MzdyPodnikanieÚčtovníctvo xa Publikované 19. októbra 2018 zobraziť celý profil

Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na ošetrenie a vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Zamestnanec nastúpil do nového zamestnania 1. septembra 2018. Následne na to 15. októbra 2018 chce využiť pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotného zariadenia. Koľko dní mu môže nový zamestnávateľ poskytnúť? Celú časť? Alebo alikvotnú časť? V akej výške?

Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy

Zamestnávateľ môže podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor. Na predchádzajúce čerpanie u prvého (predošlého) zamestnávateľa sa neprihliada.
Zamestnávateľ poskytne podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku v nasledovných prípadoch:

  • na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, ak sa manželke zamestnanca narodilo dieťa,
  • na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,
  • na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, pričom pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov,
  • na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
  • na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
  • na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe,
  • na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý,
  • na čas presťahovania bytového zariadenia zamestnanca, ktoré je v záujme zamestnávateľa,
  • na vyhľadanie nového miesta pred skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v rozsahu najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, pričom pracovné voľno možno sú súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Určenie rozsahu vyšetrenia a ošetrenia je v kompetencii príslušného lekára

Popri skutočnej dobe vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca sa do doby tejto prekážky započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta tam a späť, pretože bez ich započítania by nebol splnený účel, ktorý zákon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekážky v práci. V praxi sa nedá striktne oddeliť čas čakania v čakárni a čas strávený priamo u lekára v ambulancii.

Čas potrebný na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť závisí od vzdialenosti miesta bydliska alebo pracoviska zamestnanca a miesta príslušného zdravotníckeho zariadenia a tento čas by mal zamestnávateľ akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito dvomi miestami.

Podmienkou poskytnutia voľna je, že vyšetrenie nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času a okrem času samotného úkonu v ambulancii obsiahne aj čas cesty a čakania v čakárni.
V kompetencii príslušného lekára je rovnako aj určenie dodržania určitého režimu v súvislosti s absolvovaným vyšetrením alebo ošetrením, ktorý napr. bráni zamestnancovi v deň ošetrenia alebo vyšetrenia následne po vyšetrení krátkodobo vykonávať prácu.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má v poslednej tretej tretine kalendárneho roka (september – december) k dispozícii 1/3 ročného nároku. V tomto prípade 7 / 3 x 1= 2,33 dňa = 3 dni. (Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.).