služieb si môžu túto oblasť upraviť odchylne. Minister hospodárstva SR uviedol, že aj v tomto smere zvažuje štát realizovať určité zásahy, a to napríklad v podobe regulácie cien elektriny, prípadne financovania určitých nákladov priamo štátom.
9. Poistenie (cestovné, zodpovednosti za náhradu škody)
Momentálne asi najväčší dopyt cítime od klientov aj v otázke, či je možné danú situáciu považovať za prípad, kedy je možné od poisťovne žiadať poistné plnenie, či už v súvislosti s nemožnosťou cestovať, prípadne v súvislosti so zodpovednosťou za škodu/ujmu/náklady, ak boli spôsobené klientovi. V tomto smere je podstatné, ako bol dojednaný rozsah poistenia.
Naša advokátska kancelária v danom prípade posudzuje nielen obsah samotnej poistnej zmluvy, ale predovšetkým všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú výluky z poistenia. Po právnej analýze následne klientovi pomáhame s komunikáciou a prípadnou argumentáciou pri hlásení poistnej udalosti, ako aj pri jej ďalšom šetrení.
Je zrejmé, že momentálna situácia je nová, neustále sa mení, pričom zákony explicitne neposkytujú odpovede na množstvo otázok, ktoré v súčasnosti vystali. Ako advokáti pomáhame v tejto nepriaznivej situácii podnikateľom, ktorí sú nútení sa zorientovať v množstve predpisov a opatrení okamžite, častokrát v priebehu niekoľkých hodín. Klientom poskytujeme usmernenia a podporu pri hľadaní opatrení, ktoré sú nielen v súlade s právom, ale pre klienta aj najvhodnejším a najhospodárnejším riešením. Neváhajte nás preto kontaktovať na e-mail: katrikova@stentors.eualebo office@stentors.eu, prípadne t.č.: +421 2 3333 8888.
