Politickým stranám, ktoré majú svojich zástupcov v parlamente, sme zaslali vo štvrtok otázky k aktuálnej téme pandemických opatrení počas tohto lockdownu. V čase zaslania otázok aktuálna vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR ešte nebola na webovej stránke tohto úradu publikovaná. Otázky, ktoré nám priebežne prichádzali od našich čitateľov sme položili nasledovným politickým subjektom: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, SMER – sociálna demokracia, SME RODINA, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Sloboda a Solidarita, ZA ĽUDÍ, HLAS – sociálna demokracia, Hnutie REPUBLIKA, ŽIVOT – NÁRODNÁ STRANA.
Odpovede do nedeľňajšej uzávierky nám zaslali len tri politické subjekty, zverejňujeme ich v plnom rozsahu. Za stranu ŽIVOT – NÁRODNÁ STRANA odpovedal jej predseda Tomáš Taraba, odpovede pre Hnutie REPUBLIKA pripravil predseda Milan Uhrík a za kotlebovcov reagoval podpredseda Martin Beluský.
Vláda v stredu predĺžila núdzový stav. Aký z toho podľa vás bude efekt?
Taraba: Dopad vyhlásenia núdzového stavu bude ten, že po prvé sa spotrebitelia presunú iba k vybraným subjektom, ktoré môžu byť otvorené a ktoré nebudú rešpektovať nariadenia, napríklad, že budú naďalej predávať neesenciálny tovar, potom sa len obmedzí hospodárska súťaž a zvýhodnia sa len niektoré podnikateľské subjekty a po druhé, vzhľadom na to, že neexistuje dostatočná pomoc, budú donútení živnostníci pohybovať sa len v nejakej šedej alebo čiernej zóne, t. z. nepriznajú príjmy, čiže budú fungovať ilegálne, pretože budú potrebovať na seba aspoň čiastočne zarobiť.
Uhrík: Okrem zbytočných ekonomických škôd žiadny. Dôvod, prečo vláda zavádza lockdown je, že už nevie ako ďalej. Lockdown je trest ľuďom za to, že vláda absolútne nezvláda riadenie rezortu zdravotníctva a elementárne riadenie štátu. Medzi riadkami, je to vlastne odkaz vlády ľuďom: „Štát nefunguje, nevieme čo robiť, tak zostaňte všetci doma.“
Beluský: Reálne žiadny. Sociálny kontakt nie je možné úplne zastaviť, iba ho dočasne obmedziť. Aj dáta od mobilných operátorov ukazujú, že sa počas lockdownov mobilita znížila len minimálne.
Zákaz vychádzania má 34 výnimiek. Fungujú opatrenia pri takom počte?
Taraba: Pandemická komisia sa správa ako najväčšia lobistická organizácia, je dlhodobo nekontrolovaná a stále sa pýtam, kto kedy zverejnil konflitky záujmov, v ktorých niektorí členovia pandemickej komisie môžu byť, pretože tých 34 výnimiek vytvára možnosť podozrenia, že bolo vylobovaných na úkor niekoho iného. Samozrejme, že hovoriť o núdzovom stave pri 34 výnimkách je smiešne.
Uhrík: Celý lockdown je zbytočná fraška, ktorá len šikanuje ľudí a ničí malých a stredných slovenských podnikateľov. Všetci vidíme, že vírusu to v šírení nebráni, ani na Slovensku, ani v zahraničí. Všetci vidíme, že opatrenia a obmedzenia sa uvaľujú bez ohľadu na to, aký je epidemický stav. Raz je veľa hospitalizovaných, raz veľa pozitívnych. Ak nie je to, tak je zase strmý rast pozitívnych – keď nie na Slovensku, tak v zahraničí. Potom je zase nový variant, nová mutácia, delta, omikron… Je úplne jedno, čo ľudia robia alebo nerobia, dôvod na obmedzenia ľudí si „elity“ vždy nájdu. Toto už dávno nie je o epidémii, ale o politike, o zmene spoločnosti zo slobodnej na kontrolovanú. Keby to bolo o víruse, tak vláda naštartuje zdravotníctvo. Ale pre zlepšenie v zdravotníctve nerobí nič, práve naopak, zdravotnícky systém necháva rozpadnúť sa. Zrejme kvôli budúcej privatizácii a prechodu na americký model, kde si budú ľudia platiť. Veď už o tom nahlas hovoria.
Beluský: Nefungovali by ani bez výnimiek.
V rámci zavedenia núdzového stavu sú obmedzení nielen občania, ale aj podnikatelia. Niektorí svoje prevádzky musia zatvárať už dva roky. Dokedy to takto bude trvať?
Taraba: Bude to trvať dovtedy, dokedy štát dostane účet z Európskeho súdneho dvora, kde bude musieť odškodniť úplne všetkých, pretože toto, čo tu štát robí nie je boj s pandémiou, ale to sú neprimerané zásahy do hospodárskej súťaže, ktoré sú absolútne neakceptovateľné, nie sú v súlade s právnym štátom a tento typ zásahov môže byť robený iba za primeranej a úplnej kompenzácie. Slovensko za túto vládu babrákov dostane v budúcnosti veľký účet, ale dovtedy narobia veľa škôd, zlikvidujú časť podnikateľov na úkor iných.
Uhrík: V hnutí REPUBLIKA dlhodobo tvrdíme, že o vírus tu už nejde. Väčšina opatrení už nie je o boji proti pandémii (na to tým opatreniam chýba základná logika), ale o presune bohatstva zo strednej triedy do rúk najbohatších, ktorých majetky počas koronakrízy rastú do miliardových výšin. Druhým cieľom je naučiť ľudí na neustálu kontrolu. Naučiť ich sedieť doma. Politikom vo vládach to vyhovuje, lebo koronavírus zatieni všetky ostatné kauzy a prešľapy. A koronavírusom sa dá zdôvodniť každé opatrenie, vrátane kolosálneho zadlžovania. Treba vymeniť politikov a tá tzv. epidémia v momente zoslabne. Všimnite si štáty ako Japonsko, Poľsko či Rusko. Keď politikov a médiá zamestnajú iné problémy, tak epidémia zrazu zmizne.
Beluský: Naozaj neviem odpovedať. Návrat do normálu mal nastať už pár mesiacov po vypuknutí epidémie. Štát mal investovať finančné prostriedky do zdravotníctva a ostatné oblasti nechať na pokoji.
Článok pokračuje pod reklamou
Naši čitatelia by chceli počuť logický argument, prečo sú korporácie (reťazce) otvorené a malé prevádzky predávajúci rovnaký sortiment sú vyhláškami zatvárané?
Taraba: Tá otázka neznie prečo sú otvorené, ale tá otázka znie aj prečo nie sú kontrolované, v tých reťazcoch sa predávajú tovary, ktoré slovenskí živnostníci a malí podnikatelia predávať nemôžu a práve preto sú zavretí, takže pokiaľ sa to nedokáže inak, ja sa na to pozerám, ako na spôsob lobistického likvidovania podnikateľskej sféry na úkor veľkých reťazcov a je to na vláde a na štáte, aby dokázal, že to tak nie je, ale zatiaľ také potvrdenie nemajú, takže práve preto ja hovorím o pandemickej komisii ako o najväčšej lobistickej a nikým nekontrolovanej organizácii na Slovensku.
Uhrík: Pretože veľké nadnárodné korporácie si to vylobovali vo vláde. Možno cez politický vplyv ambasád, možno cez provízie. Zahraničné supermarkety lámu rekordy ziskovosti, ale slovenskí podnikatelia krachujú jeden po druhom. Veď tie obmedzenia nemajú elementárnu logiku. V zahraničných supermarketoch sa môžu dôchodcovia tlačiť na seba v nekonečných masách, ale do malého lokálneho obchodíku ísť nemôžu – vraj aby sa nenakazili. Je to postavené na hlavu. Vláda ničí celé Slovensko.
Beluský: Žiadny logický argument to nemá, je to prachsprostá diskriminácia a obmedzovanie najmä domácich podnikateľov, ktoré nemá žiadny význam ani účinok.
Malé prevádzky v drvivej väčšine prevádzkujú slovenskí podnikatelia. Nie je vám ľúto, že títo sú na hranici krachu a veľké zahraničné siete vyvážajú enormné zisky mimo SR?
Taraba: Nielenže mi je to ľúto, ale je to ekonomická vlastizrada, ktorú robia na častokrát firmách, ktoré nikdy nič nedostali, na rozdiel od tých veľkých reťazcov, ktoré neustále parazitujú na štátnej pomoci a je to ekonomická vlastizrada aj na ich rodinách, keďže počas tých 30-tich rokov sa jedná o firmy, ktoré prešli z otcov na synov.
Uhrík: Všetky vlády za posledné desaťročie podporovali najmä zahraničné firmy. Je najvyšší čas obrátiť to a začať podporovať konečne aj tie slovenské. Každý normálny štát podporuje prioritne expanziu domácich podnikateľov a až potom príchod zahraničných investorov. Zahraničný podnikateľ sa zbalí a odíde, slovenský podnikateľ tu takmer isto zostane. Zahraničných investorov tu máme už dosť, veď sme už ako hospodárska kolónia. Chceme to celé otočiť a pomáhať Slovákom, nech sa im darí doma, ale nech expandujú aj do zahraničia, nech tam zarábajú a potom prinášajú dividendy na Slovensko.
Beluský: Súhlasím. Domáca ekonomika sa z tohto stavu už pravdepodobne nikdy nespamätá a mnohí podnikatelia sa už nepostavia „na nohy“.
Aký zmysel má uzatvoriť niektoré prevádzky a pritom desiatky druhov iných prevádzok sú otvorené?
Taraba: Nemá to žiadne racionálne vysvetlenie tak, ako veľmi veľa iných rozhodnutí, ktoré táto vláda za posledné dva roky robila, skôr by som povedal, že každé rozhodnutie tejto vlády postráda základnú logiku a zmysel.
Uhrík: Prosím Vás, aký má význam pýtať sa na logickosť opatrení vlády, ktorej premiér navštevuje seansy „salarabanda“ a minister financií chodí v rámci psychiatrickej terapie teraz všade s plyšovým medveďom? Sledovanie činnosti vlády mi pripomína slávny film s Michaelom Douglasom „Prelet nad kukučím hniezdom“. Bez srandy. O logike opatrení sa nemá zmysel rozprávať, pretože v nich žiadna nie je.
Beluský: Ako som spomenul v predchádzajúcich otázkach, nemá to žiadny význam. Či sa ľudia stretnú vo veľkom reťazci, alebo by sa stretli u menšieho podnikateľa, žiadny efekt to mať nebude.
Do prevádzok, ktoré zostali otvorené môžu zákazníci vstupovať len s prekrytím horných dýchacích ciest. Prečo tak nie je možné urobiť u všetkých? A nechať tak otvorené všetky prevádzky? Drobní podnikatelia by si vedeli ustrážiť, koho vpustia, či nie?
Taraba: Predovšetkým si treba uvedomiť, že máme dnes testovaných, očkovaných a prekonaných a ľudia nosia rúška a všetky tri kategórie ľudí vírus po a) prenášajú a po b) nie sú 100% chránení. V tejto situácii uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej je jednoducho protiústavné, tzn., že všetky tieto opatrenia sú postavené úplne na vode a samozrejme prikláňam sa k tomu, že nikto sám sa nechce dobrovoľne nakaziť a nikto ani nechce, aby nakazený bol. Pri úplne elementárnej samoregulácii, tí ľudia by dosiahli úplne rovnaké výsledky, ako dosahuje štát týmito akože lockdownami, ktoré nedosahujú nič iné, len to že likvidujú slovenskú ekonomiku.
Uhrík: Každý nech robí to čo treba. O chorých sa treba starať, a firmy treba nechať podnikať. Inak budeme mať okrem epidémie aj celoštátny krach.
Beluský: Áno, dokonca by sa ľudia rozdelili do viac priestorov, preto by bol sociálny kontakt reálne menší.
Nie je protiústavné, keď do niektorých prevádzok môžu vstúpiť len očkovaní na covid, alebo po prekonaní ochorenia? Ak nie, tak prečo doposiaľ bol vstup do prevádzok podmienený negatívnym testom na covid?
Taraba: To čo robí, resp. nerobí Ústavný súd je jeden veľký škandál, najnovšie keď rozhodli, že štátna karanténa bola robená v rozpore s ústavou a rozhodli tak jeden a pol roka potom, čo sa štátna karanténa zrušila je len dôkazom toho, že z Ústavného súdu sa stala bábka v rukách tejto vlády a Zuzany Čaputovej a preto bude v budúcnosti musieť prejsť obrovskou zmenou, najmä čo sa týka termínov, do kedy musia rozhodovať prioritné veci, pri ktorých dochádza k vážnemu porušeniu ľudských práv a hospodárskych záujmov ľudí. Áno, všetky opatrenia, ktoré sú dnes takto nastavené považujem za protiústavné a nekoncepčné.
Uhrík: Je to protiústavné, ale ústavní sudcovia sa boja odporovať vláde a chcú si zachrániť teplé miesta. Obzvlášť po tom, čo Matovič minulý rok vyhlásil, že ak bude treba tak Ústavný súd aj zruší. Treba si uvedomiť, že ústavných sudcov volia politici (zvyčajne vládna väčšina) a Ústavný súd financuje štát. Preto nie je náhoda, že Ústavný súd v zásadných otázkach (na rozdiel napríklad od českých súdov) rozhoduje vždy v prospech vlády.
Beluský: Je to určite v rozpore s antidiskriminačným zákonom.
Prečo sa na Slovensku vykonalo doposiaľ milióny testov a teraz to nie je postačujúce, keď sú výsledky negatívne, tzn. osoby sú zdravé? Prečo nemôžu vstupovať do všetkých prevádzok osoby, ktoré majú potvrdenie o negatívnom teste?
Taraba: Ak zrazu testovanie nestačí, tak potom je to iba dôkaz, že štát tým, že vyžadoval testovanie minulý rok tak segregoval ľudí na základe nevedeckého dôkazu, pretože to, čo minulý rok bolo podmienkou vstupu do tých prevádzok, tak zrazu je to nedostačujúcou podmienkou. Je to opäť len priznaním sa štátu, že to, čo zavádzal minulý rok boli segregačné, protiústavné podmienky, ktoré zamedzovali podnikateľom mať príjem tým, že kládli umelú prekážku, ktorá nemá vedecký podklad. Čiže áno, myslím si, že by test mal stačiť na vstup do prevádzok.
Uhrík: Z testovania sa stal megalomanský biznis, najmä pre predstaviteľov vlády. Ak sa má niekto testovať, tak tí, čo majú príznaky. Prípadne ľudia v ohniskách nákazy. Nie nezmyselne testovať vždy všetkých a všade. Je evidentné, že tu ide o vykonanie (a nakúpenie) čo najviac testov.
Beluský: Nie je žiadny argument, prečo by mali byť akékoľvek obmedzenia. Vláda by sa mala zamerať na zdravotníctvo, prevenciu a ochranu rizikových skupín a ostatných nechať žiť slobodný život.
Vláda, resp. hlavný hygienik cez vyhlášky zatváral počas pandémie prevádzky. Myslíte si že kompenzácia zo strany štátu je dostatočná? Nezaslúžia si podnikatelia viac?
Taraba: Táto koalícia dopustila, že centrum moci sa prenieslo z vlády a parlamentu na nejaký orgán, ktorý nikto nikdy nevolil a to je hlavný hygienik, ktorý si tu robí čo chce. Na druhej strane vládni politici sa tvária, že hlavného hygienika ovládajú, najnovšie Remišová povedala, že keď bude treba, tak dajú povinné očkovanie cez vyhlášku. Tak ako to môže povedať, keď Mikas by bol nezávislý orgán, tzn., že ho riadia. Toto je ďalší prvok, ktorý bude treba dať v budúcnosti do poriadku tým, že z hlavného hygienika sa stane obyčajný poradný orgán a zoberie sa mu všetka táto moc a svojvôľa, ktorú sa tvária, že mu pridelili. A odškodnenie ľudí a podnikov sa tu absolútne nerieši, pretože Mikasa to nezaujíma a vláda sa tvári, že čo oni s tým majú, to rozhodol Mikas.
