Textil ma sprevádzal životom len ako taká šedá eminencia, keď som šila pre bábiky, keď ma známa teta učila pliesť a háčkovať, keď som ako mladá objavila na povale oravskej drevenice krosná po babičke, keď som si potrebovala privyrobiť háčkovaním a keď som sa už ako mama prvýkrát posadila za kolovrátok.
Napriek tomu, že som už v prváckej Prvouke mala nakreslený obrázok, že budem raz maliarka
Výtvarnú na ZUŠ-ke som brala ako hobby, necítila som sa byť umelcom. Až keď sa blížila maturita, zistila som, že textilná tvorba je regulérna výtvarná disciplína a to som si nemohla nechať ujsť – na poslednú chvíľu som sa rozhodla začať sa pripravovať na prijímačky na VŠVU v Bratislave.
Bola som prijatá na voľnú textilnú tvorbu, ale zrejme stále a nie úplne vedome som sa cítila byť viac remeselník ako umelec, čo nebola veľká výhoda. Preto som si nechala v prvom ročníku popliesť hlavu skvelým pánom ilustrátorom Igorom Rumanským, ktorý ma presvedčil, aby som prestúpila na grafiku.
Dnes to ľutujem, pretože s vysokým umením sa dodnes míňam a okľukou som sa aj tak dostala len naspäť k textilu.
K VŠVU som si pridala ešte štúdium religionistiky na FiFUK v Bratislave a dokončila som ho už s takmer ročným synom. Nasledovala sťahovačka do Čiech, ďalší dvaja synovia a pokus o šťastnú rodinu na malom hospodárstve na vidieku.
Pokus, ktorý i keď nevyšiel, priniesol cenné skúsenosti, troch princov, veľké straty na naivite a veľké zisky v poznaní toho, kto som aj kto nie som…a návrat k textilu. Kvôli dlhej finančnej kríze som urobila čo sa v daných podmienkach dalo – vzala som háčik a vlnu, zapla návody na youtube, našla videonávody a keď sa deti hrali alebo spali, začala som vyrábať na predaj.
Čakala som že niečo zarobím, situácia sa napraví a nadšenie prejde, ale splnil sa len prvý bod 🙂 Postupne som nasýtila dopyt medzi známymi a začala zvažovať, že výrobky ponúknem verejnosti, pretože som už nedokázala prestať.
Popri deťoch, dome a záhrade to bol ale naozaj nesmierne pomalý proces a nepomohol mu ani môj des zo slova „podnikanie“
Som predsa čisto kreatívny a humanisticky založený typ, z matiky štvorky, čo ja budem blázniť s účtovníctvom? Peniaze sú ledva na chleba, žiaden kapitál, ešte si narobím dlhy, nejde to. Takých presvedčení som sa držala pevne pár rokov, až kým sa aj tretí rodičák nezačal krátiť a ja som sa neocitla s deťmi sama naspäť na Slovensku.
Odchod z Moravy mi však ukázal, že mám viac sily než som si myslela a posmelená týmto zistením som zrazu zoči-voči novej výzve stála trošku odvážnejšie. Povedala som si, že na to pôjdem opatrne, ale rázne, že vzdať to môžem hocikedy, ale ak to neskúsim, budem ľutovať do konca života. Okrem toho, kde nájde bežné zamestnanie výtvarníčka a religionistka, ktorá je sama s tromi deťmi?
Skúsiť uživiť sa tým, na čo mám dar a čo je mojou vášňou, sa zrazu javilo ako povinnosť voči vlastnému životu.
Na Morave som absolvovala kurz pradenia a možno práve vďaka génom oravskej babičky som tomuto starému remeslu prepadla – zvládla som si našetriť na vlastný kolovrátok a začala priasť vlastnú vlnu. Z upradených aj nakúpených klbiek potom háčkujem a pletiem, vyšívam filc, maľujem.
Tvoriť môžem doma, na ihrisku, v autobuse či na návšteve, viem si zariadiť čas ako sa mi to hodí. Potrebu socializácie si vrchovato užijem na trhoch a predajných akciách, zbytok času môžem háčkovať na gauči, s deťmi doma kedykoľvek to potrebujú.
Keď som sa do toho na Slovensku tento rok pustila
Začala som chodiť s kolovrátkom na trhy, zaregistrovala som sa ako tradičný výrobca do ÚĽUV-u, vytvorila som si sama logo, značku a webové stránky (ja! Na počítači! :-D) a pomaličky sa učím aj tie obchodné a marketingové šialenosti, na ktoré som si nikdy netrúfala a s ktorými nemám žiadne skúsenosti.
S každou prekonanou hranicou ale vidím, že s vierou v to, že som na dobrej ceste, sa tá cesta sama otvára a tvorí. Je ženská, mäkká, útulná, farebná, tvorivá a uspokojivá, nádherná a moja 🙂 Skrývajú sa v nej pradávne archetypy ženskosti, na ktorú sa spätne cez vlákna, vlnu a repetitívny charakter textilnej tvorby dá veľmi pekne znovu napojiť.
Okrem toho cítim nutnosť prinášať do dnešného sveta kvalitný materiál a výrobky, pretože vnímam obrovskú nerovnováhu v chrlení lacného textilu, ktorý škodí všetkému naokolo: od výrobcov, cez životné prostredie, až po mylné predstavy koncového spotrebiteľa o tom, akú cenu daná vec vlastne má.
Dnešná spoločnosť si podľa mňa nutne musí nájsť cestu späť k hodnote vecí, k hodnote skutočného remesla, k Zemi, ľuďom okolo seba, ku kvalite a ne-ľahostajnosti.
Viac info na – www.manuzona.com
