ManažmentMarketingPodnikanieZaujímavosti xa Publikované 1. marca 2018 zobraziť celý profil

PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD., AFIAP je vyštudovaný psychológ, profesionálny personálny poradca, odborník na psychohygienu, znalec ľudskej duše, autor a fotograf. Média ho oslovujú na spoluprácu ako experta v oblasti psychológie a personalistiky. Patrí k často citovaným odborníkom, vrátane webov, printov, rádií a televízneho spravodajstva. V roku 2001 založil agentúru PSYCHOTREND, prostredníctvom ktorej poskytuje nadštandardné poradenské služby v oblasti ľudských zdrojov.

Svoje originálne poradenské know-how uplatňuje najmä v oblasti stredného a vrcholového manažmentu. Preferuje osobný VIP prístup; každý klient je v jeho očiach jedinečný. Poskytované poradenské služby sú diskrétne a garantované adekvátnym odborným vzdelaním, bohatými skúsenosťami z podnikateľského i akademického prostredia a výnimočnými analyticko-intuitívnymi schopnosťami poradcu umožňujúce mu „vidieť do človeka“.

  1. Ľuboš, čo je to vlastne „stres“ a ako vzniká?

Každý deň prechádzame rôznymi udalosťami, ktoré potrebujeme zvládnuť, alebo iným spôsobom sa s nimi vyrovnať. Každá takáto zmena je námahou a spôsobuje v organizme rôznu mieru záťaže. A ak táto presahuje schopnosti a možnosti človeka, hovoríme, že dochádza k extrémnej záťaži resp. k stresu.

  1. Ako sa brániť pred stresom? Je to vôbec možné v dnešnej uponáhľanej modernej dobe?

Záťaž ako taká nie je vždy negatívnym faktorom pre človeka, lebo aj vďaka nej sa môže formovať celá jeho osobnosť. Dokonca aj vyššia miera záťaže, ak nie je príliš frekventovaná, môže pri správnych spôsoboch jej zvládania pomáhať budovať odolnosť a prispôsobivosť človeka. Problémom dnešnej doby je, že sa neraz aj dobrovoľne vystavujeme vysokej záťaži a to príliš často.

Ďalším problémom je, že sedavým spôsobom života organizmus nespracuje stresové látky v tele tak efektívne, ako je to pri zdravom životnom štýle s dostatočným pohybom, psychickým i telesným otužovaním sa a vyváženou stravou. Čiže, nejde tak o to, že by bol problém v stresových podnetoch, ale v tom, ako im ideme v ústrety a v tom, že spôsoby vyrovnávania sa s nimi väčšinou v dôsledku nedostatku informácií veľmi podceňujeme.

  1. Čo je to „duševné zdravie“ a ako zistíme v akej ho máme kondícii?

Duševné zdravie je žiaduci stav, ktorý je výsledkom vedomého a nevedomého dodržiavania zásad psychohygieny. Presná hranica medzi duševným zdravím a chorobou sa určuje len veľmi ťažko, ak to vôbec je možné. Vo všeobecnosti je však človek duševne zdravý, ak spĺňa viac kritérií. Je dôležité, aby bol vnútorne spokojný sám so sebou.

Je to veľmi relatívny pojem, pretože handicapovaný človek, ktorý má obmedzenú mobilitu, môže byť spokojný s tým, že dokáže pomaly sám prejsť z izby do kúpeľne. Sú však aj takí, ktorí sú telesne zdraví, v práci zastávajú vysoké posty, môžu byť aj medzinárodne uznávaní a aj napriek tomu nedokážu byť vnútorne spokojní ani šťastní. Je to teda aj záležitosť budovania si správneho postoja k sebe samému a k svojmu okoliu.

Ak sa k našej vnútornej spokojnosti pridajú aj dobré vzťahy s inými, možnosť primeranej sebarealizácie, adekvátne poznanie svojich silných i slabých stránok a schopnosť riešiť každodenné problémy, ktoré prináša život, sme kandidátmi na duševne zdravú osobu 🙂

  1. Naši otcovia nepoznali pojem „vyhorenie“. No dnes je to pomerné častá diagnóza nielen u podnikateľov, či manažérov. Koho postihuje najčastejšie?

Syndróm psychického vyhorenie je jedným z konečných stavov chronického vyčerpania a stresu. Stretávali sa s ním aj naši predkovia, ale mali pre to svoje vysvetlenia a pomenovania. Zvyčajne sa vo väčšej miere vyskytuje u ľudí, ktorí pracujú s inými ľuďmi, alebo tam, kde sú kladené vysoké nároky zo strany nadriadených.

U „vyhoreného“ človeka dôjde k fyzickému, emocionálnemu i psychickému vyčerpaniu a spája sa so stratou záujmu o svoju prácu, so stratou chuti sebavzdelávať sa a objavuje sa celková ľahostajnosť, strata sebadôvery, depresie, obmedzenie kontaktov a častejšie telesné ochorenia.

  1. Aká je podľa vás komunikácia medzi ľuďmi dnes v porovnaní s minulosťou? Aký to má vplyv na naše duševné zdravie? Vplýva to vôbec podľa vás?

Človek musí komunikovať, aby sa mohol normálne duševne vyvíjať a aby mohol v živote dosiahnuť psychickú stabilitu. Prostredníctvom komunikácie sa totiž človek adaptuje na spoločnosť, v ktorej žije. V minulosti bola podľa môjho názoru v životoch našich predkov úctivejšia komunikácia a najmä, v porovnaní so súčasnou digitálnou dobou, prebiehala v reálnom fyzickom kontakte.

V jej obsahu bola vo väčšej miere zastúpená aj neverbálna komunikácia, prostredníctvom ktorej sa odovzdáva najviac informácií. Dnes je komunikácia redukovaná na virtuálny priestor, kde sa musíme spoliehať na rôzne emotikony, aby sme vedeli rozpoznať hlbšiu dimenziu vypovedaného – napísaného slova. Spôsob komunikácie rozhodne vplýva na duševné zdravie jej účastníkov.

Aj preto nestačí druhého človeka len počuť, ale mu aj porozumieť a pochopiť tomu, čo hovorí. Takto niekomu načúvať znamená, že mu venujeme svoj čas, úctu, priateľstvo, dôveru a príležitosť podeliť sa s ním o radosti i starosti.

  1. Psychohygiena – pozná tento pojem aj široká verejnosť?

Keď som v roku 2001 napísal svoju prvú knihu o psychohygiene, ešte nebol tento pojem v širokej verejnosti takmer vôbec známy. Dnes už ide o relatívne známy pojem a predstavuje akýsi súbor zásad smerujúcich k „očiste mysle a duše“ a  k zdravému spôsobu života. Aj keď sa zaoberá všetkými oblasťami života človeka, dôraz kladie na jeho duševnú pohodu a psychickú vyrovnanosť.

V dôsledku uplatňovania jednotlivých zásad psychohygieny sa posilňuje nielen zdravie duševné, ale následne aj zdravie telesné. Vedeli by o tom rozprávať aj lekári, ktorí vidia, že človek v psychickej pohode sa zotavuje z telesnej choroby lepšie, ako človek s ubolenou dušou.

  1. Pred časom ste vydali e-knihu „Cesta k zdravej duši. 110 tajomstiev psychohygieny“. Nájdeme tu návody a vysvetlenia ako správne aplikovať psychohygienu? Pre koho je určená?

Áno, je to taká psychológia života, v ktorej kladiem dôraz práve na psychohygienu. Podnetné informácie v eKnihe „Cesta k zdravej duši“ môžu nájsť manažéri a podnikatelia, ale aj študenti, rodičia a vôbec, je určená každému, kto sa aktívne zaujíma o svoj život, o seba samého a to vo všetkých vekových kategóriách. Jej obsah som spracoval do formy otázok a odpovedí, začať môže čitateľ ktoroukoľvek z nich. Vďaka elektronickému formátu eKnihu môže mať čitateľ stále zo sebou a môže mu slúžiť ako inšpiratívna príručka, ktorá veci zo života pomenováva veľmi jasne a zrozumiteľne.

  1. Aké sú vaše odporúčania pre podnikateľov, ktorí denne prichádzajú do styku so stresom? Ako ho udržať „vyvážený“?

Práca formou poctivého podnikania je náročnou životnou aktivitou, v rámci ktorej sa podnikateľ stretáva s rozmanitými záťažovými situáciami. Stresormi môže byť nepravidelný príjem a neustála snaha zabezpečovať potrebný obrat vo firme, zodpovednosť za výber a riadenie správnych ľudí, ale aj neutíchajúce byrokratické požiadavky, ktoré musí pod hrozbou sankcií napĺňať.

Je dôležité vedieť predcházať veľmi vysokým a častým „dávkam“ stresových situácií, lebo skôr či neskôr organizmus zareaguje negatívnymi signálmi a bude po podnikaní. Zároveň odporúčam pravidelne „dobíjať baterky“ uplatňovaním zásad psychohygieny v každodennom živote, nielen na prípadnej dovolenke :). A  vo vnútri firiem je potrebné mať spoľahlivých kolegov, zamestnancov, ktorí sú nielen odborníci, ale majú vhodnú aj povahu, charakter a kus ľudskosti v sebe.

Zvýhodnená cena eKnihy CESTA K ZDRAVEJ DUŠI pre čitateľov biznisklub.sk

Znenie zľavového kódu uveďte pri objednávke pri zakúpení eKnihy s 25% zľavou: biznisklub25

Platnosť zľavového kupónu: od 1.marca – do 1. mája 2018