Niektorí podnikatelia budú v lete častejšie cestovať, či už za povinnosťami alebo na dovolenku. K téme cestovania patrí aj téma stravovania. Čo si môžu dovoliť podnikatelia, prípadne zamestnanci na služobnej ceste a na čo majú nárok zo zákona? Požiadali sme odborníka Miroslava Gandžalu, majiteľa účtovnej firmy Agrico, aby nám odpovedal na otázky a odporučil pár tipov z praxe, ktoré pomôžu nielen samotným podnikateľom, ale inšpirovať sa môžu i účtovníci.
Miroslav – môže pri preukazovaní daňových výdavkov dôjsť k nejakým sporom pri daňovej kontrole? Na čo by si mali dať pozor?
V súvislosti s touto témou treba upozorniť na opodstatnenosť niektorých výdavkov, ktoré majú podnikatelia tendenciu účtovať do daňových výdavkov. Jedná sa napríklad o používanie mobilných telefónov počas dovolenky, či už doma alebo v zahraničí, účtovanie roamingu, využívanie dátových služieb a podobne ..
Je potrebné si uvedomiť, akú výšku daňových výdavkov si podnikateľ dokáže obhájiť pri daňovej kontrole. Je nesporné, že v dnešnej dobe je nevyhnutné, aby bol napríklad majiteľ firmy zastihnuteľný aj počas dovolenky, kde aj počas dovolenky musí kontrolovať a koordinovať činnosť firmy. V tomto prípade doporučujem, aby podnikateľ z dôvodu obhájiteľnosti výdavkov, využil možnosť vyhotovenia výpisu hovorov za uvedené obdobie, ktoré telekomunikačné spoločnosti bežne ponúkajú.
Uvedené služby je v niektorých prípadoch potrebné objednať vopred, pred odchodom na dovolenku. Takýmto spôsobom bez problémov obháji opodstatnenosť daňových výdavkov. Ďalším problémom pri preukazovaní daňových výdavkov môže byť používanie motorového vozidla v čase dovolenky, kedy aj napriek tomu, že je preukázateľné, že podnikateľ čerpal dovolenku, vykazuje podnikateľ v knihe jázd pracovné cesty.
Na čo všetko má zvyčajne podnikateľ nárok počas služobnej cesty doma i v zahraničí – čo si môže dať do výdavkov? Skúste to objasniť …
Podnikateľ si v súvislosti so služobnou (pracovnou) cestou môže dať do výdavkov:
– výdavky na stravovanie patria za každý deň pracovnej cesty (podľa časového pásma – podľa dĺžky pracovnej cesty), nie je potrebné ich preukazovať nejakým dokladom. Nárok na stravné nevzniká ak je zaistené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera).
Stravné DOMA (na Slovensku)
Časové pásma pri pracovnej ceste doma:
- 5 až 12 hodín,
- nad 12 hodín až 18 hodín,
- nad 18 hodín,
Výška stravného pri pracovnej ceste doma:
- 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín,
Ak je počas pracovnej cesty čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme.
V prípade poskytnutia bezplatných:
– raňajok sa stravné kráti o 25% (10,90 x 25% = 2,72)
– obeda sa stravné kráti o 40% (10,90 x 40% = 4,36)
– večere sa stravné kráti o 35% (10,90 x 35%= 3,82)
Stravné v ZAHRANIČÍ
Časové pásma v zahraničí:
- a) do 6 hodín vrátane,
- b) nad 6 hodín do 12 hodín,
- c) nad 12 hodín,
Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je určený dolný časový limit pre nárok na stravné.
Nárok na stravné sa vypočíta v závislosti od doby trvania výkonu činnosti v zahraničí:
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá do 6 hodín vrátane, stravné predstavuje 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 6 až 12 hodín, stravné predstavuje 50 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 12 hodín, potom stravné predstavuje sumu základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene.
Pokiaľ podnikateľ v rámci pracovnej cesty navštívi dve krajiny v jeden deň, má nárok na stravné podľa tej krajiny, kde strávil viac hodín. Ak sa zdržiaval v rozdielnych krajinách rovnaký počet hodín, môže si zvoliť výhodnejšiu sadzbu.
Ak je počas pracovnej cesty v zahraničí čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme. V prípade poskytnutia bezplatných:
– raňajok sa stravné kráti o 25% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,
– obeda sa stravné kráti o 40% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,
– večere sa stravné kráti o 35% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,
– výdavky na ubytovanie podnikateľ preukazuje dokladom o zaplatení ubytovania (účet za ubytovanie v hoteli alebo inom ubytovacom zariadení),
– výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami preukáže podnikateľ cestovnými lístkami za vlak, autobus, letenkami vrátane poplatkov, loďou, lístkami za ležadlá a lôžka vo vlakoch, výdavky za taxík a miestnu hromadnú dopravu. Všetky doklady musia byť s dátumom v čase konania pracovnej cesty.
– iné nevyhnutné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste (parkovné, poplatok za cesty diaľnice, vstupenky, úschova batožiny a pod.). Ak daňovník na cestovanie použije motorové vozidlo (vlastné, prenajaté alebo vypožičané), za nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti nie je možné považovať výdavky vynaložené na opravu alebo údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod.
– pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku, uplatní si výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady (tzv. paušál) za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (0,183 €).
Ak na cestovanie využíva vlastné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, uplatňuje si výdavky na spotrebované PHL v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kde je povinný preukazovať cenu PHL v čase nákupu. Pri použití motorového vozidla zaradeného do majetku jazdu uvedie v knihe jázd a daňovým výdavkom bude nákup PHM. Ak si uplatňuje paušálne výdavky na PHM (80%), vtedy jazdu nemusí uvádzať v knihe jázd.
Výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovanie dopravnými prostriedkami a iné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste si môže uplatniť do daňových výdavkov najviac do výšky, aká je stanovená pre zamestnancov v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Do daňových výdavkov si SZČO nemôže zahrnúť vreckové.
Upozornenie na záver: O pracovnú cestu sa nejedná ak podnikateľ na Slovensku dochádza do svojej prevádzky, v ktorej pravidelne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.
K témam účtovníctva sa denne online vyjadrujú odborníci z praxe. Pridajte sa k nim aj vy a diskutujte => Účtovníctvo,mzdy a dane
