Platenie daní je kombináciou viacerých východísk – otázok filozofickej, ekonomickej, účtovnej, finančnej, atď. Zdaňovanie ako postoj daňového subjektu k daniam sa odvíja od jeho hodnotovej abecedy. Toto je kľúčové zdôrazniť, lebo je to alfa a omega toho, ako si podľa rôznych odlišných východísk predstavuje správne platenie daní v krajine konkrétny daňovník (daňový poplatník).
Nadväzne na to zvyčajne formuje vlastnú daňovú filozofiu (tzv. osobné daňové náboženstvo), z čoho sa odvíjajú jednotlivé logické i logistické stupne postupnosti plánovania daňových krokov (k tomu pozri knihu DAŇOVÁ OBRANA – príklady ochrany) a činov od misie cez víziu, stratégiu, dlhodobý plán, strednodobý plán, krátkodobý plán až po denný postup v daňovom konaní.
Očami dobrého hospodára
Usilovný daňový subjekt, ktorý myslí a koná pozitívne a statočne (pracuje ako včela v úli alebo mravec v mravenisku), si aj v zdaňovaní zvyčajni rýchlo osvojí optiku, že dane platiť štátu treba, lebo už predkovia nás poučili, že bohu božie, cisárovi cisárovi a štátu dane. Dobrý hospodár to však rešpektuje len do momentu, keď reálne vidí, cíti a vníma, čo od štátu naozaj dostáva (v podobe dobrej infraštruktúry, kvalitných verejných služieb a ostatných prvkov k zvýšeniu komplexnej kvality života) za ne.
Ak dostáva adekvátne, dane bez rizika platí. Ak nie, prehodnotí svoj hospodárny vnem k hospodárskym výsledkom štátu (podľa toho, či dane investuje múdro do rozvoja krajiny alebo hlúpo do konzumu a spotreby) a hľadá cesty i zvažuje ako dane platiť menej (optimalizácia), hoci aj za cenu risku rizika. Prečo? Lebo hospodárny pohľad ho núti k účtovnej bilancii v jednoduchom zrkadle, na ktorom je postavený hlavný účtovný princíp rovnosti medzi stranou mal dať a stranou dal, medzi tým, či sa aktíva a pasíva v predmetnej bilancii rovnajú alebo nie.
PRÍKLAD: Racionálne hranice daňovej kreativity
OTÁZKA:
Ako otestovať daňovú kreativitu, či na to mám alebo nemám schopnosti? Ako to preveriť u človeka, ktorý mi ju sľubuje, či tomu rozumie a nehrozí riziko alebo tomu vôbec nerozumie a zavádza ma, len aby ma skásol nejakým spôsobom z peňazí?
ODPOVEĎ:
Pre daňovú kreativitu je potrebné mať talent, predpoklady, vášeň a nadšenie (entuziazmus). V oboch prípadoch podľa Vašej otázky sú, podľa môjho názoru, dobrým vodítkom a efektívnym vestníkom svedomito položené otázky a schopnosť nájsť na ne správne odpovede.
ZA PRVÉ – daňová kreativita vo vlastnej réžii: Nedoporučujem, lebo je to ťažká disciplína a radšej sa spoľahnite na skutočných odborníkov. Ale ak na tom napriek tomu trváte, že sa otestujete sám, mal by ste okrem zvládnutia daňových zákonov a zákona o útovníctve, si prečítať minimálne 4 slovenské knihy o procese zdaňovania z hľadiska hraníc možného a nemožného a všetko v nich pochopiť, porozumieť a vedieť rozlíšiť. Ak to zvládnete a dokážete sa v ich hraniciach a intenciách pohybovať a vedieť vymyslieť nejaký úsporný daňový model na legálnom princípe, ste na dobrej ceste predpokladať, že budete časom v daňovej kreativite možno úspešným. Štvorlístok uvedených kníh sú tituly „Daňová prevencia v príkladoch praxe (Burák) – Podvodné daňové konania (Šamko) – Daňové trestné činy (Kocina) a Daňovo-účtovná optimalizácia (Kolembus)“. Predmetné tituly možno ešte rozšíriť o 3 ďalšie efektívne „Daňové judikáty (Benčík) – Daňová kontrola očami praxe (Burák) – Daňové výdavky od A po Z (Dobšovič).
