Prelom rokov 2019 / 2020 sa zapíše do modernej histórie veľkými písmenami. Celý svet postupne zasiahla a valcuje koronakríza, ktorá denne spôsobuje dramatické dopady na ekonomiky krajín a životy ľudí.
Poprední predstavitelia hľadajú rôzne varianty ako udržať ekonomiky, čerpajú sa úvery, dotácie a štáty tak priamo či nepriamo zachraňujú veľké a malé firmy pred krachom.
Koronakríza – ani Slovensko nie je výnimka
Na jar sme tu mali prvú vlnu, z ktorej sme sa ani poriadne nespamätali a už tu máme druhé kolo. Práve v jarnom období na Slovensku nastala aj výmena vlády a dosadenie nových ministrov. Jedným z najdôležitejších pre podnikateľský sektor je aj ministerstvo hospodárstva na čele s Richardom Sulíkom. R. Sulík nie je v politike nováčikom, má prehľad na politickej scéne, rozumie ekonomike a jeho „Kilečko“ si mnoho podnikateľov osvojilo.
Pán Sulík, keď ste robili kampaň pred voľbami – bola úplne iná situácia. Po voľbách ste patrili k tým stranám, ktoré skladali novú vládu. Boli ste tak priamo „hodený“ do tejto nepriaznivej situácie. Ako by ste opísali túto situáciu pred a po? Určite ste si takto vytúžené víťazstvo a zmenu krajiny nepredstavovali. Namiesto toho riešite úplne iné veci.
Áno, riešime koronakrízu. Ono to tak niekedy v živote chodí, že veci sa menia. Treba sa vedieť prispôsobiť.
Do volieb ste išli s programom pod názvom „Kilečko“. Prvé kilečko Vám už prešlo. Ako to vidíte ďalej s druhým kilečkom? Čo pripravujete a kedy? Môžete konkretizovať?
Od začiatku jasne hovoríme, že skvalitnenie podnikateľského prostredia je našou absolútnou prioritou. Preto sme expresne rýchlo, len pár mesiacov po nástupe na ministerstvo, dali dokopy prvé kilečko. Odozva od podnikateľov bola veľmi pozitívna, priniesli sme viac ako stovku opatrení. Áno, boli to väčšinou maličkosti, ale aj stokrát nič umorí vola.
Kilečko im rozviazalo ruky a uľahčilo podnikanie. Aj preto sme prakticky okamžite začali zbierať podnety na druhé kilečko – opäť priamo od podnikateľov. Prišli nám tisíce, z nich sme vybrali približne 850, ktoré nemajú veľký dopad na rozpočet a zároveň sú ľahko realizovateľné. Chceme vytvoriť akúsi databázu kvalitných opatrení a z nej potom čerpať. Nebudem zatiaľ konkrétny, pretože ich definitívnu podobu musíme vyrokovať s ostatnými ministerstvami.
No z toho, čo máme doteraz na stole, dominujú napríklad zmeny Zákonníka práce a celkovo pracovno-právnej legislatívy, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci alebo ochrana spotrebiteľa. Teším sa na to, keď ich budeme môcť predstaviť verejnosti.
Mnoho podnikateľov sa nachádza už doslova v kritickej situácii. Dotácia na nájomné ich podľa doterajšieho počtu záujemcov neoslovila. Viete vyhodnotiť dôvod, prečo je tomu tak? Ako sa chystáte motivovať podnikateľov, aby sa viac zapojili a využili túto možnosť? Čo sa stane s balíkom financií na to určeným, ktorý sa nevyčerpá?
Naozaj nemám pocit, že by dotácie na nájomné podnikateľov neoslovili. Veď doteraz sme vyplatili vyše 25 miliónov pre takmer 13-tisíc subjektov. Treba však jedným dychom dodať, že celý systém dotácií je od začiatku postavený na dohode nájomcu a prenajímateľa. Ak sa oni dvaja nedohodnú a prenajímateľ nechce zľaviť, my s tým, žiaľ, nevieme nič robiť.
