Slovenská republika sa stále viac stáva krajinou závislou na dovozoch zahraničných potravín. Vyplýva to z ostatného prieskumu podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, ktorý Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uskutočnila v najväčších obchodných reťazcoch pôsobiacich na území SR a zosumarizovala koncom minulého roka. Ani pandémia na nelichotivom trende dlhoročne nízkeho podielu domácich potravín nič nezmenila. Podiel slovenských výrobkov v obchodoch nestúpa, práve naopak, v porovnaní s prechádzajúcim prieskumom sa mierne znížil.
Podiel slovenských potravín v obchodoch bol za minulý rok na úrovni 40,17%. V roku 2019 bol na úrovni 40,74%.
Zber údajov sa konal v 45 predajniach 6 obchodných reťazcov (BILLA, COOP Jednota, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) v termíne od 4. do 10. októbra 2021. Podľa zaužívanej metodiky sa v rámci prieskumu SOPK zameriavala len na základné potraviny, ktoré konzumujú naši obyvatelia na dennej báze a v našich končinách ich máme možnosť aj produkovať. Prieskum sa uskutočnil po ročnej pauze zapríčinenej pandémiou.
Výsledky podľa jednotlivých sledovaných potravín a porovnanie rokov 2021 a 2019
V obchodných reťazcoch sa vlani celkovo nachádzalo najviac slovenských vajec, ktorých bolo 73%. Nasleduje slovenské mlieko s 65%, minerálne vody s 62%, med s 57% a víno so zemiakmi zhodne po 54%. Najmenej bolo domácich jedlých olejov, len 16%.
Ak porovnávame aktuálne výsledky s hodnotami z roka 2019, tak najviac – o 10% sa zvýšil podiel slovenských sladkovodných rýb, o 8% sa zvýšil podiel slovenských zemiakov a o 7% aj podiel domácej čerstvej zeleniny a baleného mäsa. Naopak za dva roky najviac klesli hodnoty slovenských hydinových balených výrobkov a jedlých tukov zhodne o 6% či našich mlynských výrobkov o 5%.
Najväčší podiel slovenských potravín má COOP Jednota
Už tradične nájdeme najväčší podiel slovenských potravín v obchodných reťazcoch COOP Jednota. V roku 2021 sme v tomto reťazci mohli nájsť 61% domácich potravín. Od posledného prieskumu v roku 2019 sa polepšil obchodný reťazec Lidl, ktorý dlhodobo ponúka najmenej slovenských potravín. V roku 2021 sme na pultoch jeho obchodov mohli nájsť 24% doma vyrobených potravín.
Ak porovnávame podiel slovenských výrobkov podľa krajov, tak najviac doma vyrobených potravín sme zaznamenali v Prešovskom kraji a najmenej v Banskobystrickom kraji.
Pridaná hodnota chýba
Slovenských výrobkov je v obchodoch veľmi málo. Sme až príliš závislí na dovoze potravín, ktoré by sme dokázali vyrobiť u nás. Zo Slovenska sa tak stále vyvážajú len komodity, ktoré sa spracujú v okolitých krajinách a v podobe hotových výrobkov sa opäť vozia do našich obchodov. Dane a odvody, zamestnanosť a pridaná hodnota pre krajinu sa tak tvoria mimo územia SR. Potvrdzujú to aj štatistiky dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo januári až novembri 2021 pasívne v objeme – 1 510,3 mil. eur, v porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 45,7 mil. eur, čo predstavuje 3,1%.
Paradoxom je, že medzi najväčších importérov potravín patria okolité krajiny. Len za sledované obdobie január – november 2021 sa na Slovensko doviezli vajíčka z ČR za 4,9 mil. eur, z Poľska v hodnote 2,4 mil. eur a Nemecka za 1,8 mil. eur. Podľa colných štatistík sa za január až november 2021 na Slovensko doviezlo mlieko v celkovej hodnote za takmer 69 mil. eur! Viac ako polovicu predstavoval dovoz z Českej republiky v hodnote 31,5 mil. eur. Pri mlieku je import aj z Maďarska, Poľska, Nemecka a Rakúska.
Článok pokračuje pod reklamou
Česká republika nás masívne zásobuje aj cukrom – vlani od januára do novembra sa k nám doviezol v hodnote 13,6 mil. eur. Cukor je pritom jedna z posledných komodít, v ktorej sme sebestační. Aj napriek tomu zaznamenávame masívne dovozy aj napríklad z Nemecka alebo Poľska a v obchodoch podiel slovenského cukru na úrovni slabých 37%. Z Poľska dovážame aj med od januára až do novembra 2021 za 414tisíc eur a z Ukrajiny ešte vo väčšom objeme – v hodnote 1,2 mil. eur.
Poľské potraviny sú v EÚ najnebezpečnejšie
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora si uvedomuje, že nie je možné dosiahnuť 100% podiel domácich agropotravinárskych výrobkov. V čase narastajúceho napätia na rusko-ukrajinskej hranici, hrozby pandémie a s tým spojených obáv zo znefunkčnenia trhu a zásobovania by sa však mal brať na potraviny a našu sebestačnosť omnoho väčší dôraz. Aktuálne medializovaná správa poľského Najvyššieho kontrolného úradu označila poľské potraviny za najnebezpečnejšie v EÚ. A práve tieto potraviny sa k nám masívne dovážajú.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári žiadajú väčší záujem štátu o výrobu kvalitných základných potravín na našom území a úprimnú snahu štátu a obchodných reťazcov podiel domácich výrobkov postupne zvýšiť. Určite nejde o nemožnú misiu, keďže pri slovenskej zelenine a zemiakoch môžeme v porovnaní prieskumov z roku 2019 a 2021 badať mierne navýšenie.
Dokážeme vyrobiť kvalitnejšie, chýba politická podpora
„Rozumieme, že ak sa v obchode objaví napríklad poľské maslo v akcii za 1,29 € a vedľa neho slovenské za 3,20 €, tak málokto vidí dôvod priplatiť si. A to je presne ten jav, ktorý musia naši politici konečne začať riešiť. Rôzne skryté dotácie či dotovanie exportu v západných krajinách krivia trh a spôsobujú práve takéto anomálie na našich pultoch. Ak by sme zrušili dotácie a rozbehli sa všetci na európskom trhu z jednej štartovacej čiary, verím, že vtedy my budeme tí, ktorí budú potraviny vyvážať, pretože ich dokážeme vyrobiť kvalitnejšie,“ vysvetľuje predseda SPPK Emil Macho.
Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov
Pomôcť zvrátiť aktuálne čísla môžu aj spotrebitelia, ktorí v obchodoch budú vyhľadávať práve doma vyrobené potraviny, ktoré ´nezdobí´ žiadna kauza a bezpečnostná hrozba. Zvýšiť záujem o slovenské potraviny by mohol aj marketingový fond, o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov.
„Medzitým viacerí chovatelia dojníc, hydiny a ďalších hospodárskych zvierat ohlasujú znižovanie stavov zvierat či dokonca aj rušenie chovov. Obchodníci tlačia na výkupné ceny našich potravín a nechcú sa podeliť o vysokú maržu našich výrobkov. O stúpajúcich nákladoch na výrobu ani nehovorím. Dochádzajú nám sily, energia a čas. Ak razantne nezasiahne štát, niektoré slovenské potraviny čoskoro v obchodoch ani nenájdeme,“ reaguje na aktuálnu situáciu predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
Riešenia:
• Každý štát má možnosť vlastnej dotačnej politiky. Ak dokážu zadotovať výrobu v Českej republike či Poľsku, tak to musíme dokázať aj na Slovensku.
• Našim výrobcom potravín pomôže zlepšiť ich konkurencieschopnosť zníženie daňového a odvodového zaťaženia.
• Aktívne riešenie zvyšujúcich sa nákladov na výrobu potravín zo strany štátu.
• Zlepšenie postavenia slovenských producentov potravín v dodávateľsko – odberateľskom vzťahu. Zlepšenie vyjednávacej sily našich producentov s obchodníkmi.
Zdroj: SOPK / úprava redakcia