ZA DRUHÉ – ak si chcete overiť cudziu osobu, či je odborník (fachman, macher) alebo neodborník (diletant, fušér) na daňovú kreativitu, pozbierajte si o ňom čo najviac dostupných informácií o jeho profesionalite, doterajšej odbornej praxi a erudícii (skúsenostiach). Pripravte si pre neho rozumné otázky k prevereniu predpokladov a požadujte od neho predstaviť Vám v miniprezentácii aspoň niektoré techniky a praktiky a nástroje daňovej kreativity z domácej daňovej rezidencie alebo zo zahraničnej daňovej rezidencie. Ideálne je doplniť si tieto informácie referenciami od iných daňových subjektov, ktoré s ním už spolupracovali v minulosti. Alebo ho priamo požiadať o odporúčania, ktorá zreteľahodná autorita potvrdí jeho schopnosti daňovej kreativity. Nehanbite si v duchu pritom pripomenúť starý známy výrok o tom, že chváliť sa dokáže hocikto (o ekonomike vie veľa ľudí tárať, ale len málo aj dobre rátať!), ale odviesť dobrú prácu len niekto. A k cieľu vedú a o výsledku rozhodujú nie iba slová (márne sľuby z falošnej huby), ale predovšetkým činy (Acta, non verba!).
Racio rozumného ekonóma
Ako rozmýšľa o minimalizácii daní rozumný ekonóm na celom svete? V princípe existuje veľmi málo kľúčových ciest ako platiť minimálne dane. K minimalizácii daňovej povinnosti, podľa rozumného ekonóma i rozhľadeného právnika, existujú v zásade najmä tri možnosti:
- Legálna daňová optimalizácia. Napríklad presídlenie do zahraniča – do daňového raja (off shore). Alebo doma – človek, ktorý ide podnikať, sa rozhoduje medzi eseročkou a živnosťou. Obe formy sa líšia daňovou sadzbou, odvodmi a niektorými ďalšími parametrami. Je to zákonom dovolené, teda legálne.
- Agresívna daňová optimalizácia. Napríklad, ak predáte nehnuteľnosť za 20-tisíc eur, ktorej trhová hodnota je 100-tisíc euro (t. j. 5-násobne vyššia) s cieľom platiť menej daní, ide o agresívnu optimalizáciu, hoci žiadny zákon nikde nehovorí (lebo platí ttrhová cena – dohodou), za koľko máte tú nehnuteľnosť predať.
- Krátenie dane, ktoré je už trestným činom. „
Hranice medzi týmito tromi množinami sú nejasné a do veľkej miery sa susediace množiny prekrývajú (viac k tomu pozri v knihe DAŇOVÁ KREATIVITA – zreteľahodné príklady).
Postoj múdreho gazdu
Múdry gazda (duchaplný a prezieravý daňovník) zvažuje všetky pre a proti pri platení daní a neustále hľadá, aká je najschodnejšia a najúčinejšia daňová taktika ( k tomu pozri najmä dve daňové učebnice – Daňová prevencia v príkladoch praxe a Daňová kontrola očami praxe), aby bolo efektívna, produktívna a čo najmenej riziková. Zdaňovanie patrí medzi významné finančné riziká aj v podnikaní a biznise. Veľa gazdov sa riadi jednoduchým heslom, že účel vždy svätí prostriedky a robiť treba tak, aby dobre bolo.
Základným eliminátorom rizika je plán. Odborníci tvrdia, že akýkoľvek (aj ten najhorší plán) je vždy lepší ako žiadny. Ak chce daňový subjekt zvládať dlhodobo úspešne svoje zdaňovanie, mal by zvládať daňové plánovanie, ktoré treba začať uvedomením si svojej misie-vízie-stratégie-plánov. Nad tým všetkým však tróni filozofická nadstavba v podobe pragmatickej daňovej taktiky.
PRÍKLAD: Názorová diverzita na optimalizovanie daní
OTÁZKA:
Podnikám úspešne v SR dve desaťročia, pričom mi lezie na nervy zakrývanie daňovej zlodejiny najväčších daňových lumpov a často politicky chránených (hoci napr. Varehu, Baštrnáka i Kočnera už zatvorili do väzenia za daňové úniky) na strane jednej, ale súčasne bezbrehé a paušálne kritizovanie optimalizácie daní nekvalifikovanými ľuďmi na strane druhej. V modernom svete je optimalizácia daní legálnou súčasťou majstrovstva vo finančnom manažmente. Ako je to v SR, podľa Vás?
ODPOVEĎ:
Vaša otázka je kardinálna a veľmi potrebná. Slovensko dozrieva a po 30-tich rokoch od transformácie z centrálnej ekonomiky (socializmus) na trhovú ekonomiku (kapitalizmus) by už skutočne malo mať vo veci daňovej optimalizácie jasno – právne, ekonomicky, eticky, hodnotovo a komplexne principiálne. Namiesto toho v tomto pojme krajina tápa a zbytočne rieši dilemu. Niektorí daňovú optimalizáciu v rovinu ekonomickej a morálne-etickej chápu a podporujú, iní nie.
