Koronavírus COVID-19Krízový manažmentPrávo a legislatíva xa Publikované 30. marca 2020 zobraziť celý profil

COVID-19: Zamestnávateľ má v prvom rade povinnosť zabezpečiť ochranu zdravia svojim zamestnancom. Aké ďalšie práva a povinnosti zamestnávateľovi v súčasnej mimoriadnej situácii prináležia? 

Čo ak bola zamestnancovi nariadená karanténa?

Zamestnanec nachádzajúci sa v povinnej karanténe spôsobuje osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca, čoho dôsledkom je podľa §141 ods. 1 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca po dobu trvania karantény. V takomto prípade má zamestnanec povinnosť bezodkladne informovať svojho zamestnávateľa o svojom pobyte v povinnej karanténe a zároveň mu predložiť potvrdenie od príslušného zariadenia, že mu bola karanténa dôvodne nariadená.

Počas trvania karantény na koronavírus, zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy, jedine žeby osobitný právny predpis ustanovoval inak. Štandardne zamestnancovi, ktorý je PN prislúcha náhrada príjmu od zamestnávateľa, a to za prvých 10 dní. V prvé tri dni je náhrada príjmu vo výške 25% denného vymeriavacieho základu a za ďalšie dni je jej výška 55% denného vymeriavacieho základu. Od jedenásteho dňa má zamestnanec nárok na nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.

V súvislosti s mimoriadnou situáciou sa však tieto podmienky pri povinnej karanténe zmenili. Nemocenský poistený poistenec, ktorému bola nariadená povinná karanténa, má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne už od prvého dňa karantény. Týka sa to teda ja SZČO, ktorému bola nariadená karanténa. Osobitosťou pri SZČO je to, ze musia mať zaplatené poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie 5 rokov spätne.

Čo ak zamestnanec musel ostať doma so svojim dieťaťom?

Vláda SR ako jedno z opatrení prijala povinné zatvorenie všetkých školských zariadení. Pokiaľ si dieťa vyžaduje dohľad rodiča a zamestnanec tak musí ostať s dieťaťom doma, spôsobuje to prekážku v práci na strane zamestnanca. Za týchto okolností neprináleží zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, avšak vzniká mu nárok na ošetrovné v prípade, ak ide o dieťa do 11 rokov.

Presné podmienky uplatnenia ošetrovného nájdete v článku Nové ošetrovné počas koronavírusu.
Presný postup, video návody a vzory sú súčasťou balíka >> Právna pomoc pre firmy

Môže zamestnávateľ nariadiť svojim zamestnancom dovolenku?

Áno, môže. Dohoda zamestnávateľa so zamestnancom, aby určitý čas čerpal dovolenku, je jedna z možností riešenia súčasnej situácie. Pokiaľ by chcel zamestnávateľ dovolenku zamestnancovi nariadiť, môže tak urobiť za predpokladu, že mu to oznámi 14 dní vopred, pričom so súhlasom zamestnanca môže byť toto obdobie výnimočne skrátené.

Môže zamestnávateľ nariadiť svojim zamestnancom čerpanie náhradného voľna?

Nie, nemôže, avšak dohoda so zamestnancom sa pripúšťa. Náhradné voľno sa poskytuje za prácu, ktorú v minulosti zamestnanec vykonal  nadčas. Zamestnanec čerpá náhradné voľno v rozsahu, v akom vykonal aj prácu nadčas. Mzda za prácu nadčas mu v takom prípade nepatrí.

Môže podnikateľ svoju prevádzku zatvoriť?

Áno, môže, resp. v niektorých prípadoch je to jeho povinnosťou, avšak vyplývajú mu z toho rôzne povinnosti. Zatvorenie prevádzky je prekážkou v práci na strane zamestnávateľa. Mnoho podnikateľov muselo na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo z iných dôvodov svoju prevádzku zatvoriť.  Čo má podnikateľ zamestnávajúci fyzické osoby v takomto prípade robiť?

Črtá sa viacero možností. Jednou z nich je možnosť preradenia zamestnancov na inú prácu, napr. preradenie zamestnanca z pultového predaja na upratovanie prevádzky. Ak je prevádzka zavretá a zamestnávateľ svojich zamestnancov na inú prácu nepreradí, zamestnancom vzniká právo na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Nie je vylúčené ani uzavretie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, ktorá sa bude týkať vzniku vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nebude môcť zamestnancom prideľovať prácu.

V tejto dohode sa určí výška náhrady mzdy, ktorá bude patriť zamestnancom, ktorého výška však nemôže byť nižšia ako 60% priemerného zárobku. Dohoda musí byť vzájomná a teda takéto rozhodnutie nemôže byť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Môže zamestnávateľ so zamestnancami uzavrieť dohodu o skrátenom pracovnom čase?

Áno, môže. Formou písomného dodatku k pracovnej zmluve, môže zamestnávateľ uzavrieť s zamestnancami dohodu o skrátenom pracovnom čase. Aj v tomto prípade musí byť dohoda vzájomná a nemôže ísť o jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa.

Video k téme: