Trestné oznamenie za ohováranie kvôli správe na Facebooku

Potenciálne riziká z údajného ohovárania možno vidieť v trestnoprávnej a občianskoprávnej rovine

Ustanovenie § 373 Trestného zákona definuje skutkovú podstatu trestného činu ohovárania tak, že kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa názoru autora takáto písomná urážka, bez toho, aby bola zverejnená nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

Ak by poškodený aj podal trestné oznámenie, s najväčšou pravdepodobnosťou by orgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie proti konkrétnej osobe.

Urážka mala padnúť v súkromnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete Facebook a poškodený nebol účastníkom konverzácie. Je otázka, ako sa vôbec o tejto komunikácii dozvedel. Ak mu to nepovedala expriateľka, je možné, že za únikom informácií stojí hacker, ktorý nabúral profil užívateľa konta na Facebooku. V takom prípade by sa protiprávneho konania dopustil on. 

Článok pokračuje pod reklamou

Každopádne treba citlivú konverzáciu na “chate” vymazať

V trestnom konaní platí prezumpcia neviny a na podozrivého sa hľadí ako na nevinného pokiaľ sa mu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nedokáže vina. Komplikovanejšia situácia by mohla nastať, ak by únik informácií zapríčinila expriateľka, ktorá by neskôr mohla svedčiť v neprospech obvineného. Autor tento scenár nepredpokladá, pretože sa domnieva, že skutok nie je trestným činom.

Druhé riziko je podanie žaloby o ochranu osobnosti proti odosielateľovi správy na sociálnej sieti. Existuje tu teoretická možnosť, že poškodený žalobu na súd podá a bude žiadať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tejto verzii nasvedčuje informácia, že poškodený kontaktoval advokáta so žiadosťou o právnu pomoc. Podľa § 11 – § 16 Občianskeho zákonníka každý má právo na ochranu svojej osobnosti, cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy.

V súdnom procese bude poškodený ťahať za kratší koniec, pretože na ňom ako žalobcovi viazne dôkazné bremeno. Komunikácia nebola medializovaná a nemohla spôsobiť adresátovi väčšiu škodu. Súd pravdepodobne žalobu zamietne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. 

Autor neodporúča poslať dotyčnému ospravedlňujúci e-mail.

Z jeho strany ide o fintu, ako vyprodukovať dôkaz vo svoj prospech. Elektronickú poštu by poškodený mohol vytlačiť a použiť ako dôkaz v súdnom a trestnom konaní. Preto by odosielateľ nemal poslať advokátovi osobné údaje textovou správou. Občan advokáta nepozná a pokiaľ sa nevedie súdne alebo trestné konanie, advokát má postavenie súkromnej osoby. Ak bude prebiehať súdny proces, advokát má právo nacionálie žiadať, ale len prostredníctvom súdu.

Pokiaľ je poškodený rozhodnutý žalobu alebo trestné oznámenie podať, načo mu zľahčovať šance na úspech? Právneho zástupcu môže potenciálny klient vyhľadať v internete na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk. Je dobré získať o advokátovi referencie.

Ak sa advokát s klientom na spolupráci dohodne, uzatvoria zmluvu o poskytovaní právnych služieb a klient udelí právnemu zástupcovi plnomocenstvo. 

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• 5000 EUR v peňaženke a 10 percentné nálezné. Aké sú vaše povinnosti a čo hovorí zákon?
• PRÁCA NA SKÚŠKU JE NELEGÁLNA PRÁCA. Mnoho podnikateľov si to neuvedomuje

Príspevok TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpoveď na otázku je zakomponovaná v § 135 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa platnej právnej úpravy platí, že kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať jej vlastníkovi. Nálezcom stratenej veci je ten, kto vec nájde ako prvý. V prípade, že vlastník veci nie je známy, je nálezca povinný odovzdať nájdenú vec príslušnému štátnemu orgánu.