Podľa môjho názoru je nutné rozlišovať dôkladne a precízne medzi daňovou optimalizáciou legálnou a nelegálnou. Legálna (zákonná) – neporušuje zákony a je teda legitímna, dovolená. Nelegálna (nezákonná) – znamená protiprávnosť a porušovanie zákonov a treba ju ako nedovolenú postihovať. Pravdou zostáva, že v celospoločenskej debate sa k otázke daňovej optimalizácie mnohí boja otvorene vyjadriť a panuje veľká názorová diverzita, čo je a čo nie je morálne. Táto má však jeden základný etický problém bonomóresu, ktorý stojí inde a spočíva v inom. Najmä v obrovskej korupcii (na úrovni niektorých zaostalých afrických krajín ako Uganda a Botswana, kde Slovensko z 200 krajín sveta zaujíma cca 60. miesto v hitparáde najvyššej korupcie) a privysokej čiernej ekonomike (štandardné ekonomiky sveta ju majú vždy jednocifernú, ale Slovensko ju má cez 15% HDP). Logicky platí všetkým zrozumiteľný trojuholník priamoúmernej následnej závislosti, že čím je v štáte vyššia korupcia a čierna ekonomika, tým vyššie sú aj daňové úniky.
Daňová taktika pragmatika – východiská a kroky
Generálnym odporučením k zostaveniu rozumnej daňovej taktiky je:
- prečítať si rady k daňovej prevencii, daňovej stratégii, daňovej optimalizácii a daňovému plánovaniu,
- zahájiť daňové plánovanie,
- nájsť si odborníka na dane (optimálne certifikovaný daňový poradca, člen SKDP; skdp.sk),
- poradiť sa s podnikateľmi v podobnej oblasti biznisu akú realizuje daňový subjekt,
- porovnať si názory odborníkov s vlastnými úvahami k daňovej filozofii (podľa hesla Mysli globálne, konaj lokálne!),
- zozbierať všetky ďalšie pramene k daňovému know-how (napr. odborné portály, daňové časpisy, špeciálne knihy, daňové vzdelávanie) daňovému konaniu vrátane daňovej kontroly je platenie daní je zákonovou povinnosťou daňových subjektov. Súčasne v biznise aj nutnou podmienkou bezproblémového etablovania sa a zotrvania na trhu. V danom kontexte považujem racionálny program k daňovej stratégii, taktike i pragmatickej komunikácii s daňovým úradom – za dobré východisko pre každý daňový subekt (tak pre miestne dane občana ako aj pre štátne dane /napr. daň z príjmov alebo daň z pridanej hodnoty/ podnikateľa).
Poslaním je v právnom štáte platiť dane správne
Je lepšie robiť vodcu ako trpieť ako ovca. Ale žiadna škola v SR nevychováva vodcov, skôr masovo produkuje ovce. Víťazov vždy ľudia nasledujú, hoci porazených budú ľutovať. Nasledujú teda vodcu, nie ovcu. Ale pozor na to, že každé stádo sa pohybuje rýchlosťou najpomalšieho kusu. Ak chce daňový subjekt patriť medzi víťazov zdaňovania, mal by čo najskôr sformovať vlastnú daňovú taktiku a postupne si vybudovať osvedčené osobne daňové náboženstvo.
Najlepšie (firma, podnikateľ, biznismen) daňové subjekty – ktoré chcú platiť dane, majú záujem – podobne ako jeho daňový poradca – daň zaplatiť správne, ale minimálne. Daňový úrad (správca dane) má záujem vybrať daň maximálne vysokú a verifikovať ju, že bola zaplatená správne.
Navonok protichodná a konfrontačná politika má spoločného zjednocujúcho menovateľa s integračonu ideou (prienikom myslenia v hlave) = t.j. zaplatiť daň správne. To je spoločný cieľ – ktorý by mal byť z dlhodobého hľadiska, najmä po radikálnom znížení daní v SR (od roku 2004 na daniach z príjmov) – vnímaný ako nutná symbióza v primerane nutnej spolupráci v rámci daňového konania z pohľadu podnikateľa – eurobiznismena / zástupcu privátneho sektoru/ i z pohľadu daňového úradu – správcu dane / zástúpcu štátneho sektoru/.
Závery – zhrnutie:
Snaha o legálnu minimalizáciu daní je logickým cieľom daňovej taktiky múdrych daňových poplatníkov. Táto by mala byť, podľa nášho názoru, takmer „občianskou povinnosťou“ každého uvedomelého daňového subjektu, aby nútila vlády každého štátu správať sa obozretne zodpovedne k verejným financiám (zinkasovaným z daní) – t. j. maximálne ekonomicky, neplytvať so zdrojmi a hospodáriť formou intenzifikácie – t.j. využívať všetky domáce zdroje štátu, ale nemrhať nimi na kontraproduktívne projekty.
