Výkonnosť slovenského hospodárstva sa vplyvom pandémie, po rokoch nepretržitého rastu, prepadla do záporných čísiel.
Pokles ekonomickej aktivity nenastal len na Slovensku, ale bol príznačný aj pre ostatné krajiny EÚ. Spomalenie ekonomickej výkonnosti nastalo vplyvom prijímania protipandemických opatrení, ktoré si vyžiadali uzatvorenie, či obmedzenie podnikania mnohých firiem. Dosiahnutý prepad slovenského hospodárstva bol miernejší ako v roku 2009, v období hospodárskej a finančnej krízy. Prepad výkonnosti ekonomiky bol však najprudší v histórii Slovenska. Zároveň má súčasná kríza odlišné príčiny, prejavy atransmisné kanály. Trvania adopady na jednotlivé segmenty hospodárstva sú tiež diferencované.
Podľa predbežných údajov ŠÚ SR sa hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v roku 2020 znížil o 4,8 %. Pokles hrubého domáceho produktu nastal po predchádzajúcom náraste dosiahnutom v roku 2019 (o 2,5 %). V rámci jednotlivých štvrťrokov sa prepad ekonomiky najvýraznejšie prejavil v 2. štvrťroku, počas prvej vlny pandémie, keď slovenské hospodárstvo zaznamenalo historicky najvyšší pokles o takmer 11 %, čo bolo zároveň o 7,4 p. b. viac ako v 1. štvrťroku. Dopady druhej vlny pandémie boli pre slovenské hospodárstvo podstatne miernejšie. V druhej polovici roka dokázala slovenská ekonomika zmierniť tempo svojho poklesu. Prepad HDP vdruhom polroku bol podstatne nižší,predstavoval viac ako 2 %.
Článok pokračuje pod reklamou
Z hľadiska jednotlivých položiek produkčnej metódy zostavovania hrubého domáceho produktu súvisel hospodársky prepad s poklesom hrubej produkcie o 9,0 %, medzispotreby o 11,7 % a pridanej hodnoty o 4,7 %. Čisté dane z produktov sa v medziročnom porovnaní znížili o 4,8 %. Prepad slovenského hospodárstva bol ovplyvňovaný aj poklesom domáceho dopytu. Konečná spotreba domácností sa vplyvom prijatých protipandemických opatrení a obáv prameniacich z neistého vývoja v budúcnosti znížila o 1,1 %. Stagnáciu po predchádzajúcom raste zaznamenala konečná spotreba verejnej správy. Tvorba hrubého kapitálu sa prepadla o viac ako pätinu.
Negatívny vývoj zaznamenala v roku 2020 aj investičná aktivita. Tvorba hrubého fixného kapitálu v medziročnom porovnaní poklesla o 12 %. Z pohľadu jednotlivých odvetví bol negatívny vývoj v oblasti investícií zreteľný najmä v odvetví pôdohospodárstva, priemyselnej výroby, stavebníctva a dopravy. Investície sa znižovali do strojov, zariadení a dopravných prostriedkov. Pokles investícií zaznamenaný vodvetví priemyselnej výroby súvisel aj s nižšou investičnou aktivitou v sektore výroby dopravných prostriedkov.
Nepriaznivý ekonomický vývoj súvisiaci s pandémiou zanechal stopy aj na hospodárstve okolitých krajín Slovenska. Spomedzi krajín V4 sa podarilo najlepšie vyrovnať s negatívnymi následkami pandémie Poľsku. Výkonnosť poľskej ekonomiky sa v medziročnom porovnaní znížila len o 2,7 %. S výrazným odstupom za Poľskom sa umiestnilo Slovensko (pokles o 4,8 %) a Maďarsko (o 5,0 %). Vplyvom zložitej pandemickej situácie zaznamenala najhlbší prepad ekonomika Českej republiky (o 5,6 %).V Európskej únii ako celku sa znížila výkonnosť o 6,1 %, hlavne vplyvom prepadu významných ekonomík Európskej únie ako je Francúzsko a Španielska.
Zdroj: Slovak Business Agency / Správa o stave malého a stredného podnikania v SR
