Podnikanie so sebou mimo obchodnej činnosti prináša tiež rôzne riziká a nástrahy v podobe rôznych sankcií, trestov, zlyhaní, alebo sklamaní. Mnohí podnikatelia sa okrem byrokracie sťažujú aj na nepredvídateľnosť a nestálosť legislatívy, chýbajúcu systematickú pomoc od štátu, ale aj prekážky, ktoré im úradníci a politici do podnikania kladú.
Ak by sa politici viac zaujímali o podnikateľské prostredie, tak by určite ,,vyhrali“ – pretože kto prináša do ekonomiky a spoločnosti peniaze? Kto ale vytvára hodnoty?
Podnikatelia sú ako boxovacie vrecia
Kiež by sa v našej spoločnosti zmenilo chápanie a prístup k podnikateľom, ako zamestnávateľom a tvorcom hodnôt, benefity by sa tak dostali ku viac stranám. Štát by mal v konečnom dôsledku viac, zamestnanci by sa mali lepšie, ale aj podnikatelia by mohli ,,voľnejšie dýchať“.
U nás je zdá sa však opak pravdou. Podnikatelia sa pomaly menia na boxovacie vrecia, do ktorého si môže každý udrieť. Za posledné obdobie rozdávali rany vládne opatrenia pre pandémiu, aktuálne búšia neprimerane vysoké ceny za energie (ktoré vznikli kvôli nekompetentným osobám a ich rozhodnutiam), udrieť si do podnikateľov tiež prichádzajú kontrolné orgány. Tie namiesto toho, aby konanie viedli nestranne, bezchybne a korektne, snažia sa hľadať formálne chyby a pokutovať podnikateľov na rôznych maličkostiach.
Úspešne zrušená pokuta
Najväčším problémom je, že podnikatelia za svoje chyby musia platiť pokuty. Ak ale spraví chybu správny orgán, alebo jeho zamestnanci, aká pokuta sa týka ich? Toto stojí za úvahu do budúcna. Spoločnosť by mala trvať na tom, aby bol každý za svoje chyby potrestaný primerane.
Nie je predsa prípustný stav, že kontrolóri bez zodpovednosti podnikateľskému subjektu vyrubia po kontrole pokutu vo výške 15 000 eur a iný orgán túto istú pokutu zruší pre procesné pochybenie, kde napr. konštatuje: ,,Uvedená skutočnosť je rozhodujúca a podstatná pre konanie, aby bolo jednoznačne preukázané nelegálne zamestnávanie kontrolovaných osôb práve účastníkom konania.“ a na inom mieste popisuje: ,,V dôsledku uvedeného ide o také pochybenia inšpektorátu práce, ktoré majú dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda odôvodňujú postup odvolacieho orgánu podľa ustanovenia § 59 ods. 3 správneho poriadku.“
Ak by sa vo vyššie spomenutom prípade podnikateľský subjekt nebránil, tak by musel pokutu zaplatiť. Ale nakoľko využil zákonom stanovené opravné prostriedky (napr. vyjadrenie k začatiu správneho konania, resp. odvolanie), pokuta mu bola zrušená a čiastku 15 000 eur platiť nemusel. Časť z prípadu si môžete stiahnuť nižšie:
Prevencia, prevencia, prevencia
Ako sa do budúcna pokutám v podnikaní vyhnúť? Jednoznačne prevenciou! Je potrebné si nastaviť podnikové dokumenty, zmluvy, materiály na prevádzke a iné dokumenty tak, ako to vyžaduje legislatíva, ešte pred príchodom kontrolných orgánov. Po kontrole netreba zabúdať využiť všetky opravné prostriedky včasne!
Tip: Kompletný prípad na stiahnutie, kedy sa podnikateľ vyhol pokute 6000 €
Zdroj citácii: Rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3367
