Dňa 01. januára 2019 nadobudla účinnosť novela č. 376/2018 Z.z., ktorou zákonodarca okrem iného doplnil do znenia Zákonníka práce nové ustanovenie § 13 ods. 5 Zákonníka. V zmysle nového zákonného ustanovenia zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania.
Povinnosť mlčanlivosti o pracovných podmienkach
V zmysle dôvodovej správy k predmetnej novele má týmto krokom dôjsť k odstráneniu jednej z bariér, ktoré v súčasnosti údajne obmedzujú možný tlak na zvyšovanie miezd. Touto bariérou sa má na mysli v praxi zaužívaný postup zamestnávateľov, ktorí v pracovných zmluvách uzatvárajú doložky, v zmysle ktorých je zamestnanec povinný zachovávať mlčanlivosť o svojej mzde.
Podľa zákonodarcu má zavedenie uvedeného absolútneho zákazu zamestnávateľa obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde údajne prispieť k posilneniu aplikácie zásady poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu. S poukazom na vyššie uvedené je však potrebné zdôrazniť, že zákaz zaviazať zamestnanca mlčanlivosťou sa nevzťahuje iba na mzdové podmienky, ale na všetky a akékoľvek pracovné podmienky a podmienky zamestnávania (napr. o dĺžke pracovného pomeru, pracovnom čase, dĺžke výpovednej doby atď.).
Zákonodarca zároveň v zákone výslovne uvádza, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, a teda v prípade, ak zamestnanec bude rozširovať informácie o svojich pracovných podmienkach, nie je možné si voči nemu pre takéto konanie uplatňovať akékoľvek sankcie či iné obdobné nároky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ak zamestnávateľ má v pracovnej zmluve alebo v inej dohode so zamestnancom zavedenú povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnania, odporúčame predmetné dojednania z dokumentácie odstrániť, napr. dohodou o zmene pracovných podmienok podľa § 54 Zákonníka práce.
Ak tak nebude vykonané, prípadne, ak zamestnávateľ uzavrie po účinnosti tejto novely pracovnú zmluvu alebo inú dokumentáciu s predmetnou povinnosťou zamestnanca, je takéto dojednanie zo zákona neplatné. Zároveň je v takomto prípade zamestnanec oprávnený podať zamestnávateľovi sťažnosť v zmysle § 13 ods. 6 Zákonníka práce, prípadne sa obrátiť na súd a domáhať sa súdnej ochrany podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce.
V neposlednom rade, nakoľko v takomto prípade dôjde k porušeniu pracovnoprávnych predpisov, môže byť v prípade inšpekcie práce zamestnávateľovi uložená zo strany inšpektorátu práce pokuta až do výšky 100.000,- EUR.
