Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) predložil zásadné pripomienky k návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce (kurzarbeit). Podľa zväzu návrh predložený do medzirezortného pripomienkového konania nereflektuje dostatočne potreby a okolnosti podnikania živnostníkov.
Pri tvorbe legislatívy myslime aj na živnostníkov
„V súhrne považujeme za dôležité poukázať na striktnosť a nevyváženosť podmienok získania podpory pre samostatne zárobkové osoby (SZČO), ktorými sa predložený legislatívny návrh vyznačuje. Napriek viackrát nadneseným podnetom zo strany SŽZ smerom k úprave podmienok SZČO, navrhovateľ zákona tieto nezohľadnil a návrh nereflektuje dostatočne potreby a okolnosti podnikania tejto skupiny potenciálnych žiadateľov o podporu v čase krízy,“ uviedol prezident SŽZ Stanislav Čižmárik.
Zväz požaduje upraviť mieru poklesu tržieb, ktorá je podmienkou na výplatu dávky z fondu zamestnanosti, z navrhovaných 40 % na 25 %. „Je potrebné podotknúť, že zamestnávateľ požadujúci podporu z fondu zamestnanosti pre svojich zamestnancov bude mať nárok na podporu už v prípade, ak nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej desať percent ustanoveného týždenného pracovného času. Táto miera obmedzenia pri pohľade na základné ekonomické ukazovatele aktivity obchodných spoločností nebude mať za následok medzimesačný pokles tržieb vo výške 40 %,“ upozornil na rozdielnu situáciu živnostníkov a právnických osôb SŽZ.
Článok pokračuje pod reklamou
SŽZ sa tiež nepáčia podmienky poskytnutia podpory pre SZČO z fondu zamestnanosti
Tú by mal živnostník dostať až po dvojročnom platení odvodov do poisťovní. SŽZ upozornil, že v súčasnej schéme prvej pomoci takáto podmienka nie je, a preto zväz požaduje skrátiť obdobie trvania povinného alebo dobrovoľného prispievania na sociálne a nemocenské poistenie na maximálne 12 mesiacov.
Zároveň zväz navrhol, aby bola k oprávneným prispievateľom a následne žiadateľom o podporu z fondu zamestnanosti zaradená aj dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá určený limit pre povinné poistenie nedosahuje.
Živnostníci poukázali na nerovnosť prístupu k právnickým osobám a ku SZČO z hľadiska celkového odvodového zaťaženia
„Z dôvodovej správy a z analýzy dopadov na podnikateľské prostredie vyplýva, že kým zamestnávatelia na tejto schéme podpory z hľadiska nákladov regulácie ušetria 13 miliónov eur, SZČO na ňu doplatia dodatočným zaťažením vo výške päť miliónov eur. Tento nerovnaký prístup považujeme za diskriminačný a žiadame znížiť percento odvodu do fondu nemocenského poistenia v rovnakej miere, ako sa navýši odvod do fondu zamestnanosti. Podotýkame, že zamestnávateľom ani zamestnancom sa z titulu vzniku povinnosti odvodov do fondu zamestnanosti, na rozdiel od SZČO, celkové odvodové zaťaženie nezvyšuje,“ dodal SŽZ. Novozavedený odvod do fondu zamestnanosti pre SZČO vo výške 0,5 % z vymeriavacieho zákonu chce zväz kompenzovať znížením príspevku do fondu nemocenského poistenia.
zdroj: TASR / úprava: redakcia
