PodnikanieRozhovoryZaujímavosti
Publikované 22. januára 2021 zobraziť celý profil

Skoro každý podnikateľ sa počas svojej činnosti stretol s nejakým druhom registrácie do registrov. Zväčša sú to súkromné registre, ktoré vystupujú pod zavádzajúcim názvom štátnej inštitúcie alebo registra vytvoreného zo zákona. Tie aktívne až obťažujúco kontaktujú podnikateľov, aby si splnili svoju povinnosť a vykonali zápis, ktorý samozrejme nie je zadarmo.

Mnoho podnikateľov na takéto praktiky naletí

Dôvodov, prečo je tomu tak, môže byť samozrejme viac. Uponáhlanosť, nevenovanie pozornosti alebo stačí aj dobrá viera s pocitom, že „však chcú len naše potvrdenie“. Pričom stačí iba jeden jediný súhlas a lavína problémov sa spustí. Preto treba čítať podmienky až do konca, zamerať sa na najmenšie písmená a vyhľadať správcu registra – či sa jedná o súkromnú spoločnosť alebo štátny úrad.

Bežná prax je taká, že ihneď ako niekto vykoná zápis do obchodného alebo živnostenského registra, do pár dní obdrží poštu s oznámením o zápise do registra firiem. Nikdy nereagujte na takéto výzvy, telefonáty a ani e-maily. Štátne inštitúcie nikdy neposielajú tento druh pošty. Okrem iného, každý, kto začal podnikať a podal žiadosť – na živnostenskom úrade, musel zaplatiť poplatky, kolky alebo v prípade elektronického podania je to hradené prevodom. Nie je teda najmenší dôvod na dodatočné doplatenie či kontaktovanie podnikateľa zo strany štátnych inštitúcií.

Položili sme si otázky: Ako je vôbec možné, že sú schválené takto zavádzajúce názvy? Čo na to Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému to spadá do kompetencie? Či samotní sudcovia? Čo v prípade, že sú podnikatelia vydieraní exekúciami?

Odpovede pre Podnikatelskecentrum.sk poslal Mgr. Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Aký je proces schvaľovania a zápisu názvu spoločnosti?

Názov (obchodné meno) si vyberú zakladajúci spoločníci. Kontroluje sa preventívne najmä zhodnosť s inými názvami zapísanými v registri. Onedlho plánujeme predstaviť nový zákon o obchodnom registri. Jeho koncept je v pripomienkovom konaní a plánujeme sa v ňom venovať aj obchodným menám a ich predregistrácii. Nejednotnosť pri posudzovaní pripisujeme rozdrobenej sústave registrových súdov. V rámci reformy navrhujeme zmenu – konkrétne jeden obchodný register. 

Prečo sa vôbec posudzujú názvy súkromných subjektov ako „Obchodný register“?

Pokiaľ ide o Vami opísaný prípad spoločnosti „Obchodný register s.r.o.“, javí sa, že dané konanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Prinajmenšom ide o nekalú súťaž, ktorá je zakázaná Obchodným zákonníkom.

Totiž ustanovenia o ochrane hospodárskej súťaže priamo hovoria, že nekalá súťaž spočíva aj v tom, ak si niekto zvolí meno, ktoré je veľmi podobné nejakému verejnému registru vedenému zo zákona, čo je presne tento prípad.

Ako je možné, že takto zavádzajúci názov bol na príslušnom súde schválený?

S Okresným súdom Bratislava 1 sme túto otázku komunikovali a podľa informácií, ktoré máme, súd prijal v danej veci opatrenia. Bližšie informácie môže poskytnúť OSBA1.

Článok pokračuje pod reklamou

Každoročne vznikajú spoločnosti, ktoré majú zavádzajúci názov a tvária sa ako štátny úrad / inštitúcia – Ministerstvo o tomto určite vie – prečo nekoná a nereaguje na tieto podvody?

Z právnej úpravy obchodného registra platí, že súd skúma totožnosť mena, ktoré sa má zapísať s menom, ktoré je už v registri zapísané. Keďže v tomto prípade hovoríme o obchodnom mene Obchodný register, takéto meno v registri zapísané nebolo. Je možné zvážiť, či má preventívne súd skúmať, či zapisovaný názov neporušuje právo nejakej inej osoby alebo ochrannej známky, čo by však mohlo znamenať zásadné predĺženia lehoty zápisu spoločnosti. 

V každom prípade následne tie možnosti sú. Ustanovenia o ochrane hospodárskej súťaže priamo hovoria, že nekalá súťaž spočíva aj v tom, ak si niekto zvolí meno, ktoré je veľmi podobné nejakému verejnému registru vedenému zo zákona, čo je presne tento prípad.

Okrem toho zvolenie spomínaného obchodného mena spolu s tou praktikou, ktorá je tu popísaná, zrejme zakladá aj podozrenie z trestného činu podvodu.

Ako vieme zabrániť takýmto nekalým praktikám?

Môžeme uviesť, že štátne inštitúcie primárne komunikujú cez elektronické schránky zriadené na slovensko.sk. Možno aj takéto príklady podvodov sú dôvodom, prečo chcieť mať aktivovanú elektronickú schránku.

V takom prípade má človek istotu, že správa, ktorá mu prišla, je zaručene od štátnej inštitúcie a štátne inštitúcie budú s osobou dokonca povinné komunikovať len cez túto schránku.

Na internete všeobecne platí ostražitosť a je všeobecne známe, že existujú pomerne jednoduché spôsoby, ako si vytvoriť mailový účet s určitou ľubovolnou adresou.

Podvedení podnikatelia, ktorí neuhradia POPLATOK za služby – sú následne vydieraní a kontaktujú ich EXEKÚTORI – je toto vôbec legislatívne v poriadku?

V exekúcii sa môžu vymáhať len nároky, ktoré sú priznané súdom alebo iným príslušným orgánom. Takáto firma by si musela teda uplatňovať svoje domnelé nároky najprv súdne. V súdnom konaní je potrebné tvrdiť a preukazovať, že ide o podvodné konanie. Nemôže požívať právnu ochranu konanie niekoho v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku.

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *