DaneFinančný manažmentManažmentÚčtovníctvo
Publikované 7. novembra 2020 zobraziť celý profil

Daňová optimalizácia – je žiadaná téma medzi odborníkmi, ekonómami, účtovníkmi, poradcami i podnikateľmi. Preto k podpore daňovej osvety – bol pripravený nasledovný 5-dielny seriál z novej pripravovanej knihy, ktorá by mala vyjsť na Slovensku v budúcom roku 2021. V rámci nášho edukačného seriálu – dnes pokračujeme jeho treťou časťou.

Hodnotové východiská v skratke

Ján Markoš, najsilnejší slovenský šachista, vo svojom manuáli kritického myslenia nazvanom Sila rozumu v bláznivej dobe, podľa môjho názoru správne, uvádza aj toto: „Musíme neustále opakovať a zdôrazňovať, že nie občan je tu pre štát, ale štát pre občana. Zmyslom života človeka nie je to, aby dodržiaval zákony, platil dane a na slovo poslúchal policajtov, či úradníkov. Naopak: zákony a celý štátny aparát existujú len preto, aby umožnili ľuďom žiť svoje životy jednoduchšie a lepšie“.

Daňová optimalizácia sa rozdeľuje na legálnu (zákonom dovolenú) a nelegálnu (zákonom zakázanú, teda nedovolenú). Nájsť však vždy medzi nimi presné rozhranie čo je ešte v rámci zákona, ale čo už nad jeho rámec, nie je vždy jednoduché. Problém exaktnej identifikácie v danom smere majú aj experti, tak z oblasti ekonómie, financií, účtovníctva, daní ako aj práva.

Hodnotová abeceda v každom z nás (teda jeho svedomie) a tzv. dobré mravy (bono-móres) by mali byť kľúčovým východiskom aj pre rozlišovanie čo je morálne a dovolené, čo naopak, už nie  aj pri optimalizovaní daní. Z technického hľadiska – platí, že legálna (dovolená) daňová optimalizácia je minimalizácia dane v súlade so zákonom.

Naproti nej stojí nelegálna (nedovolená) daňová optimalizácia, ktorou sa minimalizuje daň v rozpore so zákonom. V praxi sa však v mnohých situáciách finančno-ekonomických transakcií i vynaliezavosti rôznych biznis modelových a účtovno-daňových aplikácií šitých im presne na mieru v balančných tancoch na hrane zákone (napr. pri tzv. kreatívnom účtovníctve), napríklad aj pri zložitých obchodoch – ťažko určuje, či je daňová optimalizácia ešte v súlade so zákonom (viac k tomu aj v knihe Daňová kreativitaDaňová obrana) alebo je už v rozpore so zákonom. Konečný verdikt povie až súd, ktorý má ako jediný právo vykladať zákon.

Pri identifikačnom momente, kedy daňový subjekt obchádza zákon, musíme vychádzať z článku 2 Ústavy SR, podľa ktorého čo nie je zakázané, je dovolené. Okrem toho musí byť výklad všetkých, teda aj daňových zákonov, v súlade s Ústavou. Správu daní upravuje procesný zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

Dovolené – IN DUBIO PRO REO

Starodávna rímska právna zásada hovorí, že v nejasnosti aj pri daňových sporoch a konfliktoch platí princíp IN DUBIO PRO REO – teda v pochybnosti v prospech. V kontexte s predošlým dávam čitateľovi do pozornosti aj zaujímavý starší a rozsiahly článok z roku 2016, ktorý je stále aktuálny: 

Je optimalizovanie daní nemorálne? (24.04.2016; www.tyzden.sk; Časopis, , s. -; Lukáš Krivošík, Michal Magušin, Filip Olšovský), ktorý má k meritu veci veľmi dobrú príkladovú vypovedaciu hodnotu. Morálne východiskáetický kódex je často atakovaný realitou praxe, kde na Slovensku stále pokrivkáva vážne právny štát a namiesto fungujúcej demokracie funguje len obrovská korupcia. Môžeme to povedať aj jemnejšie a dôstojnejšie, že k prosperite vedie najmä vedomostná spoločnosť. Na Slovensku sa však múdrosť nerešpektuje, ale je vysmievaná. Podobne tak statočnosť a poctivá práca.

Summa summarum – namiesto žiadúcej ZNALOSTNEJ ekonomiky, ako najrýchlejšej cesty k dlhodobej prosperite krajiny, funguje dominantne a smutne tzv. ZNÁMOSTNÁ ekonomika. 

Pri rozhodovaní daňového subjektu ako platiť dane, zaváži veľa aj jeho osobný pocit so spravodlivosťou, transparentnosťou, efektívnosťou a korektnosťou štátu (správcu dane) voči nemu. Túto najviac ovplyvňuje kľúčový spravodlivo nastavený systém a realita, či sú úradníci správcu dane múdri a korektní alebo naopak. Keď je podnikateľ presvedčený, že štát mu vyrúbil daň nespravodlivo, snaží sa situáciu nejakým spôsobom vyvážiť – napríklad uplatnením výdavkov, ktoré sú z pohľadu štátu sporné. Pri takomto prístupe sa s tým dá vyrovnať aj vo svedomí. V prvom rade sa treba opýtať, či sa tieto veci celkovo snažíme riešiť spravodlivo a transparentne.

Potom sa bavme o morálke jednotlivostí a v kontexte uhlu pohľadu zo strany jednotlivca, kolektívov i spoločnosti celej. Jeden z najbohatších mužov planéty miliardár a investičný guru, zvaný aj „veštec z Omahy“, dnes už cca 90-ročný Warren Buffet, viackrát pripomenul štátnemu governmentu a establišmentu v USA, aby lepšie projektovali dane z hľadiska možnosti najbohatších robiť účinnú daňovú optimalizáciu takto: 

400 z nás (miliardárov) platí nižšiu časť svojich daní z daní ako naši recepční alebo naše upratovacie dámy.

Warren Buffet , americký miliardár, investor a filantrop

Legálna daňová optimalizácia podľa Pastierika a Kolembusa

Jeden z našich najznámejších úspešných daňových poradcov Ing. Pastierik v roku 2013 v článku Dovolená daňová optimalizácia verzus nedovolené zneužitie práva (C-277/09; pp.sk) charakterizoval dovolenú daňovú optimalizáciu takto:

„Čo sa rozumie pod daňovou optimalizáciou? Je to také nastavenie obchodu, ktoré vedie k minimalizácii dane, ale len v súlade so zákonom alebo aj v rozpore so zákonom? Ako si vykladať formuláciu daňového úradu, že daňový subjekt obchádza zákon? Môže si daňový subjekt vybrať postup znamenajúci menšiu daňovú záťaž? Zastávame názor, že pod daňovou optimalizáciou treba rozumieť minimalizáciu dane v súlade so zákonom. Od nej treba odlišovať nedovolenú daňovú optimalizáciu, ktorou sa minimalizuje daň v rozpore so zákonom. Samozrejme, v aplikačnej praxi je niekedy problém v zložitých veciach vopred zaručiť, že predmetné nastavenie obchodu je ešte v súlade so zákonom alebo je už v rozpore so zákonom. Vyriešenie tejto otázky sa dostaví až v spore na správnom súde, lebo len ten má právo vykladať zákon tak, že jeho právnym názorom sú strany viazané. Formuláciu, že „daňový subjekt obchádza zákon“, zrejme treba opäť podrobiť úvahe, či je to obchádzanie dovolené alebo zakázané. Do tejto úvahy sa dá zapojiť aj ústavná zásada z článku 2 Ústavy SR – čo nie je zakázané, je dovolené. Pritom podľa článku 152 Ústavy SR musí byť výklad všetkých zákonov, teda aj daňových zákonov, v súlade s ústavou. Nájsť ústavne súladný výklad daňových zákonov vôbec nie je v praxi jednoduché, treba sa však oň usilovať a v daňových sporoch sa ho domáhať, a tým posúvať daňovú aplikačnú prax dopredu.“ 

Podobný názor predstavuje aj vyjadrenie autora úspešnej knihy Daňová optimalizácia bez chýb, pokút a penále, Ing. Kolembusa z roku 2017, ktorý v nej uviedol aj toto:

Daňová optimalizácia predstavuje legálnu postupnosť krokov k vykázaniu takej daňovej povinnosti, ktorú je daňový subjekt nevyhnutne povinný odviesť štátu. Ide o minimalizáciu daňovej povinnosti v rámci zákonom dovolených krokov. Pri legálnej daňovej optimalizácii daňovník analyzuje a uplatňuje v praxi všetky dostupné prvky, ktoré umožňujú znížiť daňový základ, využíva rôzne variantné riešenia uplatnenia daňových výdavkov a využíva prípadné „diery“ v daňových zákonoch. Cieľom daňovej optimalizácie je vykázať optimálnu daňovú povinnosť, t. j. daňovú povinnosť primeranú výške obratu, ziskovosti odvetvia podnikania a celkovému podnikateľskému prostrediu. Aj pri daňovej optimalizácii by daňovník nemal zabúdať na staré porekadlo: Čo je cisárovo, dajte cisárovi. V praxi optimalizuje svoju daňovú povinnosť každý podnikateľ v rámci svojich možností a schopností, aj keď sa s pojmom daňovej optimalizácie nestretne.“

Čo je cisárovo, dajte cisárovi

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *