Finančna správa kontroluje viac, ale vyberá na pokutách menej.
Daniari sa pri kontrolách zameriavajú primárne na DPH, pri ktorej registrujú najviac nálezov. Počet kontrol pri dani z príjmu zostáva dlhodobo nízky. Kontrola transferového oceňovania sa týka najmä domácich prípadov.
Daňové kontroly v roku 2024
Napriek tomu, že podiel kontrol DPH na celkovom počte daňových kontrol v roku 2024 medziročne mierne klesol, kontrolám dane z pridanej hodnoty sa stále venuje najväčšia pozornosť. V roku 2021 sa na DPH zameriavalo 61 % všetkých daňových kontrol, v roku 2023 podiel dosiahol takmer 69 % a minulý rok to bolo vyše 67 %.
Kým v roku 2023 registrovali daňoví kontrolóri najviac nálezov pri dani z príjmu, v roku 2024 to bolo už pri dani z pridanej hodnoty. Nález z kontrol na DPH – čiže dorubená daň a pokuty – tvorili 52,7 % z celkového nálezu z kontrol za rok 2024, kým pri dani z príjmov právnických osôb 44,1 %. Pritom celkovo skončilo 8 z 10 daňových kontrol zistenými nedostatkami a udelením pokuty, čo je opäť nárast. Zvýšená efektivita sa však neprejavila na celkovej sume dorubenej dane a pokút, ktorá klesla medziročne o takmer 100 miliónov eur (presne 97,8 mil. eur). Tieto údaje vyplývajú z výročnej správy Finančnej správy za rok 2024.
Štát prichádza o peniaze kvôli menšiemu počtu kontrol dane z príjmu
Počet kontrol dane z príjmu bol – rovnako ako v roku 2023 – aj minulý rok veľmi nízky. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, v rokoch 2023 a 2024 to bolo už len 14 %. „Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa finančná správa stále viac sústredila na kontrolu firemných daní z príjmov, v posledných dvoch rokoch sa jej pozornosť zamerala vyslovene na DPH. Tomu zodpovedá aj počet nálezov. Aj keď daniari dosahujú vysokú efektivitu kontrol, ak by sa viac sústredili na kontrolu daní z príjmu, dokázali by získať viac financií. V tejto oblasti, ktorá je dlhodobo zanedbávaná, totiž štát prichádza o významnú časť daňových príjmov,“ hodnotí Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Počet kontrol transferového oceňovania sa zvýšil, ale dorubené sumy klesli
Daňoví kontrolóri sú aj naďalej aktívni pri kontrole transferového oceňovania, a to predovšetkým pri domácich firmách, na ktoré smerovali tri štvrtiny kontrol. Pri udelených pokutách je však pomer presne opačný: drvivú väčšinu pokút dostali slovenské dcéry zahraničných nadnárodných skupín. Z celkovej sumy nálezov za transferové oceňovanie vo výške 71,73 milióna eur pripadlo 68,95 mil. eur (96 percent) na dcéry zahraničných skupín.
Aj keď počet kontrol pri transferovom oceňovaní medziročne narástol (z 95 na 103), dorub dane výrazne klesol. Kým v roku 2023 daniari dorubili firmám sumu 112,6 milióna eur, minulý rok to bolo 71,73 mil. eur. Otáznou ostáva efektivita kontrol: napríklad v roku 2021 uskutočnili daňové úrady len približne polovičný počet kontrol a dorubili 46,8 mil. eur, čo predstavuje dve tretiny sumy dorubenej v roku 2024.
„Daňová správa sa v posledných rokoch stále silnejšie zameriava na transferové oceňovanie, čiže nastavenie transfer pricing cien v rámci skupiny firiem. Na rozdiel od minulosti sa výrazne viac kontrol zameralo na tuzemské transferové oceňovanie medzi slovenskými prepojenými spoločnosťami, avšak jednoznačne s minimálnym výberom v porovnaní s kontrolou zahraničných skupín. Firmám preto odporúčame, aby túto oblasť nepodceňovali. To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania,“ radí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Vývoj počtu a výsledkov daňových kontrol 2019-2024
| 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | 2023 | 2024 | |
| Počet kontrol | 10 261 | 10 522 | 9 672 | 7 291 | 6 859 | 7 336 |
| z toho s nálezom | 7 745 | 8 331 | 7 303 | 5 373 | 5 348 | 5 941 |
| Nález z kontrol v tisícoch eur | 776 149 | 708 111 | 631 037 | 417 024 | 419 171 | 321 385 |
| Celková efektivita kontrol v % | 75,5 | 79,2 | 75,5 | 73,7 | 78 | 81 |
| Nález z kontrol v tisícoch eur | 776 149 | 708 111 | 631 037 | 417 024 | 419 171 | 321 385 |
| Celková efektivita kontrol v % | 75,5 | 79,2 | 75,5 | 73,7 | 78 | 81 |
Štyri z piatich kontrol končia dorubením dane
Na výsledkoch Finančnej správy jednoznačne vidieť, že sa z roka na rok stále viac profesionalizuje. Aj keď celkový počet kontrol je v porovnaní s úrovňou typickou pre roky 2019-2021 stále nízky, v roku 2024 sa oproti predošlému roku mierne zvýšil. Celková efektivita kontrol stále stúpa. Minulý rok dosiahla až 81 %. To znamená, že štyri z piatich kontrol končia nálezom a dorubením dane alebo pokuty.