Uhrík: Podnikatelia zatvárali svoje prevádzky nie kvôli koronavírusu, ale kvôli nariadeniam vlády, kvôli strachu z pokút. Ak by ich vláda za vynútené zatvorenie adekvátne odškodnila, tak by to znesiteľnejšie. Aj keď napríklad v takom gastro segmente sú škody do veľkej miery nezvratné, lebo mnohí zamestnanci odišli, mnohí zákazníci si odvykli. Pomoc vlády je však nulová alebo smiešna. Vláda nerobí nič a zaoberá sa len svojimi vnútornými hádkami. Sama riešenia nemá a naše odborné návrhy (napríklad návrh odškodňovacieho zákona ktorý sme v lete predkladali do parlamentu) neprijíma. Tu pomôžu skutočne len predčasné parlamentné voľby.
Beluský: Parlament by mal schváliť univerzálny odškodňovací zákon. V koalícia však nie je vôľa.
Podnikatelia majú mesačne fixné náklady, ako napríklad nájom, lízing, telefón, úver, preddavky štátu, mzdy zamestnancom a pod. Poraďte im, čo majú robiť, ak sú kompenzácie zo strany štátu za uzavretie prevádzok nižšie, ako sú ich fixné výdavky.
Taraba: To je zmysel tej likvidácie, že ak pomoc je nižšia ako fixné náklady, tak samozrejme, že podnikatelia, ktorí nemajú financie na pokrytie fixných nákladov, tak budú musieť ísť hlbšie do dlhu, alebo budú musieť rozpustiť zásoby a úspory, takže to je presne to, čo hovorím, že pandemická komisia sa stala odpornou lobistickou organizáciou, ktorá likviduje vybrané sektory hospodárstva a ľudia, ktorí mohli sami seba uživiť, tak budú odkázaní v budúcnosti na ešte väčšiu pomoc štátu, alebo budú musieť prejsť z podnikateľského na zamestnanecký pomer. Opakujem ešte raz, štát potom v budúcnosti bude musieť za toto všetko zaplatiť, lebo nepochybujem, že súdy rozhodnú proti štátu.
Uhrík: Nemôžem navádzať na obchádzanie zákonov či opatrení, ale treba robiť, čo sa dá. Ako sa vraví, na hlúpu otázku hlúpa reakcia. Vydržať, zapájať sa do protestov a medzitým burcovať proti vláde, nech sú čím skôr predčasné voľby.
Beluský: To je veľmi individuálne. Treba sa v čo najväčšej možnej miere prispôsobiť, presunúť sa do online priestoru, urobiť okienkový výdaj a pod. V každom prípade sa netreba vzdať a bojovať, kým to bude možné.
Pred nedávnom sa Ústavný súd vyjadril, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nie sú protiústavné. Nemal by podľa vás Mikas tiež vydať vyhlášku, v ktorej zakáže podnikateľom platiť dane a povinné platby štátu? Týkalo by sa to len tých, ktorým sa uzatvoria prevádzky – zakáže podnikať. Mohla by to vláda schváliť? Ak áno, kedy? Ak nie, prečo?
Taraba: Je to veľmi dobrá poznámka, ktorá vyjadruje tú absolútnu absurdnosť, ktorú dali do rúk Mikasovi a Ústavný súd je dnes bábkou, ktorá si neplní svoje, ústavou vymedzené úlohy, nechráni ľudí pred zneužívaním ľudských práv.
Uhrík: Načo nám je Ústavný súd, ktorý rozhoduje evidentne vždy v prospech vlády a proti ľuďom?! Najprv odobril vláde nekonečné predlžovanie núdzového stavu, potom pomohol zmariť referendum, následne odsúhlasil karantény len pre nezaočkovaných a najnovšie povolil Mikasovi vydávať vyhlášky rozhodujúce o prežití celých firiem a rodín. V súčasnosti je takmer nemožné legálne sa dovolať svojich práv. Covid mašinéria presiakla celou spoločnosťou ako pavučina. Jedinou cestou z tejto mizérie je koordinovaný občiansky odpor, zvalenie vlády a nastolenie novej vlády, ktorá prinesie do spoločnosti pokoj a stabilitu.
Beluský: To nie je v kompetencii hlavného hygienika, ale vlády. V prvom rade treba ukončiť núdzový stav, v čo najväčšej miere uvoľniť obmedzenia a ak nie, tak schváliť odškodňovací zákon.