Na druhej strane je množstvo takých, ktorí sa dohodli medzi sebou, obe strany sú spokojné a nepotrebovali k tomu ministerstvo. My teraz robíme všetko pre to, aby o nájomné mohli žiadať aj podnikatelia, ktorých zasiahla druhá vlna pandémie. A hovorím aj o tých, ktorých prevádzky síce neboli zatvorené, no zákazníci sa do nich pre obmedzenie pohybu nedostali. Verím, že im už v najbližšej dobe budeme môcť oznámiť, že aj oni majú nárok na dotáciu.
Článok pokračuje pod reklamou
Téma rodinné podnikanie: Pripravujete nejaký druh podpory alebo zvýhodnenia pre takéto podniky? Napr. úľavy pri odvodoch alebo uľahčenie zamestnávania rodinných príslušníkov, či iné benefity? Na Slovensku nepoznáme pojem a definíciu „rodinný podnik“ čo je veľmi veľká škoda – chcete to zmeniť?
Rodinné podnikanie patrí jednoznačne k pilierom hospodárstva. Malé a stredné firmy, a teda aj firmy rodinné, sú základnou chrbticou slovenskej ekonomiky. Uvedomujem si ich súčasné postavenie a situáciu – áno, rodinným podnikom chceme jednoznačne pomôcť, máme aj podporu celej koalície.
Na ministerstve sme zriadili pracovnú skupinu, ktorá teraz usilovne pracuje a hľadá podporné nástroje, aby bola pomoc čo najefektívnejšia. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia je jedným z cieľov, ktoré chceme presadiť do plánu reforiem.
Téma odškodnenia podnikov z 1. a 2. vlny: Je mnoho prevádzok, ktoré mali nakúpené produkty, kde je určený dátum spotreby a po jeho uplynutí je tovar ďalej nepredajný. Týka sa to nielen gastronómie, ale i kvetinárstiev a pod. Pripravuje ministerstvo program „odškodné“ práve pre nich?
Na toto nemá ministerstvo hospodárstva dosah. Odškodňovanie prevádzok, vrátane gastrosektora, si pod seba zobral pán premiér. Treba sa pýtať jeho.
Téma úvery pre podnikateľov: Počas prvej vlny bolo možné čerpať úvery. Dnes už taká možnosť nie je. Plánuje sa opäť obnoviť táto možnosť s podporou štátu ako tomu bolo pred časom?
Ministerstvo hospodárstva SR hneď na začiatku prvej vlny pandémie použilo všetky svoje nevyužité eurofondy na takzvanú antikorona záruku, čo sú výhodné úvery v spolupracujúcich bankách pre podnikateľov, ktorí boli poškodení. Som presvedčený, že to bol správny krok a mnohým to pomohlo. Tu sme eurofondy vyčerpali, na rade sú ďalší.
Téma príspevky na rekreácie: Pred pár týždňami sa riešil presun tohto nákladu na štát a zrazu je na stole úplne nový návrh, ktorý výrazne zvyšuje náklady zamestnávateľa aj zamestnanca. Viete sa vyjadriť prečo je tomu tak?
Táto téma patrí inému rezortu, oslovte prosím ich.
Téma kontroly od štátu: Mnoho podnikateľov sa na nás obracia s tým, že prečo štát na jednej strane podáva „pomocnú ruku“ v podobe príspevkov a dotácii, ale na druhej strane im posiela kontroly, kde sa kontrolóri vyslovene zameriavajú na nedostatky.
Súhlasím. Preto sme sa rozhodli skoncovať s nezmyselnými pokutami, SOI pod novým vedením už nebude nikoho buzerovať. Rozhodne nesúhlasím s tým, aby sa od úradníckeho stola neprimerane vysokými pokutami trestali ľudia, ktorí na Slovensku vytvárajú hodnoty a pracovné miesta. SOI nemá slúžiť na výchovu živnostníkov, ale je jedným z nástrojov kontroly a spravodlivosti.
Aj v rámci kilečka sme zaviedli systém druhej šance. Podnikatelia dostávajú priestor, aby drobné nedostatky odstránili aj bez likvidačnej pokuty.
Nie je tajomstvom, že na ministerstve pripravujeme ďalšie „kilečko“. Podnety, ktoré nám prišli, boli natoľko podnetné a je ich také množstvo, že to bude doslova „multikilečko“, riešení a opatrení sú stovky. Pomaly finišujeme, nechajte sa prekvapiť.
Richard Sulík