Keďže zákon o účtovníctve ukladá povinnosť právnickým osobám viesť účtovníctvo v elektronickej podobe, využíva daňová správa dlhodobo softvér IDEA na automatické spracovanie podkladov od daňovníkov a urýchlenie daňových kontrol. Softvér analyzuje dáta z účtovníctva. Počet daňových kontrol vykonaných SW IDEA a suma nálezu z týchto kontrol v roku 2024 zaznamenali pokles oproti predchádzajúcemu roku. Na uvedený pokles mal vplyv výber daňových subjektov na kontrolu. Počet miestnych zisťovaní a úkonov analytickej činnosti vykonaných SW IDEA v roku 2024 oproti predchádzajúcemu roku vzrástol.
„V oblasti vyhodnocovania a analýzy dát finančná správa za posledné roky urobila skutočne výrazný pokrok. Práca s rizikovými indikátormi, na základe ktorých sa daňové úrady cielene zameriavajú na spoločnosti a opatrenia vykazujúce nezrovnalosti, sa oproti minulosti zásadne zlepšila,“ hodnotí Silvia Hallová.
Viac analyzovaných dát ďalej zvýrazňuje nedostatok odborného personálu
Nízky počet daňových kontrol v posledných rokoch naznačuje, že daňové úrady bojujú s nedostatkom zamestnancov. Indikujú to aj údaje o evidenčnom počte zamestnancov Finančnej správy, ktorý v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 klesol o 124.
Slabým miestom naďalej zostáva nedostatok odborníkov, a to najmä na mimoriadne vyťažených bratislavských daňových úradoch. Zameranie sa na transferové oceňovanie si vyžaduje dostatok odborne erudovaných ľudí v oblastí daní a daňového štruktúrovania, ktorých je v daňovej správe naďalej málo.
Kontrolóri „idú“ po stratových firmách a zlučovaniach firiem
Aj v minulom roku sa finančná správa významne zameriavala na stratové spoločnosti a organizačné zložky v rámci nadnárodných skupín pôsobiacich na Slovensku. „Tieto firmy dnes dostávajú výzvy na vysvetlenie transfer pricing metodiky a dôvodov vykázania účtovnej straty, pričom finančné úrady neraz prídu aj na miestne zisťovania, kde sa pýtajú na fungovanie slovenských spoločnosti alebo organizačných zložiek v rámci skupiny a celkovú organizačnú štruktúru. Po miestnom zisťovaní daňový úrad zvykne otvoriť daňovú kontrolu. Pripravenosť v tejto oblasti je preto na mieste,“ vysvetľuje aktuálnu situáciu Silvia Hallová.
V praxi nie je žiadnym prekvapením, keď daňový úrad otvorí daňovú kontrolu z dôvodu vykázaných oslobodených výnosov a významného odpočtu goodwillu pri podnikových reorganizáciách. „Predmetom kontrol sú dnes napríklad zlúčenia, kde je vykázaný významný goodwill prípadne tzv. debt push down štruktúry, pri ktorých sa po zlúčení uplatňuje do výdavkov úrokový náklad z úveru na financovanie kúpy obchodného podielu na spoločnosti a započítava sa so ziskom z bežnej obchodnej činnosti kúpenej spoločnosti. Predmetom preverovaní sú práve obchodné dôvody vedúce k zlúčeniu,“ vysvetľuje Silvia Hallová.
Kontrola nadmerných odpočtov a zmiznutých dodávateľov a spochybňovanie odbornosti
odpočtov. Finančné úrady dnes využívajú pri preverovaní DPH transakcií rôzne miestne dožiadania od odberateľov alebo dodávateľov na predloženie dôkazov o transakciách. Zo skúsenosti sú problematickí „zmiznutí“ dodávatelia, ktorí s finančnou správou nekomunikujú. „Firma, ktorá si uplatnila nadmerný odpočet, musí preukázať, ako si preverovala dôveryhodnosť a spoľahlivosť svojho dodávateľa. Problémom je, že firmy si často nezálohujú emailovú komunikáciu a kroky pri schvaľovaní dodávateľa. S odstupom času tak nevedia preukázať svoje kroky,“ približuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Finančná správa zvykne často spochybňovať rôzne subdodávateľské alebo sprostredkovateľské vzťahy, a argumentuje, že dané firmy nemohli byť dodávateľmi, keďže nedisponujú napríklad potrebným materiálnym a personálnym vybavením. „Deje sa to najmä pri marketingových nákladoch alebo v často preverovanom sektore IT služieb. V týchto oblastiach by si firmy mali dať záležať na vydokladovaní výberu dodávateľov a preukazovať dodanie objednávkami a zmluvami,“ odporúča Ľ. Murgašová.
Spoliehať sa na „slepotu“ finančnej správy sa nemusí vyplatiť
Ak sa podnikatelia spoliehajú na istú mieru „slepoty“ finančnej správy, môžu byť nepríjemne prekvapení. „Naše skúsenosti ukazujú, že v mnohých oblastiach sa finančná správa výrazne profesionalizovala a má dnes k dispozícii nielen množstvo údajov o daňovníkoch, ale tiež nástroje na ich spracovanie a vyhodnotenie. Finančná správa dnes napríklad oveľa častejšie ako v minulosti pracuje s informáciami od bánk o pohyboch na účtoch, s informáciami získanými v rámci automatickej medzinárodnej výmeny informácii, ktoré aj využíva ako podnet na kontrolu. Pre daňovníkov je dôležité byť si vedomý týchto skutočností a byť pripravený na možné daňové kontroly,“ odporúča Silvia Hallová.
Richard Menczer
Senior Consultant & Partner | Corporate Team
