Čo je za prepadom stavebníctva?
Na vine je inflácia, vysoká cena energií či smernica EU
Stavebná produkcia dosiahla podľa septembrových čísiel Štatistického úradu SR 672 miliónov EUR, čo medziročne predstavuje až 18 percentný pokles. Znižovanie produkcie v odvetví sa prehĺbilo na najvyššiu hodnotu od októbra 2020, pričom dvojciferne poklesli všetky jej zložky. Na vine je inflácia, vysoké ceny stavebných materiálov spôsobené drahými energiami, nová legislatíva EU, rovnako ako aj nedostatočná podpora vlády v oblasti obnovy budov.
Medziročné spomalenie vykazuje stavebný sektor už od decembra minulého roka s výnimkou apríla 2024. V porovnaní s augustom sa v septembri stavebná produkcia znížila o 3,9 percenta. Domáca nová výstavba sa medziročne prepadla o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, ostatné práce ako najmenšia zložka o viac ako štvrtinu. Domáca stavebná produkcia tvorila niečo vyše 89 percent celkového objemu stavebníctva. V členení podľa typu stavieb sa podielovo významnejšia výstavba budov medziročne znížila o 13,1 percenta, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 percenta.
Zanedbávaná obnova budov
Viac než polovica opýtaných firiem zaoberajúcich sa obnovou budov a energetickou efektivitou hodnotí kroky vlády v tejto oblasti negatívne. Podporu cez dotácie, granty alebo iné stimuly hodnotia tri štvrtiny ako nedostatočné. Vyplýva to z údajov internej ankety platformy Budovy pre budúcnosť (BPB), do ktorej sa zapojili desiatky podnikov a odborníkov v oblasti stavebníctva a energetickej efektivity. Až 86 % respondentov sa vyjadrilo o nedostatočnej podpore vlády v prvom roku jej fungovania. Z nich taktiež 91% zdôraznilo, že vláda neposkytuje dostatočné riešenie pre krízu pracovnej sily v sektore. Firmy v ankete uviedli niekoľko odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. Jedným z nich sú napríklad predvídateľné a transparentné dotácie, ktoré by firmám umožnili lepšie plánovanie investícií. Obnova budov môže priniesť výrazné úspory, nové pracovné miesta či stimulovať rast stavebného sektoru naprieč regiónmi. Analytik BPB Richard Paksi vraví: „Podporu energetickej efektívnosti budov vnímame ako win-win riešenie, ktoré dokáže domácnostiam a firmám pomôcť s predpokladaným nárastom cien energií, rozhýbe ekonomiku v regiónoch a podporí prioritne malé firmy a živnostníkov. Zároveň by takáto politika pomohla s konsolidáciou verejných financií, nakoľko by mala pozitívny dopad na HDP krajiny a na daňové príjmy do štátneho rozpočtu.“
Outsourcing a inovatívne technológie ako riešenie
Nedostatok pracovnej sily na stavebných projektoch, či požiadavky na energetickú udržateľnosť budov sa dá jednoducho vyriešiť zavedením rôznych inovatívnych technológií či outsourcingom. Na poli moderných technológií, zvlášť s blížiacou sa zimou, je aktuálna snaha o znižovanie nákladov na priemyslové procesy a energie. Jedným z riešení, ktoré nielenže znižuje náklady a zlepšuje efektivitu, ale taktiež zmenšuje emisie CO2, je technológia spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). Tento proces využíva teplo, ktoré by sa inak pri priemyslovej výrobe alebo pri vykurovaní budov stratilo. “Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 %. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 % tepla. Inak povedané, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 % a redukcia emisií CO2,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva. Niektoré priemyslové systémy dokonca umožňujú zo zachyteného tepla vyrábať elektrinu, čo ďalej znižuje potrebu externých zdrojov.
Na poli outsourcingu ponúkajú firmy služby zahŕňajúce management stavieb, udržateľnosť či správu budov. Tým, že svoj problém zverí spoločnosť do rúk odborníkov na danú oblasť, ušetrí nielen peniaze, ale aj čas. Vzhľadom k vzrastajúcim požiadavkám EU na energetickú účinnosť, stavebné výrobky, pracovnú legislatívu, udržateľnosť a ekologický design je pre firmy stále náročnejšie financovať a manažovať nové projekty. Malá podpora vlády a nepredvídateľnosť dotácií tento problém ešte prehlbujú. „Okrem managementu stavieb ponúkame taktiež služby spojené s energetikou. Navrhujeme firmám riešenia na znižovanie uhlíkovej stopy, zaisťujeme výstavbu nových ale aj rekonštrukciu existujúcich zariadení. Dokážeme zefektívniť energetické hospodárstvo našich klientov,“ dodáva Patrik Zúrik, obchodný riaditeľ M2C Slovakia.
Sľubná budúcnosť?
Podľa agentúry CEEC Research sú očakávania stavebných firiem na Slovensku optimistické. Odhaduje sa rast trhu o 3,5 %. Väčšina respondentov videla príležitosť v novom stavebnom zákone, ktorý vošiel v platnosť 1. apríla 2024 a mal podľa nich urýchliť výstavbu a priniesť nové stavebné zákazky či obnoviť pozastavené projekty. „Stavebný sektor na Slovensku tradične ťaží z ekonomického rastu a zvýšených verejných investícií, najmä do infraštruktúry. Rozsiahle investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a mosty, predstavujú značný podiel tržieb mnohých stavebných firiem. V posledných rokoch bol tento trend podporený aj európskymi fondami, ktoré prispeli k financovaniu mnohých veľkých projektov. Celkovo možno očakávať, že trh stavebníctva na Slovensku bude pokračovať v raste, najmä vďaka pokračujúcim investíciám do infraštruktúry a obnovy starších stavieb. Avšak firmy musia zostať ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu, a súčasne inovovať a digitalizovať, aby zostali konkurencieschopné,“ vraví riaditeľ CEEC Research Michal Vacek. Taktiež uvádza, že podľa opýtaných riaditeľov stavebných spoločností poklesne trh stavebných prác v roku 2025 o 1,8 %. Niektoré firmy sa taktiež domnievajú, že roku 2025 môže dôjsť k celkovému oživeniu ekonomiky a to nielen stavebného trhu.
