K nízkemu počtu žiadostí o príspevok v marci prispela aj nezmyselná formálna podmienka vylučujúca tzv. nelegálne zamestnávanie. Štát totiž považuje za nelegálne zamestnávanie aj situáciu, ak firma zabudla prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do 7 dní od nástupu do práce.
Ak by získala príspevok a kontrola by následne zistila toto “nelegálne” zamestnávanie, firme hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu. Podľa poradenskej firmy Grant Thornton by mal štát túto byrokratickú podmienku v prípade opatrení COVID zrušiť.
ŠTÁT BY MAL URČIŤ NÁHRADNÚ LEHOTU PRE ŽIADOSTI O PRÍSPEVOK ZA MAREC
Vláda by mala nielen vypustiť byrokratickú podmienku, ale zároveň by mal určiť náhradnú lehotu, počas ktorej môžu firmy požiadať o príspevok za mesiac marec. Odborníci z Grant Thornton majú medzi klientmi niekoľko firiem, ktoré zo strachu z postihu o príspevok nepožiadali.
„Je bežné, že najmä veľké firmy kvôli množstvu formálnych povinností jednoducho zabudnú včas prihlásiť zamestnanca. Označovať neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne za nelegálne zamestnávanie je absolútne neprimerané. A je neakceptovateľné, ak formálna chyba bráni firme požiadať o príspevok, respektíve jej hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu. Vláda by mala urýchlene zrušiť túto podmienku pri žiadostiach o štátny príspevok a umožniť firmám, aby požiadali o marcový príspevok v náhradnej lehote. Cieľom podpory je predsa pomoc ekonomike postihnutej pandémiou. Táto podmienka je zbytočnou prekážkou, ktorá pomoci bráni,” hovorí Jana Kyselová, vedúca oddelenia Global Mobility Services poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Pôvodná lehota na žiadosť o marcový príspevok uplynula v piatok 15. mája 2020.
ONESKORENÉ PRIHLÁSENIE BY NEMALO BYŤ PREKÁŽKOU PRI PRÍSPEVKU
Pri aktuálnych podmienkach vyhlasuje žiadateľ v žiadosti, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok.
„Keď vláda schválila opatrenia ohľadom žiadania štátnej pomoci, tak zamestnávatelia sa sústredili predovšetkým na to, aby požiadali o príspevok. Zo skúsenosti vieme, že mnohí zamestnávatelia pod nelegálnym zamestnávaním chápu len zamestnávanie fyzických osôb “načierno”, čiže bez pracovnej zmluvy. Vôbec netušia, že aj oni sú nelegálnymi zamestnávateľmi, ak niekoho nestihli včas prihlásiť do Sociálnej poisťovne,“ vysvetľuje Jana Kyselová.
Podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní sa však za nelegálne zamestnávanie pokladá aj situácia, ak si „zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z., a to do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak táto kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra.“
„Ak teda firma prekročila lehotu 7 dní na prihlásenia, je v očiach štátu nelegálnym zamestnávateľom. Pritom, ak firma reálne chce zamestnávať „načierno“, nebude prihlasovať zamestnanca vôbec. Máme za to, že oneskorené nahlásenie by mal považovať štát maximálne za priestupok, ale rozhodne nie za prekážku v žiadosti o príspevok na udržanie zamestnanosti v čase pandémie,“ hovorí Jana Kyselová.
FIRMÁM CHÝBA JASNÉ USMERNENIE, ČO MAJÚ ROBIŤ
Oneskorené nahlásenie spôsobuje ďalší problém. „Čo majú urobiť zamestnávatelia, ktorí už podali žiadosť za marec a teraz zistili, že skutočne pred časom niekoho neskoro prihlásili do Sociálnej poisťovne? Majú celú žiadosť stiahnuť? Ak dostali príspevok, majú ho okamžite vrátiť? Štát by mal čím skôr zrušiť túto podmienku a vydať usmernenie pre zamestnávateľov, ako postupovať,“ navrhuje Jana Kyselová z Grant Thornton.
Firmy sa k tejto podmienke postavili rôzne – niektoré podali žiadosť a dúfajú, že kontrola nepríde, iní zo strachu pred trestným činom podvodu žiadosť vôbec nepodali, ďalší si až teraz začnú kontrolovať, či náhodou v minulosti nenahlásili zamestnanca oneskorene.
„Podávanie žiadostí o príspevok je zbytočne byrokratické a oneskorené nahlásenie zamestnanca ako prekážka situáciu len zhoršuje. V súčasnom nastavení sa vytráca zmysel celej štátnej pomoci počas pandémie, keď vláda sľubovala firmám plošnú pomoc,“ dodáva J. Kyselová.
Zdroje:
Definícia nelegálneho zamestnávania:
Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie fyzickej osoby u zamestnávateľa, pričom:
a) medzi zamestnávateľom a pracujúcim nie je založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 ; 400/2009 Z. z.,
b) medzi zamestnávateľom a pracujúcim je založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 400/2009 Z. z., ale zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z., a to do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak táto kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra,
c) zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnáva pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez štátnej príslušnosti,,
d) zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte zamestnáva pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez štátnej príslušnosti.
Výňatok z čestného prehlásenia uvedeného v žiadosti o štátny príspevok:
