Viac ako polovica slovenských podnikateľov v reakcii na vývoj trhu a obmedzenia súvisiace s novým koronavírusom obmedzila investície, takmer polovica obmedzila nákup bežných tovarov a služieb a viac ako dve pätiny čerpali rezervy, ktoré si vytvorili v minulosti.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom decembra na vzorke 85 podnikateľov realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Takmer 18 % respondentov rozmýšľalo nad ukončením podnikania a v prípade, ak by mali zákazy trvať tri až šesť mesiacov, 14,6 % podnikateľov by svoje podnikanie ukončilo.
PAS okrem iného zaujímalo, aký názor majú podnikatelia na opatrenia, ktoré prijala vláda na riešenie vzniknutej situácie. Veľká časť respondentov, a to 79,7 %, si myslí, že vláda nezvládla dobre prípravu na druhú vlnu pandémie a 70,6 % je toho názoru, že vláda druhú vlnu pandémie nezvláda. Podľa 84,3 % podnikateľov je pomoc zo strany štátu pomalá. Takmer tri štvrtiny (73,1 %) si myslia, že je neefektívna a ešte viac, a to 79,3 %, ju hodnotí ako nedostatočnú.
Článok pokračuje pod reklamou
Opatreniam hlavného hygienika SR podľa prieskumu nerozumie 72,6 % podnikateľov
Drvivá väčšina podnikateľov, presnejšie 83,3 %, si myslí, že je potrebné obnoviť riadne vzdelávanie na základných a stredných školách aj za cenu zvýšeného rizika šírenia vírusu.
Podnikatelia uviedli, že najčastejšie využívanou formou pomoci bol kurzarbeit (opatrenie 3B), ktorý využilo 22,4 % respondentov, dotáciu na nájomné využilo 8,2 % opýtaných a príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 1100 eur mesačne. Ten využilo 7,10 % respondentov.
Až 62,4 % z podnikateľov nevyužilo ani jednu z týchto foriem pomoci
Tí najčastejšie uviedli, že pomoc nepotrebujú, keďže nedošlo k výraznému poklesu tržieb, viac ako 37 % z týchto podnikateľov však nevyužilo pomoc pre údajnú zložitosť systému a necelých 33 % za dôvod označilo nízku úroveň poskytovanej pomoci.
Respondenti, ktorí niektorú z dotácií zo strany štátu využívajú, uviedli na základe svojich skúseností ako hlavné problémy v systéme pomoci nízku úroveň poskytovanej pomoci, vysokú administratívnu náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti a tiež pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napríklad úradov práce.
zdroj: TASR / úprava: redakcia
