Ľudský tvor by sa mal usilovať čo najviac tvoriť, ak chce mať kvalitnejší život. Aktuálne najdiskutovanejšou témou v trhovej ekonomike zďaleka nie je politika, sex, bulvárne klebety, ale najmä zdravie a peniaze. Finančná negramotnosť národa je stále vysoká, pričom daňová osveta je nedostatková.
Človek sa elegantne, láskyplne a primerane hrdo nazýva aj korunou tvorstva – ľudským tvorom. Ľudský TVOR, teda tvor 😊! Veľakrát sa človek homo sapiens zamýšľa ako žiť lepšie. Vynikajú k tomu dva výroky vyryté do kameňa v latinčine. Prvý znie: Quo vadis, domine? (Kám kráčaš, pane). Druhý nachádzame v hymnusu známej nábožnej prosby v modlitbe, ktorý sa začína textom: Veni creator spiritus! (Príď duchu tvorivý).
Najsexi dane – iné pre platcu, opačné pre výbercu
Keď sa nám niečo páči, často hovoríme o tom, aké je to sexi. Najsexi dane pre štát sú opačné ako pre občana. Prečo najmä? Lebo správca dane (štát, obec, mesto) má záujem čo najviac daní vybrať, ale daňový poplatník (občan, podnikateľ, firma, organizácia) čo najmenej daní zaplatiť. Najsexi dane pre štát sú vysoké dane, najsexi dane pre občana sú nízke dane.
Pri daňovom poradenstve sa dodržiava diskrétnosť, čo je logické i logistické, ale i nutné zo zákona o správe daní (daňový poriadok a daňové tajomstvo). Takže často až v prehnanom štýle z rozprávky známeho sloganu: „čáry-máry-fuk, o tom ani muk 😊!“ O daňovej tvorivosti a kreativite v daniach je veľmi málo dostupných informácií predovšetkým z 3 dôvodov:
1/ TABU: ide o peniaze a čím väčšie financie vrátane daní sú v hre, tým viac daňového tajomstva a menej daňovej transparentnosti.
2/ VYVOLENÍ: rozumieť daniam na štandardnej úrovni je pre väčšinu populácie na svete nemožné, ale dokázať v nich žonglovať a kreovať nadštandardne je privilégiou len hŕstky najschopnejších, z ktorých je (bohužiaľ) veľká väčšina všetkého schopných. Prečo? Lebo platí, že veľa vyvolených, ale málo naozaj povolaných.
3/ RIZIKO: Čeliť daňovým rizikám v komplexne integrite je veľmi náročné. A rizikom v zdaňovaní pre mnohých úradníkov je už len počuť slovo „kreatívne účtovníctvo“ alebo „kretívne zdaňovanie“ – aby realizátora začali nekompromisne a nemilosrdne podozrievať.
Definícia daňovej tvorivosti – pojem a význam
DEFINÍCIA: Oficiálne daňová tvorivosť definovaná v slovníku cudzích slov a ani v slovenskej elektronickej encyklopédii wikipédia nie je. Podľa nášho názoru – pre účel tejto úvahy pod daňovou tvorivosťou – rozumieme najvyššie majstrovstvo expertov z radov daňových odborníkov.
Je to súhrn najlepších svetových i domácich praktík k tvorivému produktívnemu zdaňovaniu (podľa hesla „mysli globálne, konaj lokálne“), know-how, produktov a nástrojov k optimalizácii daní – či už zo strany správcu dane, daňového subjektu, daňového poradcu alebo ich kombinácie.
VÝZNAM: Význam spočíva v tom, aby daňová tvorivosť pomáha znižovať daňové riziká, vytvárať najlepšie daňové riešenia (legálnu daňovú optimalizáciu) a produktívne minimalizovať dane.
PRÍKLAD: NEGATÍVNA daňová kreativita štátu – nárast sadzby dane
OTÁZKA:
Lafferova krivka jasne vysvetľuje pomer závislosti medzi výškou sadzby dane a daňovým výnosom, ktorý do určitej (optimálnej) miery vždy so sadzbou dane rastie. Ale rizikom i kritickou víziou je, že čím viac štát dvíha sadzbu dane, tým viac riskuje neplnenie daňových príjmov štátu, pričom krajným extrémom je prekročenie tzv. kritického bodu. Považujete dramatický nárast sadzby dane zo stredoveku do novoveku za tvorivý? Nie je to iba obyčajné zavádzanie zneužívanie daňových poplatníkov?
ODPOVEĎ:
Daňová teória odporúča, že najlepšie zdaňovanie je také, ktoré je efektívne i spravodlivé. Daňová prax vylučuje takýto model a potvrdzuje, že obe kvality sa súbežne rovnomerne dosiahnuť nedajú, lebo vždy jedna funguje na úkor druhej. Nadväzne na obrovskú majetkovú polarizáciu a logicky následnú sociálnu diferenciáciu spoločnosti stále viac vystupuje do popredia otázka optimálnej výšky daní – koľko je v náraste sadzby dane primerane akurát, koľko je priveľa a koľko primálo.
V stredoveku bol desiatok (t. j. 10 percent), ktorý sa odvádzal vládcovi z práce jeho poddaných.
V novoveku je to až päť desiatkov (t. j. 50 percent): V realite dneška sa tento model poriadne drasticky posunul a dramaticky stúpol smutne smerom hore. V súčasnosti vo väčšine vyspelých trhových ekonomík sveta výška daní a odvodov i ostatných skrytých daní – spolu presahuje 50 percent. Maximálne tolerovaná horná hranica všetkých daní a odvodov podľa Johna Keynesa (nazývaného aj ako otec celého systému prerozdeľovania a daňových systémov) má predstavovať najviac 25 percent, pretože všetko nad túto sumu začína radikálne obmedzovať osobnú slobodu človeka.
Osobne za pozitívnu tvorivosť považujem javy, keď tvorca dobra, ho nedosahuje tým, že iným spôsobuje zlo, aby sám pre seba docielil dobro!
Keď hovoríme o daňovej tvorivosti (viac o nej pozri v knihe „Daňová kreativita – zreteľahodné príklady“), na stave plnenia daňových príjmov štátu, spokojnosti populácie (tak občanov ako aj podnikateľov, tak spoločnosti ako aj trhu) i celkovej miere daňovej disciplíny (výška daňových únikov – či je vysoká alebo nízka) vidíme a vnímame aj úroveň daňovej tvorivosti štátu.
Častou otázkou v tej súvislosti býva, kto má lepších daňových odborníkov aj z hľadiska daňových kreatívcov. Je to štátny alebo privátny sektor? Táto otázka je zákerná a nepomerná. V princípe platí, že vynikajúci daňoví odborníci sú aj medzi niektorými daňovými úradníkmi na strane štátu, ale aj medzi mnohými daňovými poradcami v biznise v súkromnom sektore. Presnú štatistiku a exaktný pomer „kto z koho“ nebol kvantifikovaný, takže je nemožné to rozlúsknuť.
Konštruktívnym prienikom k vyššej kvalite zdaňovania je vždy korektná odborná diskusia a v rámci možností čo najplodnejší expertný dialóg, aby kvalita zdaňovania v krajine a teda komplexný daňový produkt bol v rámci možností čo najlepší. V článku (i celom seriáli o daňovej kreativite – 5 dielov na pokračovanie) uvádzame aj niektoré príklady z daňovej kreativity štátu i jednotlivca, spoločnosti i trhu, niektoré pozitívne a iné negatívne. Všetko v záujme čitateľa, aby daňovej tvorivosti porozumel čo najrýchlejšie, najľahšie a najlepšie.
PRÍKLAD: POZITÍVNA daňová kreativita štátu – atraktivita zdaňovania podľa 4 parametrov
OTÁZKA:
Slovensko patrilo údajne v roku 2008 podľa výskumu Svetovej banky a svetovej audítorskej organizácie PWC (PriceWaterhouseCooopers) z 200 krajín sveta až na 122. miesto. Takže naše zdaňovanie bolo neatraktívne? Je to tak? Podľa akých parametrov sa to hodnotí? A aká je situácia v súčasnosti s odstupom vývoja desaťročia v našom štáte v porovnaní so svetom?
ODPOVEĎ:
Náš štát má v kvalite zdaňovania stále v mnohom veľa nedostatkov a rezerv. Napriek tomu však svoj daňový produkt usiluje zdokonaľovať a nepochybne napreduje, aj keď pomalšie, ako by sme chceli. Slovensko medzičasom zrealizovalo evidentný pokrok, čo treba vyzdvihnúť. Podľa prieskumu spoločnosti PWC a svetovej banky, ktorý sa pravidelne vykonáva v 190 krajinách sveta patrila SR v komplexnej atraktivite zdaňovania v roku 2008 až na 122. miesto, v roku 2011 to už bolo na 102. miesto a v roku 2018 už poskočilo na 48. miesto na svete (t. j. za desaťročie kvalitatívny posun o 74 miest).
Rezervy v kvalite však pretrvajú naďalej a treba na nich pracovať. Slovensko má napríklad stále vysoké tzv. skryté dane (odvody do fondov SP,ZP a FZ patria medzi najvyššie v EÚ), pokračovať treba v daňovej elektronizácii, ale najmä zjednodušovaní daňového priznania. Daňová byrokratizácia v krajine je stále enormná. Kým napríklad v Estónsku potrebujú firmy na splnenie si daňových povinností 50 hodín, na Slovensku je to viac ako 190 hodín. Rebríček krajín predmetnej daňovej hitparády sa zostavuje na základe štyroch parametrov – celkového daňového a odvodového zaťaženia, celkového času potrebného na splnenie daňových a odvodových povinností, počtu platieb a post-filing indexu, ktorý odzrkadľuje procesy po podaní daňového priznania.
Daňovú tvorivosť (daňovú kreativitu) – si s obľubou berú do úst mnohé osobnosti, lebo dane sú módnou aktuálnou témou, podobne ako sex, politika, šoubiznis, futbal a podobne. Realizovať ju však v praxi dokážu len niektorí, ak máme na zreteli výlučne najschopnejších daňových mágov (konajúcich legitímne), nie všetkého schopných špekulantov a podnikavcov (konajúcich nelegitímne).
Dôvtip daňového mága je osobitná esencia kombinatoriky a prezieravosti, invencie a originality. Toto veru hocikto nedokáže robiť, hoci mnohí sa dokážu pretvarovať a minimálne tváriť, že to robiť vedia😊. Náročnosť daňovej kreativity asi najlepšie vystihuje slogan, že hoci sa hlási veľa povolaných i sťaby „kvalifikovaných“, vyvolených je v praxi oveľa, oveľa, oveľa menej.