Zákon výslovne nestanovuje, ktorý štátny orgán je príslušný na preberanie stratených vecí. V praxi sa stratené veci najčastejšie odovzdávajú policajným orgánom alebo obecnej polícii. Ak sa o stratenú vec vlastník neprihlási v 1-ročnej lehote od odovzdania štátnemu orgánu, pripadá vec do vlastníctva štátu. Toto je zaujímavá právna konštrukcia, pretože zákon hovorí o pripadnutí, a nie o prepadnutí veci v prospech štátu. 

Článok pokračuje pod reklamou

Nálezca stratenej veci má právo na nálezné, ktoré je vyčíslené vo výške desať percent ceny nálezu. Nepohybuje sa v rozpätí nejakej škály, ale je stanovené fixnou percentuálnou sadzbou. Okrem toho má nálezca právo na refundáciu hotových výdavkov: napríklad výdavkov súvisiacich so zachovaním veci, dopravou a úschovou. V ilustrovanom prípade sa nálezné vypočíta ako 10 % zo sumy 5 000 €. Čitateľ má právo na nálezné vo výške 500 €.

Nárok na nálezné vzniká nálezcovi momentom odovzdania nájdenej veci vlastníkovi.

Ak vlastník veci je anonymný, vzniká nálezcovi nárok na nálezné proti štátu, a to momentom odovzdania veci príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa v jednoročnej lehote o stratenú vec prihlási vlastník, z neznámeho vlastníka sa stane známy a povinnosť zaplatiť nálezné prechádza zo štátu na vlastníka stratenej veci. Ak medzičasom štát zaplatil nálezné nálezcovi, vznikne štátu proti vlastníkovi veci právo na refundáciu korešpondujúcej sumy finančných prostriedkov z titulu bezdôvodného obohatenia.

Ak po vrátení stratenej veci vlastníkovi tento odmietne  dobrovoľne zaplatiť nálezné, môže sa nálezca žalobou na okresnom súde domáhať svojho nároku. Nálezca bude v súdnom konaní figurovať ako žalobca, vlastník ako žalovaný. Súdny poplatok je vyčíslený vo výške 6 % zo žalovanej sumy, čo po premietnutí na otázku predstavuje 30 €.

Autor každopádne odporúčať vydať nájdené finančné prostriedky vždy na polícii, a to nielen z dôvodu záberu verejného priestoru bezpečnostnými kamerami. Ak nálezca neodovzdá peniaze v hotovosti vlastníkovi, resp. štátnemu orgánu, vystavuje sa riziku trestnoprávnej zodpovednosti. Konkrétne môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu zatajenia veci podľa § 236 Trestného zákona.

Podľa citovaného ustanovenia zákona platí:

kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo bez dovolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Pri zodpovedaní otázky existujú 3 modelové situácie:

1. nálezca vec odovzdá vlastníkovi alebo štátnemu orgánu,
2. nálezca vec zatají a privlastní si ju a
3. nálezca vec nechá osudu na mieste nálezu bez povšimnutia.

Prvé dve alternatívy riešenia právneho problému čitateľa boli už zodpovedané. Ak nálezca postupuje podľa tretej alternatívy a nález ponechá svojmu osudu, vystavuje sa riziku potenciálnej žaloby o náhradu škody zo strany neskôr identifikovaného vlastníka veci. 

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• Založiť si občianske združenie alebo neziskovku?
• Vedeli ste, že pri práci zo zahraničia je potrebné žiadať Sociálnu poisťovňu o A1 certifikát?

Príspevok 5000 EUR v peňaženke a 10 percentné nálezné. Aké sú vaše povinnosti a čo hovorí zákon? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Práca na skúšku

V poslednom čase sa v praxi rozmohol fenomén tzv. práce na skúšku: potenciálny zamestnávateľ príjme uchádzača o zamestnanie na niekoľko hodín alebo dní bez toho, aby s ním uzatvoril pracovnú zmluvu alebo písomnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávatelia si týmto spôsobom otestujú kvalifikáciu zamestnanca bez uzatvorenia písomnej zmluvy a bez refundácie mzdy.

Ak aj zamestnanca po testovaní oficiálne príjmu, zvyčajne mu mzdu za niekoľko hodín až niekoľko dní práce na skúšku nezaplatia. Ak sa zamestnanca rozhodnú neprijať, pravdepodobnosť vyplatenia odmeny za prácu na skúšku sa rapídne znižuje. Tento spôsob hľadania nových zamestnancov najčastejšie používajú firmy podnikajúce v gastronómii, hotelierstve a cestovnom ruchu. 

Model práce na skúšku je protizákonný a predstavuje nelegálnu prácu. Je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení a s ustanoveniami zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.

Ak sa uchádzač o zamestnanie stretne s takouto praxou, mal by to nahlásiť na príslušnom inšpektoráte práce. V prípade závislej práce a pracovnoprávneho vzťahu musí byť uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom písomná pracovná zmluva alebo niektorá z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov). 

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnancovi má byť podozrivé, ak mu zamestnávateľ ponúkne prácu, zamestnanec nastúpi do zamestnania, ale nepodpíše žiadnu písomnú zmluvu/dohodu. Vtedy pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o nelegálnu prácu. Zamestnávateľ má k dispozícii legálne inštitúty na otestovanie zamestnanca: môže s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu s najviac 3-mesačnou skúšobnou dobou alebo dohodu o vykonaní práce. 

Ak študent v otázke pristúpi na pravidlá hry zamestnávateľa, obidvom účastníkom hrozí riziko uloženia pokuty zo strany inšpektorátu práce.

Každá minca má dve strany a za nelegálnu prácu sa považuje nielen modus operandi zamestnávateľa, ale aj práca na skúšku študenta.

Zamestnanec sa dopustí priestupku, za ktorý môže byť sankcionovaný pokutou do výšky 331 €. Zamestnávateľ môže byť pokutovaný rádovo niekoľkonásobne vyššou sankciou pohybujúcou sa v rozpätí od 2 000 € – 200 000 €. Vyplýva to z ustanovenia § 7b ods. 8 citovaného zákona. 

Takýto výstrelok môže mať pre podnik zamestnávateľa likvidačný charakter, ak sa uložená pokuta pohybuje v hornom rozpätí škály pokutovania. Ak zamestnanec na skúšku brigádu nezískal, šanca na vymoženie náhrady mzdy sa znižuje na nulu. Ťažko možno vymáhať mzdu za odpracované hodiny, ktoré boli poznačené puncom nelegálnej práce.

Autor študentovi neodporúča podať žalobu na súd, pretože ťažko dokáže počet odpracovaných hodín a výšku „mzdy“. Potenciálnymi svedkami v súdnom spore budú exkolegovia kvázi zamestnanca, ktorí pravdepodobne rýchlo stratia pamäť, aby neriskovali stratu zamestnania. 

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• 5000 EUR v peňaženke a 10 percentné nálezné. Aké sú vaše povinnosti a čo hovorí zákon?
• PRÁCA NA SKÚŠKU JE NELEGÁLNA PRÁCA. Mnoho podnikateľov si to neuvedomuje

Príspevok PRÁCA NA SKÚŠKU JE NELEGÁLNA PRÁCA. Mnoho podnikateľov si to neuvedomuje je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Áno, je to pravda

Od 01.10.2020 návrhy na zápis do obchodného registra je možné podať výlučne elektronicky. 

Vyplýva to z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení, podľa ktorého návrh na zápis sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami registrovému súdu prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy alebo špecializovaného portálu. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia na návrh na zápis podaný registrovému súdu inak ako elektronicky registrový súd neprihliada.

Z toho vyplýva, že ak by spoločnosť trvala na podaní návrhu v printovej forme, obchodný register na takýto návrh neprihliada a vyšší súdny úradník o ňom nebude rozhodovať. Je to komplikácia, pretože nie všetky podnikateľské subjekty ani všetci advokáti vedia komunikovať elektronicky a podávať elektronické podania cez ústredný portál verejnej správy Slovensko.sk.

