EkonomikaFinancieKoronavírus COVID-19
Publikované 10. apríla 2021 zobraziť celý profil

Miera čerpania dotačnej pomoci na udržanie zamestnanosti na Slovensku klesla z takmer 90 % odhadovaného potenciálu na začiatku pandémie na 68 % koncom roka 2020. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Národnej banky Slovenska (NBS).

Za nízkou mierou a poklesom miery čerpania môže podľa analýzy stáť nezáujem v dôsledku dostupnosti iných foriem financovania, problémy s platením daní a odvodov, administratívna náročnosť, alebo rýchle prispôsobenie sa pandemickej situácii a súvisiace obnovenie tržieb.

Aktuálny odhad celkovej poskytnutej pomoci firmám v roku 2020 je podľa analýzy 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pomoc zahŕňa napríklad dotácie na zaplatenie miezd zamestnancov a pokrytie časti prevádzkových nákladov, opatrenia na udržanie likvidity vo forme odkladov daňových povinností, splácania úverov a čerpania štátom garantovaných pôžičiek.

Rozloženie pomoci na udržanie zamestnanosti v čase a medzi odvetvia je podľa analýzy značne rozdielne

Počas prvej vlny pandémie bola obmedzená hospodárska aktivita v celej ekonomike. Poskytnutá pomoc bola vo vyššom objeme ako koncom roka a smerovala najmä do priemyslu. Tvrdý lockdown na jar negatívne zasiahol najmä priemysel a vybrané segmenty služieb ubytovania, stravovania, dopravy, rekreácie a kultúry.

Zotaveniu priemyslu po prvej vlne dopomohlo oživenie zahraničného dopytu a v relatívne dobrej kondícii sa udržal až do konca roka. Domáci cestovný ruch a súvisiace služby získali podľa analytikov NBS určitú kompenzáciu počas leta, keď vo vyššej miere ako obvykle strávilo obyvateľstvo dovolenku na Slovensku.

Článok pokračuje pod reklamou

Podpora sa počas druhej vlny pandémie presunula do najviac postihnutých oblastí, ako sú služby cestovného ruchu, ubytovanie a reštaurácie a niektoré segmenty maloobchodu. Z hľadiska významu sa tak presunula k odvetviam, ktoré sa menej podieľajú na tvorbe pridanej hodnoty. Presun podpory vidno aj na tom, že podiel veľkých podnikov klesal a rástol podiel malých podnikov.

Pri porovnaní možného potenciálu a skutočne čerpanej pomoci podľa analytikov NBS vidno, že vývoj je v jednotlivých štvrťrokoch rozdielny. V 2. a 4. štvrťroku by podniky v dôsledku horšej ekonomickej situácie mohli čerpať relatívne veľký objem prostriedkov. Napriek tomu, že v lete väčšina obmedzení po prvej vlne pandémie skončila a dôvody na čerpanie pomoci sa znížili, firmy naďalej pokračovali v žiadaní o finančnú pomoc, aj keď v nižšom objeme ako v 2. štvrťroku alebo vo 4. štvrťrok.

Analytici pripomenuli, že okrem spomínanej najväčšej pomoci na udržanie zamestnanosti prijala vláda aj ďalšie opatrenia, ktoré reflektujú na potrebu pandémiou najzraniteľnejších odvetví. Časť pomoci štát zacielil na preklenutie problémov s nedostatkom prostriedkov poskytnutím štátom garantovaných úverov, odkladom splátok úverov a daňovej povinnosti.

Necelú polovicu predstavuje podľa analýzy pomoc vo forme dotácií a zvyšok prostredníctvom podpory likvidity. Výrazná pomoc firmám prišla aj zo strany Európskej centrálnej banky formou uvoľnenia menovej politiky a podmienok pre poskytovanie úverových zdrojov bankami, pripomína NBS. Európska komisia zase pomohla uvoľnením podmienok pre urýchlenie čerpania eurofondov na opatrenia súvisiace s koronakrízou.

zdroj: TASR / úprava: redakcia

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *