Stratégia patrí medzi najčastejšie diskutované termíny na trhu, na poli podnikania a území biznisu. Nestačí v nej mať niečo načítané alebo natrénované na simulátori, treba ju pestovať, kultivovať, hýčkať a rozvíjať celý život. Ak v nej máte byť naozaj výborný alebo aspoň veľmi dobrý, nemožno fabulovať, ale treba vedieť.
Cieľom nasledovného príspevku – je podčiarknuť niektoré pragmatické tréningové východiská k zdokonaľovaniu stratégie podnikateľov zadarmo alebo za malé (prijateľné) peniaze. Také, ktoré sú dostupné každému – len musí chcieť. Vynikajúcimi príležitosťami k meritu veci je aj precvičovanie strategických hier.
Pragmatik má vždy životné ciele – aj v biznise
Múdry človek má svoju životnú filozofiu, vlastnú hodnotovú abecedu, predstavu o zmysle života, cieľoch a prioritách. Primárne je kľúčové ísť správnym smerom, až sekundárne nájsť k tomu aj najlepšiu cestu.
Základom je v každej životnej situácii človeka – či už sa mu práve darí (je na vlne – ide mu) alebo nie (je pod vlnou – nejde mu) mať svoj PLÁN. Najlepší postoj k zodpovednému plánovaniu je zvládať hierarchickú postupnosť v racionálnej plánovacej abecede v nadväznosti reťazenia po osi: misia – koncepcia –
STRATÉGIA – plánovanie v plánoch – dlhodobý, strednodobý, krátkodobý, operatívny.
Pragmatik pri plánovaní preferuje tzv. indikatívne plánovanie – t. .j. mať plán nielen do pohody (pekného počasia, keď sa darí v biznise), ale aj do nepohody (škaredého počasia, keď sa nedarí v biznise). Trénovať sa to dá jednoducho aj v príprave na dovolenku, keď niekde cestujete. Nachystať si treba itinerário (cestovný plán, „dovolenkovú mapu“) pre prípad, že bude celú dovolenku slnečno, ale i že bude pršať alebo to bude kombinované.
V živote i biznise sa tomu hovorí mať plán A, ale aj záložný (náhradný – keď plán A zlyhá kvôli niečomu alebo je nepoužiteľný úplne) plán B. Exaktní plánovači odporúčajú byť pripravení na 3 scenáre – optimistický (všetko sa darí), pesimistický (katastrofický – nič sa nedarí) a realistický (najviac kopíruje realitu života i trhu – raz sa darí, inokedy nie. Je to určitý kompromis medzi optimistickým a pesimistickým vývojom, žiadny extrém, ale tzv. „zlatá stredná cesta“?).
Stratégia – výsada elity a príležitosť múdrych
Medzi najlepších plánovačov sveta patrili podľa odkazu i posolstva z trojtisícročnej evolúcie ľudstva doteraz najmä najlepší vojenskí velitelia. Terminus technicus – stratégia ako slovo pochádza z antického Grécka. Stratos (= armáda) + agos (= vediem) – stratégia je príprava pred začatím konfliktu (určenie miesta, času, prostriedkov); ciele sa môžu meniť, ide o konfliktnú situáciu, sledujeme dosiahnutie úspechu.
Strategos = funkcia najvyššieho veliteľa v Grécku, ide teda o umenie vedenia vojny, prekonanie nepriateľa, v širšom kontexte pôvodne označovalo umenie a vedu, ako riadiť vojenské operácie a veliť vojskám. Z viacerých definícií pojmu, obsahu a významu stratégie podčiarknime asi tieto najvystížnejšie a charakterom najpresnejšie:
Stratégia je – vždy určitým rámcovým plánom na dosiahnutie cieľa, ktorý je stručný (maximálne 5-7 bodov) a kde sú zahrnuté príprava, taktika a prostriedky (Burák). Stratégia je aj – stanovenie základných dlhodobých cieľov podniku, spôsoby ich dosahovania a alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutočňovanie týchto cieľov. Je to súbor cieľov, prostriedkov a zdrojov (Chandler).
Konkurenčná stratégia – určenie strategickej skupiny; je konkretizovaná na základe analýzy odvetvia a pozíciou podniku v odvetví. Stratégia je – kombináciou cieľov a prostriedkov, resp. opatrení na ich dosiahnutie (Porter). Stratégia je – súbor kolektívnych, cieľových, intelektuálnych alebo fyzických akcií, plánovaných, pripravovaných a realizovaných v konfliktnom prostredí (Poirier). Stratégia je – model alebo plán, ktorý integruje hlavné ciele podniku, politiky a aktivity do súdržného celku (J.B.Quinn).
Vtipológovia tvrdia huste a húževnato, že najlepšia so všetkých stratégií je tá najjednoduchšia. Napríklad tzv. „česká pudová“. Viete, aká to je? Buď to PUDE (dá sa), nebo to NEPUDE (nedá sa).
GO – najpopulárnejšia strategická hra Ázie
Medzi nácvik kritického myslenia, víťazného postoja, racionálneho nadhľadu, správneho pohľadu a pragmatického postoja človeka (jednotlivca i kolektívu) k zdolaniu cieľa i trafeniu do terča patria v stratégii rozhodne aj niektoré starodávne spoločenské hry, na čele s hrou GO a ŠACH (Chess).
Zámerne nehovorím o moderných hrách (napr. hra Monopoly) biznisu, lebo tie starodávne ponúkli doteraz človeku viac noblesy, väčšiu eleganciu, vyššiu efektívnosť a aspoň pre mňa sú komplexne atraktívnejšie ako všetky novodobé modernosti vytvorené počítačmi. Podľa môjho prieskumu z desiatich Slovákov nevie deväť vôbec, čo je to hra GO. Zatiaľ čo hru šach predávajú aj v každom hračkárstve pre deti, o hre go sa to povedať nedá.
Go je – strategická dosková hra pre dvoch hráčov. Vznikla pred viac ako štyrmi tisícročiami v Číne a okolo piateho storočia (n. l.) sa rozšírila do Japonska, kde sa stala národnou hrou. V polovici 20. storočia sa začala viac rozširovať aj do Európy. V súčasnosti vo svete hráva go asi 50 miliónov hráčov (najviac v Číne, Japonsku a Kórei) a stále viac ľudí začína objavovať jej krásu.
Predmetná strategická hra GO sa etablovala už aj na Slovensku a má svoju hráčsku asociáciu GO, len stále je aj medzi žiakmi i učiteľmi oveľa menej známa ako šach. Je to boj medzi dvoma hráčmi a hrá sa s čiernymi a bielymi kameňmi. Ihrisko je väčšie (19×19 priesečníkov) ako v šachu (len 8×8 polí = 64).
Go je územná hra, v ktorej sa súperi snažia ohraničiť a vytesniť súpera a tým ho poraziť. Ohraničiť svojimi kameňmi čo najviac voľných priesečníkov hracej dosky. Počas hry je tiež možné zajímať súperove kamene. Postupne ako sa doska plní kameňmi, odohrávajú sa na nej striedavo útok a obrana, vpád i ústup, prenasledovanie a únik. Hra končí, keď sú územia hráčov jednoznačne vymedzené. Víťazí ten, kto získal väčšie územie.
ŠACH – kráľovská a deterministická hra
Z hľadiska matematiky (pokiaľ ide o variácie a kombinácie), ale i z hľadiska cieľa hry a atraktívnosti hracích figúr je rozdiel medzi GO a ŠACHOM obrovský. Optimálnym vzdelaním k vyššej kvality života, zvládania biznisu i stále zložitejšej komunikácie v náročných vzťahoch medzi ľuďmi je najlepšie vedieť hrať a trénovať obe tieto hry.
Šach (z perzštiny – šáh, kráľ; prenesene: kráľovská hra) je deterministická strategická hra s úplnou informáciou pre dvoch hráčov, v ktorej o výsledku rozhodujú taktické a strategické schopnosti hráčov a ich pozornosť a sústredenie. Cieľom hry je dať súperovi mat.
Šachová hra má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. V dnešnej verzii šachových kameňov možno badať alegóriu (najmä, ale nielen!) stredovekej spoločnosti. Šach je skvelá hra, ktorú by mal ovládať každý z nás. Táto strategická hra je určená pre dvoch hráčov. Hra preveruje a rozširuje strategické myslenie, šikovnosť, sústredenie a celkové schopnosti hráča.
Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť, pomocou šachu si môžete rozširovať svoje vedomosti a zručnosti, ale je to aj istý druh oddychu. Táto hra možno nie je fyzicky náročná, pokiaľ nie ste profesionálny šachista, ale aj napriek tomu má prvky športu.
Prečo radšej golf ako sex alebo šach i go?
Za uplynulých 30 rokov vývoja novodobej trhovej ekonomiky Slovenska v podmienkach kapitalizmu sa najúspešnejší podnikatelia radšej stretávajú pri golfe ako pri šachu alebo hre go. Prečo je tomu tak? Možno aj preto, že sa držia filozofovej rady o tom, že šach je údajne lepší ako sex: Nikoho k tomu nepotrebuješ a môžeš ho hrať celé hodiny?.
Strategické hry GO a ŠACH sú však určite lacnejšie ako golf a oveľa nápaditejšie k podpore fantázie, predstavivosti a tvorivosti. A bez kreativity sa veľmi ťažko rodia nové nápady a tak potrebné inovácie k dlhodobej prosperite.
Čím menej kreativity – tým menej kontaktov a tým menej aj kontraktov k zisku v podobe benefitu a profitu. Ale vráťme sa k logicky i logisticky oveľa lepšej inšpirácii a zreteľahodnejšej príležitosti – ktorými sú GO a ŠACH.
Pravidlá go sú vzorom jednoduchosti (dajú sa vysvetliť za 10 minút) a preto sa ich ľahko naučí aj malé dieťa. Na druhej strane z tejto jednoduchosti a veľkosti hracej dosky (19×19 priesečníkov) vyplýva veľké množstvo variant – ďaleko presahujúce ich počet napríklad v šachu. Vďaka tomu ostávalo go po dlhý čas hrou nepokorenou počítačom. Kým umelá inteligencia v podobe počítača porazila živého človeka v šachu už v roku 1996, tak živý hráč go bol počítačom pokorený až v roku 2016, t. j. o celých 20 rokov neskôr.
Šachový superpočítač Deep Blue firmy IBM sa 10. februára 1996 stal prvým počítačom, ktorý v prvej partii zápasu zdolal šachového veľmajstra Garriho Kasparova podľa regulárnych turnajových pravidiel. Históriu v hre go prepísal až v roku 2016 program AlphaGo, ktorý porazil jedného s najsilnejších svetových hráčov Lee Sedola 4:1 v asi najsledovanejšom zápase, ktorý sa prostredníctvom Internetu prenášal do celého sveta.
Ďalšie dostupné pomôcky k rozvoju stratégie človeka
Ak vás vyššie uvedené riadky oslovili, venujte sa hre GO a ŠACHU viac ako doteraz. Ak to nie je vaša šálka kávy, je vhodné skúsiť aj iné pomôcky a východiská.
Zo štandardných – sú vhodné knihy, časopisy, odborné články, náučné DVD-čka alebo kurzy a školenia. Z kníh odporúčam najmä tituly „Sun-C: Umenie vojny (2500-ročný text o stratégii)“ alebo „B.H.Schmidt: Stratégia odvážnych“. Hoci časopis o kreativite na Slovensku nepochopiteľne na trhu chýba už celé tridsaťročie (1989-2018), magazín STRATEGIE ako mesačník je na trhu dostupný.
K nadštandardným pomôckam stratégie – treba dospieť postupne, lebo ich získavanie je oveľa náročnejšie a nákladnejšie. Ide o osvedčené postoje najúspešnejších (tzv. myslenie prvej ligy) osobností, elít a víťazov života. Patrí tam – napríklad aj rozvoj osobného rastu a priori v disciplínach ako vyšší princíp osobnosti – kde samozrejmosťou je viac dávať ako brať i viacej tvoriť a menej troviť. A kraľujú tam k vôni dobrej človečiny etika, morálka, ľudskosť, erudícia, intuícia, kompozícia, taktika, víťazný postoj, charizma v komunikácii, cit pre obchod, atď.
