EkonomikaPrávo a legislatívaSlovenskoZmeny v legislatíve xa Publikované 4. decembra 2020 zobraziť celý profil

Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o miestnych daniach. Osoby nad 62 rokov už nebudú musieť každoročne žiadať obec o odpustenie alebo zníženie dane.

Novela zákona o miestnych daniach

Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Seniori tak môžu byť automaticky oslobodení od platenia miestnej dane bez potreby o to žiadať. Novela sa týka len tých obcí a miest, v ktorých platí všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o odpustení dane.

Zákon v súčasnosti umožňuje obciam a mestám prijať VZN, ktorým pre vybrané skupiny občanov umožnia znížiť alebo úplne upustiť od dane zo stavieb alebo dane z bytov. Daňovník musí obci preukázať splnenie podmienok.

Takýto nárok majú aj osoby nad 62 rokov, platí im natrvalo, respektíve do zrušenia prijatého VZN. Poslanci preto navrhli, aby seniori neboli viac povinní si uplatňovať nárok na odpustenie dane. Má sa tak znížiť administratívna záťaž obce aj samotných daňovníkov.

Upustenie od každoročných žiadostí o odpustenie dane sa aj naďalej týka len tých obcí a miest, ktoré to daňovníkom umožňujú na základe schváleného VZN,“ zdôraznili predkladatelia.

Zákon má byť účinný od 1. januára 2021.

Článok pokračuje pod reklamou

Zrušenie bankového odvodu

Od 1. januára budúceho roka dôjde k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk.

Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Odvod mal prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora.

Zostatok uhradeného osobitného odvodu zostane štátnym finančným aktívom, pričom pri použití týchto zdrojov sa bude postupovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Finančné prostriedky sa môžu použiť na činnosť Rozvojového fondu Slovenska, ktorá bude zameraná na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR, a tým sa zabezpečí, aby banky mali možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu.

Doteraz banky ročne platili v rámci bankového odvodu približne 150 miliónov eur, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v ekonomike, boli vedené na účte štátnych finančných aktív. Na základe memoranda vlády s bankami by mali banky zvýšiť financovanie štátnych infraštruktúrnych projektov o minimálne 500 miliónov eur a poskytnúť nové financovanie súkromnému sektoru približne za jednu miliardu eur. Okrem toho zdroje, ktoré sa nazbierali a boli na účte štátnych finančných aktív, sa vo výške jednej miliardy eur presunú do Rozvojového fondu Slovenska.

V rámci zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý požiadal o odklad splátok, za zlyhaného, a ustanovenia, že sa takýto odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra. Banky tak budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.

Zabezpečiť by sa však malo, aby dlžník, spotrebiteľ, ktorému bol povolený odklad splátok pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej zmeny a tento odklad trvá aj po nadobudnutí jej účinnosti, a v podobnom prípade aj dlžník, ktorým je malý alebo iný podnikateľ – fyzická osoba, nebol považovaný za zlyhaného. Takýto odklad splátok a odklad splácania úveru by sa nemali považovať za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra.

Článok pokračuje pod reklamou

Zvýšenie limitov úverov poskytovaných zo ŠFRB

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) sa zvýši. Cieľom je podporiť výstavbu nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona o ŠFRB, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov, súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Limit úveru na byt pre fyzické osoby by sa mal zvýšiť z 90.000 eur na 120.000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom (VÚC) alebo neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90.000 eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu.

Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Pre potreby regulácie sa do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC nebudú od 1. januára 2021 započítavať všetky úvery zo ŠFRB. Dlh obce alebo VÚC v roku 2021 sa tak bude posudzovať podľa týchto kritérií, teda prvýkrát sa toto ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2021 bude uplatňovať v roku 2021 pri vyhodnotení dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2020 a bude sa teda od 1. januára 2021 vzťahovať aj na všetky aktuálne prijaté a nesplatené úvery zo ŠFRB.

Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý k novele parlament rovnako schválil, nastanú zmeny pri podiele bytov navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav. Pôvodne navrhovaný 10-percentný podiel bytov sa zvýši na 15 %.

Článok pokračuje pod reklamou

Úprava dotácií na obstaranie nájomných bytov

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov bežného štandardu sa stanovia pásma. Dotácia má byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 štvorcových metrov (m2) a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je priemerná podlahová plocha nájomných bytov od 52 do 60 m2. Vyplýva to z novely zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu stanovil rezort výstavby ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Ďalšie pásmo sa týka stavebných úprav nájomných bytov – na tie môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov. Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či na odstránenie systémovej poruchy.

Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie. Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt. Štát môže tiež pristúpiť k zvýšeniu dotácie o päť percent, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva tiež upravuje rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Úpravy majú nastať aj pri podiele bytov, ktoré majú byť navrhnuté univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Pôvodne navrhnutý 10-percentný podiel bytov sa pozmeňujúcim návrhom z výborov zvýšil na 15 %.

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa má vytvoriť možnosť zabezpečiť bývanie pre ľudí, ktorí pracujú pre žiadateľa alebo jemu podriadené organizácie a pritom nepatria do takzvanej nízkopríjmovej kategórie. Ide napríklad o úradníkov, učiteľov, pracovníkov mestských podnikov, mestských policajtov, sociálnych pracovníkov a podobne. Cieľom je, aby títo ľudia mali bývanie v dostupnej vzdialenosti.

Celý zákon okrem bodu o podiele bytov pre zdravotne postihnutých nadobudne účinnosť 1. januára 2021. Spomínaný bod bude platiť až od 1. januára 2023. Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne.

Článok pokračuje pod reklamou

Prezidentka podpísala novelu, ktorá upravuje pravidlá rezerv v rozpočte

Transparentnosť verejných financií sa má posilniť. Prispieť by k tomu mala novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá upravuje pravidlá pri rezervách v rozpočte. Zamedziť má najmä tomu, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli súčasťou oficiálnych prognóz. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Cieľom novely je aj úprava podmienok poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov, ako aj stanovením povinnosti zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Súčasná legislatíva neupravuje taxatívny výpočet rozpočtových rezerv, ktoré sa vytvárajú v štátnom rozpočte, a nevymedzuje obsah informácie o čerpaní rezerv štátneho rozpočtu. Zároveň platná právna úprava v rámci vymedzenia štátnych finančných aktív, ktoré spravuje Ministerstvo financií (MF) SR, bližšie nereguluje nakladanie s nimi vo vzťahu k finančným operáciám, ktorými sú aj realizované návratné finančné výpomoci.

zdroj: TASR / úprava: redakcia