Asi najväčším nepochopením podstaty a zásad GDPR predstavovala do dňa 31. augusta 2019 podmienka doloženia súhlasu so spracúvaním osobných údajov na účely ohlásenia živnosti. Tento súhlas bol vyžadovaný v zmysle § 46 ods. 1) písm. g) živnostenského zákona (č. 455/1991 Zb.).
Z doteraz neznámych príčin bola vyššie uvedená podstatná náležitosť ohlasovania živnosti zákonodarcom začlenená do znenia živnostenského zákona minulý rok, a to s účinnosťou ku dňu 01. septembra 2018. Uvedeným krokom sa roztočil kolotoč mnohých diskusií a konfrontácií, či už so samotnými okresnými úradmi, ktoré začali súhlas vyžadovať, ale aj s Úradom na ochranu osobných údajov SR ako dozorným orgánom v oblasti ochrany osobných údajov.
Problém vyššie uvedeného ustanovenia spočíval v tom, že podľa GDPR sa má súhlas so spracúvaním osobných údajov žiadať iba v prípade, ak spracúvanie osobných údajov nie je možné podriadiť pod iný právny základ. Je zrejmé, že spracúvanie osobných údajov osoby, ktorá ohlasuje svoju živnosť, je vhodné robiť na právnom základne verejného záujmu a výkonu verejnej moci (čl. ods. 1 písm. e) GDPR) a nie na základe súhlasu dotknutých osôb.
Súhlas je v tomto prípade značne nevhodný právny základ spracúvania osobných údajov, nakoľko má byť daný slobodne, čo častokrát nebývalo splnené pri jeho vyžadovaní pracovníkmi okresných úradov. Čo je však najpodstatnejšie, tak pri súhlase platí, že je možné ho kedykoľvek odvolať.
Ak by teda k takémuto odvolaniu súhlasu došlo, tak štát by bol povinný spracúvanie osobných údajov na účel, na ktorý bol súhlas daný, okamžite ukončiť, čo by s ohľadom na podstatu regulácie živnostenského podnikania nebolo objektívne možné a ani dôvodné.
Aj napriek predmetnej kritike odbornej verejnosti, ktorá sa objavila okamžite po účinnosti novely živnostenského zákona, trvalo až jeden rok, pokiaľ sa uvedená nezrovnalosť odstránila.
S touto byrokratickou záťažou a dlhodobým vysvetľovaním jej neopodstatnenosti sa stretávala aj naša advokátska kancelária, ako aj veľké množstvo našich kolegov. Sme preto presvedčení, že k odstráneniu tejto chyby došlo aj v dôsledku tlaku verejnosti na úradníkov okresných úradov, ktorá odmietala poskytovať nadbytočný a ničím nepodložený súhlas so spracúvaním osobných údajov.
Na záver preto asi najúsmevnejšie vyznieva odôvodnenie napravenia tohoto faux pas zákonodarcom, ktorý v dôvodovej správe k novele, ktorá odstránila požiadavku súhlasu so spracúvaním osobných údajov, uviedol, že sa „vypúšťa pripojenie súhlasu so spracovaním osobných údajov pri ohlásení živnosti od dotknutých osôb na účely splnenia zákonných povinností, nakoľko pri naplnení požiadaviek zákona o ochrane osobných údajov nie je naďalej potrebný ani žiaduci.“ Tu je potrebné dať do pozornosti, že súhlas nebol potrebný a ani žiadúci už od samotného začiatku.
S poukazom na vyššie uvedené preto od 01. septembra 2019 nie je zo strany okresných úradov pri ohlasovaní živnosti vyžadované predloženie súhlasu so spracúvaním osobných údajov.
