EkonomikaHR/PersonalistikaPrieskumy a analýzy xa Publikované 10. novembra 2021 zobraziť celý profil

Pandémia koronavírusu a prijímané protipandemické opatrenia sa negatívne prejavili na slovenskom trhu práce. Vplyvom núteného obmedzenia podnikateľskej činnosti a poklesu spotrebiteľského dopytu zo strany zákazníkov boli mnohí zamestnávatelia vystavení tlaku znižovania nákladov aj formou prepúšťania svojich zamestnancov. Kpoklesu počtu zamestnancov dochádzalo aj napriek prijatým podporným opatreniam zo strany štátu, ktorých cieľom bolo podporiť zamestnanosť a zamedziť výraznejšiemu prepúšťaniu.

Po predchádzajúcich šiestich rokoch neprežitého rastu zamestnanosti sa priemerný počet zamestnaných osôb v národnom hospodárstve v roku 2020 medziročne znížil o 1,8 % na 2 372,0 tisíc (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR).

Prijaté protipandemické opatrenia obmedzili aktivity značnej časti podnikateľského sektora. To sa prejavilo aj na schopnosti firiem udržať svojich zamestnancov počas krízového obdobia. Pokles zamestnaných osôb vziskovo orientovanom podnikovom sektore bol prirodzene významnejší, ako vprípade celého národného hospodárstva. Zamestnanosť v podnikovom sektore sa znížila o 2,5 % (o 48,7 tisíc osôb) na 1 888,9 tisíc osôb. V roku 2020 sa znížil aj podiel osôb zamestnaných v ziskovo orientovanom podnikovom sektore na celkovom počte zamestnaných osôb v národnom hospodárstve SR na 79,8 %.

V jednotlivých odvetviach národného hospodárstva sa situácia v oblasti zamestnanosti postupne zhoršovala s príchodom prvej vlny pandémie. V mesiaci apríl a máj dochádzalo už k medziročnému poklesu zamestnanosti vtakmer celom spektre odvetví. Uvoľnenie protipandemických opatrení počas leta sa podpísalo pod dočasné zlepšenie situácie na trhu práce. Príchod druhej vlny pandémie však opätovne viedol k nárastu počtu nezamestnaných.

Podľa výsledkov ročných indexov zamestnanosti došlo kcelkovému poklesu zamestnanosti v takmer všetkých odvetviach hospodárstva. Udržať svojich zamestnancov mali problém predovšetkým podnikatelia pôsobiaci voblasti ubytovania areštauračných služieb.

V uvedených odvetviach poklesla zamestnanosť o 14,2 %, resp. o 8,2 %. Sektor stavebníctva a priemyslu patrili medzi ďalšie odvetvia s významným poklesom zamestnanosti. Zamestnanosť v týchto odvetviach sa znížila o takmer 6 %. Sektor informačných akomunikačných služieb bol jediným odvetvím hospodárstva, kde firmy dokázali aj napriek kríze prijímať nových zamestnancov.

Článok pokračuje pod reklamou

Znižovanie počtu pracovníkov sa prirodzene odrazilo na náraste miery nezamestnanosti. Podľa metodiky VZPS ŠÚ SR sa miera nezamestnanosti v medziročnom porovnaní zvýšila o 0,9 p. b. na 6,7 %. Počet nezamestnaných sa zvýšil vo všetkých krajoch SR, okrem Banskobystrického kraja. Najvyššia miera nezamestnanosti naďalej pretrváva v Prešovskomkraji (12,1 %). V ostatných krajoch dosahovala miera nezamestnanosti hodnoty v intervale od 3,4 % v Bratislavskom kraji po 8,9 % v Košickom kraji.

Koronakríza znížila aj počet pracujúcich cudzincov na Slovensku. Po období každoročného nárastu počtu pracujúcich cudzincov sa ich počet v roku 2020 znížil o 11,9 % na 69 tisíc osôb. Najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku sú naďalej Ukrajinci a Srbi.

Pokles ekonomickej aktivity súvisiaci s pandémiou mal tlmiaci efekt na výraznejší rast priemernej mzdy zamestnancov v hospodárstve SR v roku 2020. Dosiahnutý rast priemernej nominálnej mzdy v roku 2020 (o 3,8 %) bol podstatne nižší ako v predchádzajúcom roku (o 7,8 %). Rast priemernej mzdy si udržali všetky kraje SR, pričom najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v Prešovskom a v Banskobystrickom kraji. V minulom roku sa zvýšila priemerná mzda vtakmer všetkých veľkostných kategóriách podnikateľských subjektov. Najvýznamnejšie sa zvýšili mzdy zamestnancom v rámci veľkých podnikov (o 2,9 %). Mierne nižší nárast priemerných miezd bol dosiahnutý u stredných a malých podnikov. V prípade mikropodnikov sa priemerná mzda zamestnancov v medziročnom porovnaní nezmenila.

Z odvetvového hľadiska bola najvyššia mzda dosahovaná v sektore finančných a poisťovacích činností (1 969 Eur), informačných a komunikačných činností (1 967 Eur). Najnižšia je naopak zaznamenaná v ubytovacích a stravovacích činnostiach (613 Eur), v ostatných činnostiach (727 Eur) a v stavebníctve (760 Eur).

Zdroj: Slovak Business Agency / Správa o stave malého a stredného podnikania v SR v roku 2020