V súčasnom rozmachu technologického vývoja ste sa už určite stretli so slovným spojením „služba informačnej spoločnosti“, ktorý sa objavuje aj vo viacerých právnych predpisoch.[1] Aj napriek tomu však v praxi málokto vie, čo predmetný pojem znamená a aké konkrétne služby či činnosti pod neho spadajú. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poskytnúť bližšie vysvetlenie pôvodu, ako aj obsahu tohto pojmu.
Pojem služba informačnej spoločnosti je definovaný v zákone, a to konkrétne v Zákone o elektronickom obchode,[2] pričom ten ho v mierne zmenenej podobe prevzal z európskej smernice.[3]
Služba informačnej spoločnosti na Slovensku
Slovenská legálna definícia predmetného pojmu je pomerne stručná, pričom znie nasledovne:
„Službou informačnej spoločnosti sa rozumie služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty.“
Ak by sme si vyššie uvedený text rozložili na jednotlivé pojmové znaky, tak je zrejmé, že na to, aby sa určitá služba, resp. činnosť považovali za službu informačnej činnosti, tak musí zahŕňať nasledovné:
1. Ide o službu poskytnutú na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou
Slovným spojením „na diaľku“ sa má na mysli poskytnutie služby bez toho, aby pri tom boli obe strany súčasne prítomné. V tomto kontexte sa viedli mnohé diskusie o tom, či je daný pojem správny, keďže o službu informačnej spoločnosti ide v niektorých prípadoch de facto aj vtedy, ak sú osoby súčasne prítomné, napr. ak osoba vyplní a odošle online formulár pre uzatvorenie poistenia, hoci sa aktuálne zdržiava v sídle / prevádzke poisťovne.
Elektronická komunikačná sieť je definovaná v Zákone o elektronických komunikáciách.[4] Ide o značne rozsiahlu odbornú technickú poučku, avšak pre zjednodušenie môžeme povedať, že sa má na mysli v podstate akýkoľvek prenos signálu medzi dvoma zariadeniami.
Článok pokračuje pod reklamou
2. Má ísť o službu, ktorá sa spravidla poskytuje za úhradu
V tomto prípade odporúčame vziať do úvahy recitály európskej Smernice o elektronickom obchode,[5] z ktorých vyplýva, že v danom prípade sa berie do úvahy najmä ekonomické hľadisko a nie skutočnosť, či sa za službu aj reálne poskytuje odmena.
Slovenský Zákon o elektronickom obchode využíva pojem „úhrada“, avšak v praxi sa tento pojem vykladá oveľa širšie, a zahŕňa napríklad aj iné plnenie nepeňažného charakteru (napr. poskytnutie osobných údajov).[6] Okrem uvedeného sa legálna definícia vzťahuje aj na služby, ktoré nie sú platené ich príjemcami, a stačí, ak predstavujú ekonomickú činnosť ako sú napríklad služby poskytujúce on‑line informácie alebo komerčnú komunikáciu.[7]
3. Služba sa poskytuje na žiadosť príjemcu
Aj v tomto prípade sa daná podmienka vykladá extenzívne a zahŕňa nielen akýkoľvek výslovný prejav príjemcu, z ktorého je možné vyvodiť jeho žiadosť o poskytnutie služby, napr. vyplnenie formulára alebo vpísanie adresy do internetového prehliadača, ktorou sa zadáva žiadosť o načítanie internetovej stránky, ale aj pasívne prehliadanie ponuky.
Aj napriek detailnejšiemu vysvetleniu jednotlivých pojmových znakov služieb informačnej spoločnosti býva pre adresátov ťažko pochopiteľné, aké služby a činnosti sa za tieto služby POVAŽUJÚ.
Z tohto dôvodu uvádzame nasledovné príklady:
- webhostingové služby,
- online úložiská,
- online spravodajské portály,
- funkcionality pridávania komentárov na webstránkach,
- funkcionality pridávania užívateľských recenzií na webstránkach,
- platformy na vloženie inzercie,
- online predaj tovaru a online komerčná komunikácia,
- elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty,
- sociálne siete,
- služby poisťovania motorových vozidiel cez internet,
- služby pripojenia na internet,
- rezervácie služieb (napr. hotela prostredníctvom emailu, služieb cestovnej kancelárie),
- aukčný server (napr. eBay),
- klasické vyhľadávanie (napr. Google).
Na druhej strane za služby informačnej spoločnosti sa NEPOVAŽUJÚ:
- použitie elektronickej pošty pre osobné účely,
- zmluvný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- činnosti, ktoré kvôli svojej povahe nemôžu byť vykonávané na diaľku a elektronicky, ako napríklad zákonný audit účtov spoločnosti alebo lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta.
Legenda:
[1] Zákon o elektronických komunikáciách alebo GDPR.
[2] Ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z.
[3] Definícia služieb informačnej spoločnosti je uvedená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorá ustanovuje postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách pre služby informačnej spoločnosti a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb na základe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu.
[4] Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov „Elektronická komunikačná sieť funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.“
[5] Recitál 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).
[6] Husovec, M., ZODPOVEDNOSŤ NA INTERNETE podľa českého a slovenského práva, Vydavatel: CZ.NIC, z. s. p. o., Edice CZ.NIC, www.nic.cz, 1. vydání, Praha 2014, str. 98.
[7] Rozsudok Bond van Adverteerders a i., 352/85, EU:C:1988:196, bod 16.
