Čo slovenským účtovníkom v roku 2017 najviac komplikovalo účtovanie?
Jednou z najviac diskutovaných a nejednoznačných tém, ktoré nás, ako účtovnú spoločnosť trápili v roku 2017, bola problematika transferovej dokumentácie, konkrétne posúdenie, či je alebo nie je potrebné viesť transferovú dokumentáciu napríklad v prípadoch ak spoločník poskytol finančnú (aj bezúročnú) pôžičku svojej spoločnosti.
Aj pri konzultácii s finančnou správou sme obdržali rôzne (aj protichodné) vyjadrenia k tejto problematike. Novela zákona o dani z príjmu (zákona č. 341/2016 Z. z.), priniesla zmeny v pravidlách transferového oceňovania, kde sa spresňujú jednotlivé pravidlá transferového oceňovania a táto novela priniesla aj podstatné sprísnenie dovtedy platnej právnej úpravy (rozšírenie definície závislých osôb, určenie definície kontrolovanej transakcie a pod.).
V súvislosti s problematikou dane z pridanej hodnoty bolo potrebné správne určovať zatriedenie stavebných prác podľa štatistickej klasifikácie produktov (klasifikácia CPA) pri prenose daňovej povinnosti pri stavebných prácach (v zmysle § 69 ods. 17 zákona o DPH) v prípade dodania stavebných prác a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré patria do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA).
Dosť veľkou záťažou pre podnikateľov je evidencia a sledovanie daňových výdavkov, u ktorých uplatnenie do daňových nákladov je možné až po splnení podmienky ich zaplatenia (§ 17 ods. 19 zákona 595/2003), ktoré sa do daňových výdavkov uplatnia až keď dôjde k ich zaplateniu. Tie výdavky, ktoré budú zaplatené až v roku 2018, budú až v roku 2018 uplatnené do daňových nákladov ako položka znižujúca základ dane (priamo v daňovom priznaní).
V roku 2017, kedy nám vznikol daňový náklad zaúčtovaný v účtovníctve do nákladov, ale nakoľko nebola splnená podmienka uhradenia, bude tento náklad položkou zvyšujúcou základ dane (v DP za rok 2017). Bude teda dosť náročné evidovať uhradené a neuhradené záväzky a nezabudnúť ich správne daňovo vysporiadať v jednotlivých rokoch.
Na základe novely (doplnenia) zákona o dani z príjmov (§ 21 ods. 1 písm. l) došlo k rozšíreniu nákladov, ktoré nie sú považované za daňové výdavky pri výpožičke, keď s účinnosťou od 1.januára 2017 daňovým výdavkom nie sú výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti, ktoré sú využívané na základe zmluvy o výpožičke okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takejto hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.
Účtovná jednotka musí v tomto prípade „strážiť“ takéto výdavky (náklady) aby nedošlo k účtovaniu do daňových výdavkov. Rovnako je potrebné sledovať aj výdavky (náklady) na nájomné, ktoré sa zahŕňajú do základu dane až po zaplatení (§ 17 ods. 19 písm. b), § 52zi ods. 2 . Zákona 595/2003).
(čo sa týka konkrétnych prípadov, situácií, uvádzam aj v nasledovných odpovediach)….
S akými prekážkami v praxi sa účtovníci stále stretávajú pri styku s úradmi?
Dlhodobým problémom je ešte stále veľmi slabá podpora elektronickej komunikácie so štátnou správou, s finančnou správou. Tieto inštitúcie v súvislosti so zavádzaním elektronickej komunikácie veľmi zaťažujú podnikateľov nekonečnými zmenami a povinnosťami.
Podnikatelia, ktorí majú elektronický prístup cez eID (slovensko.sk) sú znova nútení navštíviť kontaktné miesta a riešiť znovunahratie certifikátov na eID karty. Túto situáciu nespôsobili podnikatelia ale pritom podnikatelia sú touto povinnosťou najviac zaťažení. Systém podávania elektronických dokumentov ešte stále nie je dostatočne vyladený. Dochádza k výpadkom, keď podnikatelia nevedia, či im podanie prešlo alebo nie.
Nepochopiteľnou byrokratickou záťažou podnikateľov je stále slabá previazanosť jednotlivých štátnych inštitúcií, ktoré vyžadujú od podnikateľov doklady a potvrdenia, ktoré už „štát“ má. Konkrétna situácia: pokiaľ podnikateľ prestal zamestnávať zamestnancov má povinnosť odhlásiť sa ako zamestnávateľ zo zdravotnej poisťovne.
Zdravotná poisťovňa k odhláške vyžaduje zaslať výpis zo živnostenského registra. Nie je mi jasné, prečo vôbec žiada pri odhláške tento výpis, keďže ho už žiadala pri registrácii a navyše výpis zo živnostenského registra je voľne prístupný a zdravotná poisťovňa si ho môže vyžiadať priamo.
Ďalším z problémov je duplicitné zasielanie rovnakých údajov tej istej inštitúcii
Zamestnávatelia pravidelne zasielajú do sociálnej poisťovne mesačné výkazy za svojich zamestnancov. V nich sú uvedené všetky údaje o výške mzdy a výške odvodov. Po ukončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zaslať v určenom termíne (pod hrozbou sankcie) evidenčný list dôchodkového poistenia zamestnanca.
V ňom uvádza výšku príjmov a obdobia, kedy zamestnanec nepracoval (PN, MD, RD). Tieto všetky údaje už sociálna poisťovňa k dispozícii má. Nevidím dôvod, prečo je potrebné tieto údaje vo forme evidenčného listu znova posielať.
Pri kontrolách zo strany sociálnej poisťovne sú od zamestnávateľa vyžadované vytlačené mesačné výkazy a prílohy, ako aj prehľady, ktoré zamestnávateľ zasiela elektronicky na sociálnu poisťovňu a v prípade prehľadov na finančnú správu. Nie je nám jasné, prečo sociálna poisťovňa znova požaduje údaje od podnikateľa, keď ich už v systéme má.
Rovnaká situácia je aj v oblasti finančnej správy, kde zamestnávateľ pravidelne posiela finančnej správe prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň na mesačnej báze. Po ukončení roka musí zamestnávateľ zaslať finančnej správe hlásenie, v ktorom sú úplne tie isté údaje, ktoré boli uvedené v prehľadoch.
V súvislosti s poskytovaním príspevku z úradu práce na projekty na podporu zamestnanosti vyžaduje úrad práce od zamestnávateľa každý mesiac výkazy do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Tieto výkazy ale zamestnávateľ už raz poslal elektronicky do týchto poisťovní, no úrad práce znova požaduje tieto výkazy v papierovej forme.
K týmto výkazom musí zamestnávateľ ešte priložiť žiadosť o úhradu platby, žiadosť o úhradu pre tútora, dochádzku zamestnanca, výplatnú pásku, výpis z účtu s platbami poistného, mesačnú evidenciu pracovného tútoringu, mesačný dotazník, pokladničný doklad o vyplatení mzdy. Dohromady musí za každého takéhoto zamestnanca poslať 11 !!! dokladov mesačne.
Ďalšou nie nepodstatnou záťažou je vyžadovanie rôznych štatistických prehľadov a hlásení zo strany štatistického úradu. Veľmi často sú od podnikateľov vyžadované údaje, ktoré podnikateľ už nejakou formou zaslal na patričné inštitúcie. Často musí podnikateľ (aj dlhodobo, niekoľko rokov) zasielať štatistiky, pre ktoré nemá vecnú a ani obsahovú náplň.
Nahlasovanie zamestnaných cudzincov na úrad práce a zároveň oznamovanie Inšpektorátu práce za hosťujúceho zamestnávateľa, ktorý vysiela na územie SR svojich zamestnancov na výkon prác. Prečo si údaje nevymenia tieto dve inštitúcie?
Veľmi podstatnou, finančne aj časovo náročnou záťažou je agenda súvisiaca s dodržiavaním zákona o ochrane osobných údajov, ktorá sa v roku 2018 ešte viac sprísni.