Ľudský TVOR by mal tvoriť. Kreativita však na Slovensku zaostáva za potrebou rastu a smerovania k znalostnej spoločnosti. Kde niet dostatočnej tvorivosti a inovácií, tam niet ani nádeje na dlhodobú prosperitu, trvalý rast a skutočne účinný progres k evolúcii jednotlivca i spokojnosti z vysokej životnej úrovne kolektívu a komunity. Ambíciou tohto príspevku – je vysvetliť prečo medzi najväčšie brzdy tvorivosti v našej minikrajine patrí „DAŇ z KREATIVITY“.
Slovensko na inovačnom cintoríne EÚ
Napriek tomu, že Slovensko sa hrdí v súčasnosti titulom „automobilová veľmoc sveta“ v počte vyrobených áut na jedného obyvateľa ročne a prítomnosťou 4 svetových automobiliek (Volkswagen v Bratislave, Kia v Žiline, Citroen – Peugeot v Trnave, Jaguar – Land Rower v Nitre) v realite podľa štatistiky Európskej únie patrí spomedzi jej členských krajín na inovačný cintorín Európy.
Prečo?
Lebo produkujeme smerom k vysnívanému rastu znalostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti len minimum (až deficit) tak potrebnej pridanej hodnoty na export. Táto spočíva v najlepších ekonomikách sveta predovšetkým v dostatku patentov, vynálezov, objavov, umelej inteligencie a ďalších špičkových najmodernejších technológií svetovej úrovne.
Slovensko nemá veľký trh, takmer žiadne nerastné suroviny a nepatrí k ekonomickým veľmociam sveta. Preto má jedinú šancu ako skutočne radikálne urýchliť a zvýšiť nielen prosperitu pre elity najbohatších, ale pre všetkých v krajine. A táto príležitosť sa volá znalostná ekonomika na báze silných inovácií.
Daň z kreativity – pojem a význam
Kreativita a tvorivosť sú zhodné pojmy, pričom s väčším rešpektom sa používa slovo „tvorivosť“ a častejšie v reklame a satire (najmä tzv. nekalá kreativita porušujúca etiku, morálku a zákon) sa aplikuje slovo „kreativita“.
DEFINÍCIA: Z viacerých definícií kreativity vyplýva, že ide o legálny pojem a význam tvorivosti (kreativity) spočíva v kombinácii a komplexnosti tvoriť originálne riešenia, vymýšľať čo najvyššiu kvalitu, dokázať zdokonaľovať a optimalizovať všetko a prinášať najužitočnejšie a najziskovejšie (profit i benefit) riešenia.
Pre účel tohto článku máme na mysli pomenovaním „daň z kreativity“ – smutnú obetu úspech, talent, šikovnosť i ďalšie výnimočnosti konkrétnych jedincov. Nielen preto, že úspech sa na Slovensku neodpúšťa. Ale aj preto, že je to typický postoj hlúpych, ako neobdivovať múdrosť, ale skôr ju ignorovať, likvidovať alebo aspoň minimalizovať.
A to všetko len a len z titulu obyčajnej ľudskej úbohosti a malosti ducha i chudoby mysle. Hlúpi sa držia princípu, že keď vyčnieva výnimočný niektorou svojou kvalitou z radu, treba ho čo najskôr „dorovnať“ – teda odstrániť. Je to inštinkt strachu o prežitie? Lebo stádo napriek výnimočným vodcom sa vždy pohybuje rýchlosťou najpomalšieho kusu?
Víťazovia by mali byť len odmeňovaní, ale oni sú často a priori trestaní. Exaktne podľa staročeského sloganu: „A vítězové budou po zásluze potřestáni!“. Smutné z pohľadu múdrych, samozrejmé v kontexte postoja hlúpych. Rakúšan Kirschner už pred rokmi bravúrne zaknihoval výrok o tom, že ľudia sa v princípe delia len na 3 skupiny: hlupákov (ktorých je najviac), chytrákov (ktorých je menej) a múdrych (ktorých je najmenej).
Sympatie pre tvorcov prebíja neprajnosť
Pri rozhovoroch o výnimočnosti, talente a úspešnosti niektorých ľudí možno vnímať v očiach, tvárach, postojoch i prístupoch ľudí veľké rozpaky. Nielen z hľadiska variability, ale najmä neschopnosti skryť tú neprajnosť, závisť, dokonca niekedy až nenávisť a škodoradosť. Ľudia vnímajú úspešných pričasto primitívne len cez ich prírastky majetku, ale už nevidia koľko ČASU (hodín, dní, týždňov, mesiacov, rokov) a ENERGIE (driny, potu, umu, mozoľov) to víťazov života stálo.
Neinšpirujú sa ich húževnatosťou, ale skôr im vyčítajú, či im takýto život za to stojí. Veď predsa v dnešnej hektickej dobe prílišného materializmu, neadekvátneho konzumu, plytvania, pohodlnosti až lenivosti netreba najmä pracovať, ale predovšetkým si užívať?!
Tvorcovia však dumajú na inej kóte a v inej note: Nielen brať, ale najmä dávať. Viacej tvoriť, menej troviť. Namiesto prázdnych rečí, sú lepšie rýchle činy.
Z náboženstva paradoxných prikázaní
PARADOXNÉ PRIKÁZANIA – 10 ponaučení Dr. Kenta M. Keitha ako nájsť vlastný zmysel v šialenom svete v kontexte vyššie uvedeného pomenúvajú aj týchto 5 výziev „MAXÍM“ k ľudstvu, aby bol človek lepší:
- Ľudia sú nelogickí, nerozumní a sebeckí. Napriek tomu ich milujte.
- Ak konáte dobro, obvinia vás zo sebeckých pohnútok. Napriek tomu konajte dobro.
- Ak ste úspešní, získate falošných priateľov a ozajstných nepriateľov. Napriek tomu sa usilujte o úspech.
- Najväčších hrdinov s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj najmenší človek s najnižšími pudmi. Napriek tomu majte najvyššie ideály.
- Dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás, a on sa vám obráti chrbtom. Napriek tomu dajte svetu to najlepšie – čo je vo vás.
Pohľad a postoj riaditeľom ku kreatívcom
Zatiaľ je zásadný problém v biznise v SR, že z 10-tich riaditeľov každý SUVERÉNNE povie, že CHCE kreatívca. V skutočnosti ho NECHCE až deväť z desiaich, lebo vnímajú každého ich potenciálneho tvorivého zamestnanca (česť výnimkám z radov múdrych riaditeľov!) – teda kreatívca ako ich veľké osobné ohrozenie, diskomfort a nepohodlie. V ich postojí prevažuje zvyčajne takéto kontraproduktívne nesystémové myslenie:
1/ Kreatívec je rebel a nebojí sa žiadneho šéfa – povedať mu, čo si myslí. Revolucionárov šéfovia radi nemajú …
2/ Kreatívec musí k svojej inšpirácii dostať výnimočnú prácu, nie obyčajný stereotyp podľa šablóny zaužívanej pracovnej náplne. Nie každý šéf vie sformulovať, čo od kreatívca presne chce …
3/ Kreatívec je zvyčajne fakt dobrý, preto sa ho drvivá väčšina šéfov bojí ako potenciálnej konkurencie, aby neohrozil ich riadiacu stoličku. Hoci pre kreatívca toto vôbec nie je výzva a téma …
Zhrnutie – závery
Formálne máme na Slovensku veľa platforiem kreativity na čele aj s Asociáciou kreativity. Tieto vedia čo treba robiť, ale nemajú finančné zdroje a silnú spoločenskú objednávku. Súčasne sú bez verejnej podpory. Ak má naša krajina zrýchliť napredovanie k celospoločenskej prosperite a modusu vivendi podstatne vyššej kvality jednotlivcov, je načase začať si kreativitu uctievať a múdrosť si vážiť, ale nie sa z nich usmievať. A teda skoncovať v praxi s totálne hlúpou a spoločensky kontraproduktívnou „daňou z kreativity“.
Ak Vás tento článok oslovil a zaujal – dávame do pozornosti aj knihy autora „SEBAROZVOJ“; „KREATIVITA“ a „KOMUNIKÁCIA v konflikte a kríze“.
