Veľa ľudí v biznise si ctí a rešpektuje múdrosť a kvalifikáciu. Mnohí po rozbehnutí biznisu cítia potrebu viac si doplniť teoretické vedomosti. Aj preto si veľká časť podnikateľov dorába školu a študuje popri zamestnaní. Veľkým stresorom býva v kontexte uvedeného aj zvládnutie záverečnej práce na vysokej škole, resp. univerzite.
A to bez ohľadu na to, či ide o jednoduchšiu záverečnú prácu (bakalárka) pri zakončení 3-ročného bakalárskeho štúdia alebo zložitejšiu (náročnejšiu) prácu (diplomovka) pri ukončení 5(6)-ročného inžinierskeho alebo magisterského štúdia.
Cieľom nasledovného textu – je v niekoľkých častiach na pokračovanie sumarizovať to najdôležitejšie z obsahu kvalitnej záverečnej práce a ponúknuť tak pragmatickú pomôcku čitateľom biznisklubu.
Pritvrdili v nárokoch na diplomovky
Od roku 2019 sa na viacerých školách pritvrdili nároky na vyššiu kvalitu záverečných prác, napríklad znížením prípustného koeficientu tzv. zhody citácií a textov prác, ktoré umožňuje škole skúmať špeciálny analytický softvér.
Je to v poriadku, aby nedochádzalo zbytočne k inflácii vysokoškolského vzdelania a do praxe sa dostávali najmä a najskôr ako úspešní absolventi univerzít predovšetkým najschopnejší radšej, ako všetkého schopní. Okrem toho v roku 2018 Slovenskom otriasla celospoločenská diskusia na margo správnosti alebo nesprávnosti v prípustnosti kvality dizertačnej práce jedného z našich popredných politikov a čelných predstaviteľov štátu.
To sa logicky nezaobišlo bez nadväzných konzekvencií. Medzi ne patrila aj reakcia akademickej obce dôslednejšie a dôraznejšiu monitorovať kvalitu záverečných prác študentov na vysokých školách a univerzitách.
Záverečná práca je častou formou skúšky na vysokej škole a univerzite. Diskusia okolo kvality diplomových prác na Slovensku je stále vysoko aktuálna. Ak sa naša krajina má úspešne posunúť k vyššej kvalite vzdelávania, smerovať k znalostnej spoločnosti a vedo-mostnej ekonomike ako jedinej a jedinečnej nadčasovej šance pre našu minikrajinu k dlho-dobej a trvalej prosperite, je potrebné skvalitňovať aj záverečné práce študentov smerom k posilneniu kritického myslenia a inovačnej pridanej hodnoty.
Slovensko preč z inovačného cintorína EÚ
Otázka prepojenia teórie s praxou i VIDITEĽNEJ – BIELEJ regulačnej ruky štátu nad tzv. ČIERNOU – NEVIDITEĽNOU rukou trhu je vždy pri hľadaní nových dimenzií vyššej kvality dôležitá a kľúčová.
Slovensko v poslednom desaťročí patrí smutne na inovačný cintorín Európy. Produkujeme totiž veľmi málo inovácií v zmysle patentov, licencií, vynálezov, objavov, špičkových technológií a iného druhu know-how na export s vysokou pridanou hodnotou. Sme maličká krajina s minitrhom a bez strategických významných surovín. Preto by našou ambíciou malo byť produkovať rozum a vyvážať duševný kapitál za maximálnu pridanú hodnotu.
Slovensko totiž prudko starne a potrebuje zlepšiť výkon ekonomiky inováciami. V súčasnosti jeden produktívny (zamestnanec, podnikateľ) živí štyroch neproduktívnych (starobných dôchodcov, deti), ale za pár rokov ich už bude živiť až šesť. K tomu treba prudko zvýšiť pridanú hodnotu výkonu a produktivitu práce.
V našej krajine je v súčasnosti prebytok vysokých škôl (40 – z toho 24 verejných a 16 privátnych), kde jasne platí kvantita na úkor kvality, lebo v prvej päťstovke najlepších univerzít sveta nefiguruje ani jedna slovenská vysoká škola.
Kuchárku na diplomovku hľadá každý
Keď kuchár chce navariť brilantné jedlo, máloktorý je tak kreatívny, že len improvizuje a stvorí ho z hlavy naspamäť. Podobne je to aj s diplomovou prácou, kde aj šikovný študent potrebuje najskôr niečo naštudovať, pozrieť si pár vzorov a naučiť sa niekoľko vzorcov, aby svoju vlastnú záverečnú prácu zvládol.
Logický je preto dopyt po predložení určitého receptu (jednoduchej kuchárky, ktorá naozaj funguje). Najlepšie od odborníka na záverečné práce – dlhoročného vysokoškolského pedagóga, ktorý bol vedúci, školiteľ, konzultant, oponent i recenzent stoviek záverečných študentských prác na univerzite. Prečo? Lebo jeho erudícia (skúsenosť) je mnohonásobne odskúšaná stovkami diplomových a bakalárskych prác už zrealizovaných. A z nich tak vzniká jedinečná experientia (skúsenosť) – potrebné know-how, ako napísať kvalitnú záverečnú prácu.
Takéto znalosti sú veľmi žiadané zo strany každého študenta – tak na dennom (internom) ako aj na diaľkovom (externom – popri zamestnaní) štúdiu. V biznise dvojnásobne platí, že čas sú peniaze (time is money) a preto každý hľadá skratky. Nie vždy však práve najlepšia skratka na ceste, je aj správnou metodikou k žiaducej kvalite diplomovej práce.
Diplomovka je skúškou správnosti
Diplomovú prácu je potrebné nielen vedieť správne napísať, ale pri štátnej skúške aj dokázať dôkladne obhájiť. Na to nemožno zabúdať. Toto memento je kľúčové najmä pre tých, ktorí si svoje záverečné práce (diplomovky, bakalárky, dizertačky, atď.) dávajú písať iným (bez ohľadu na to, či je to za odmenu alebo zadarmo) a nepoznajú tak dôsledne skúmanú problematiku témy záverečnej práce.
Záverečná práca – je určitým druhom skúšky správnosti, či študent vie kriticky myslieť a pragmaticky konať. Či dokáže samostatne vymyslieť niečo a v princípe, či je schopný nielen pokúsiť sa riešiť, ale aj vyriešiť problém. V práci zamestnancovi často dá šéf úlohu, o ktorej ten zamestnanec nič netuší, ale má ju vyriešiť.
Múdry ju zvyčajne rieši tak, že si o nej niečo naštuduje od najlepších odborníkov, potom navrhne aspoň tri alternatívy riešenia v scenároch (najlepšie, najhoršie a reálne) a odnesie to šéfovi na rozhodnutie (s vlastným odporúčaním a zdôvodnením), ktoré z nich vyberie.
Tak by mala vyzerať aj metodika a didaktika záverečnej práce študenta – bez ohľadu na to, či je to nižší stupeň (napr. bakalárska, diplomová) alebo vyšší stupeň záverečnej práce (napr. dizertačná, doktorandská).
(Pokračovanie nabudúce)
