Bratislava – Slovenská vláda predstavila tretí konsolidačný balíček, ktorý má priniesť úspory v štátnom rozpočte, no zároveň znamená viacero zásadných zmien pre podnikateľov, živnostníkov aj zamestnávateľov. Ide o mix daňových, odvodových a legislatívnych opatrení, ktoré zvýšia fixné náklady firiem a obmedzia niektoré doterajšie výhody. Kristína Ovsáková, tax consultant v účtovnej a daňovo-poradenskej skupine ATLAS GROUP vysvetľuje dopady najvýznamnejších zmien.
Od 1. apríla 2026 sa zamestnávateľom predĺži povinnosť vyplácať náhradu mzdy pri práceneschopnosti (PN) zamestnanca zo súčasných 10 na 14 dní. Až od 15. dňa preberá vyplácanie Sociálna poisťovňa. „Bude to znamenať vyššie personálne náklady pri dlhších PN, najmä v menších firmách,“ hovorí Kristína Ovsáková. Firmy by si tak mali presne evidovať a plánovať cash-flow.
Vyššia daň z príjmov aj nová daňová licencia
Zároveň sa zvyšuje progresivita dane z príjmov fyzických osôb. Pri ročnom príjme do 44 000 eur, čo zodpovedá mesačnej hrubej mzde do 4 282 eur, zostane nezmenená vo výške 19 %. Pri ročnom zárobku vyššom ako 44 000 eur, čo predstavuje mesačnú hrubú mzdu od 4 282 eur do 5 875 eur, však už bude daň 25 %. Pri ročnom príjme nad 60 000 eur, čomu zodpovedá mesačný hrubý príjem od 5 875 do 7 302 eur, to už bude 30 % daň. A ľudia s ročným príjmom nad 75 000 eur, ktorý zodpovedá mesačnej hrubej mzde nad 7 302 eur, budú platiť 35-% daň. Ústavní činitelia a poslanci budú platiť ešte o 10 % viac.
„Toto opatrenie bude znamenať vyššiu daňovú záťaž pre nadpriemerne zarábajúcich podnikateľov, manažérov či spoločníkov. Firmy by mali prehodnotiť daňové plánovanie a štruktúru odmeňovania,“ odporúča Kristína Ovsáková.
Súčasne sa zavádza aj nová daňová licencia pre veľké firmy. „Firmy so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur zaplatia namiesto 3 840 eur až 11 520 eur. Prinesie to vyššie fixné daňové náklady pre korporácie a tlak na optimalizáciu štruktúry podnikov a investície.“
Ďalším opatrením je zvýšenie osobitného odvodu pre oblasť kolektívneho investovania zo 4,36 % na 15 %. To sa od budúceho roka dotkne predovšetkým spoločností pôsobiacich v oblasti kolektívneho investovania ako správcov podielových fondov, dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) či doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS). „Bude to znamenať vyššie náklady pre správcov fondov a investičné spoločnosti, a tým pádom zníženie čistých výnosov,“ hovorí Kristína Ovsáková.
Zavádza nová úhrada z primárnych stavebných materiálov. Zaštrk, piesok, kameň a štrkopiesok z novej ťažby sa zavádza poplatok 1,35 eura za tonu. „To spôsobí zdraženie stavebných materiálov a tlak na ceny stavieb. Podnikatelia budú motivovaní využívať recyklované materiály,“ dodáva.
Obmedzí sa odpočet DPH na autá
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti zmena pri uplatňovaní odpočtu DPH na motorové vozidlá. Ak sa auto využíva nielen na podnikanie, ale aj na súkromné účely podnikateľa alebo zamestnanca, nárok na odpočet DPH sa obmedzí len na 50 %. Platí to nielen pri kúpe nového vozidla, ale aj pri už existujúcich firemných autách. Obmedzenie sa vzťahuje aj na všetky súvisiace výdavky, ako sú palivo, servis, údržba či opravy.
Zároveň novela zákona zavádza novú oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu. Podnikateľ alebo firma budú musieť v lehote na podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom si ešte uplatnia 100 % odpočet dane, oznámiť túto skutočnosť správcovi dane. „Týmto krokom sa zníži daňová výhoda firemných áut a bude to znamenať aj nutnosť viesť detailnú evidenciu jázd,“ opisuje Kristína Ovsáková z účtovnej a daňovo-poradenskej skupiny ATLAS GROUP.
Dopady pre SZČO
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa skrátia odvodové prázdniny. Noví živnostníci tak budú mať odvodové prázdniny iba 6 mesiacov namiesto 12 mesiacov. „Bude to znamenať rýchlejšie zvýšenie nákladov v začiatkoch podnikania a pre živnostníkov to prinesie potrebu finančných rezerv,“ opisuje Kristína Ovsáková.
Zavádza sa tiež reforma proti využívaniu vynútených živností. To znamená, že sa sprísnia pravidlá a kontroly pri prípadoch, kde SZČO pracujú ako zamestnanci. „Môže to znamenať riziko pre firmy, ktoré doteraz využívali ´zamaskovaný pracovný pomer´, môžu dostať sankcie a budú mať povinnosť preklasifikovať vzťahy na pracovné zmluvy,“
Zároveň odvody SZČO od 1. januára 2026 výrazne stúpnu. „Minimálne mesačné platby do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vzrastú z dnešných 344,27 eura na 425,03 eur, teda o 80,76 eura mesačne,“ vyčíslila Kristína Ovsáková z ATLAS GROUP. Z toho budú sociálne odvody pri minimálnom vymeriavacom základe 914,40 eura predstavovať 303,11 eura mesačne, teda o 66,09 eur viac oproti roku 2025. Zdravotné odvody pri vymeriavacom základe 762 eur a sadzbe 16 % budú 121,92 eura mesačne, teda o 14,67 eura viac oproti roku 2025. „Bude to znamenať vyššie fixné náklady pre SZČO, zníženie ich čistého zisku a môže to pre nich predstavovať aj motiváciu k zmene formy podnikania,“ uviedla.
Tretí konsolidačný balíček síce smeruje k ozdraveniu verejných financií, no jeho praktický dosah bude znamenať najmä zvýšenie záťaže pre podnikateľské prostredie. „Firmy a živnostníci by sa preto mali čo najskôr pripraviť na nové pravidlá – prehodnotiť financie, optimalizovať náklady a nastaviť procesy tak, aby zvládli vyššiu daňovo-odvodovú záťaž,“ odporúča Kristína Ovsáková.