Výhodou je, že navrhovateľ zaplatí súdny poplatok v 50 % výške

V tomto konkrétnom prípade namiesto súdneho poplatku 66 € zaplatí súdny poplatok v polovičnej výške 33 €. Ak nechce navrhovateľ riskovať pokutu, mal by návrh na zmenu sídla do obchodného registra podať v 30-dňovej lehote od konania valného zhromaždenia s.r.o., ktoré rozhodlo o zmene sídla.

Návrh na prvozápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa podáva na elektronickom formulári P7. Návrh na zmenu zapísaných údajov do obchodného registra sa podáva na elektronickom formulári P8. Obidva návrhy si užívateľ môže stiahnuť na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR Justice.gov.sk.

Článok pokračuje pod reklamou

Konateľka má dobré informácie, pretože skutočne podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje úradné overenie podpisu vlastníka na vyhlásení o sídle. Užívací titul na nehnuteľnosť, ktorú chce spoločnosť zapísať do obchodného registra ako sídlo možno deklarovať dvoma spôsobmi. V praxi je najčastejším titulom na registráciu sídla do obchodného registra zmluva o nájme nebytových priestorov.

Zmluva by mala obsahovať klauzulu, že prenajímateľ súhlasí, aby si spoločnosť registrovala v obchodnom registri sídlo v prenajímanej nehnuteľnosti. Druhou alternatívou je vyhlásenie vlastníka o sídle. Vlastník nehnuteľnosti v dokumente vyhlási, že súhlasí s tým, aby si spoločnosť registrovala sídlo v jeho nehnuteľnosti. V praxi sa pri nájomnej zmluve platí nájomné, ale užívanie nehnuteľnosti na základe vyhlásenia vlastníka je zväčša grátis.

Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, vlastnícke právo alebo užívacie právo. Vyhlásenie vlastníka o sídle musí byť vyhotovené v písomnej forme a byť podpísané úradne osvedčeným podpisom vlastníka. Vyplýva to z novelizovaného § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Konateľka má do tretice pravdu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení sa do obchodného registra po novom zapisujú rodné čísla spoločníkov fyzických osôb a identifikačné čísla osoby (IČO) spoločníkov právnických osôb. Podľa § 15g (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2020) ods. 10 a 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri musia podnikatelia zosúladiť existujúci stav s platným právnym stavom v termíne do 30.09.2022.

Kvôli pandémii COVID-19 zákonodarca o 1 rok posunul deadline novely zákona

Ak však spoločnosť po 01.10.2021 podá návrh na zápis zmeny zapísaných údajov, musí na túto zmenu v návrhu pamätať a doplniť do obchodného registra rodné čísla spoločníkov fyzických osôb a IČO spoločníkov právnických osôb v rámci 1 „balíka“ zmien zapisovaných do obchodného registra. Viac sa dočítate v článku Pre efektívne fungovanie obchodného registra je potrebné vykonať zásadné zmeny alebo Zápis rodného čísla do obchodného registra môže spôsobiť kolaps.

ODPORÚČAME: ZÁPISNICA Z VALNÉHO ZHROMAŽDENIA O SCHVÁLENÍ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKY od JUDr. Patrika Benčíka

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• Založiť si občianske združenie alebo neziskovku?
• Vedeli ste, že pri práci zo zahraničia je potrebné žiadať Sociálnu poisťovňu o A1 certifikát?
• Najčastejšie chyby pri ukončení pracovného pomeru
• Od vlaňajška požiadalo o osobný bankrot tisíce Slovákov
• Online školenie: Pripravujeme podklady na 9.3.2023. Vaše podnikanie vyladíme

Príspevok Od 1. októbra 2020 funguje OBCHODNÝ REGISTER iba elektronicky je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpoveď:

V poslednom čase rastie počet daňových kontrol a s tým súvisí aj zvyšovanie počtu daňových káuz

Ak má daňový subjekt v rukách právoplatné rozhodnutie, najväčšou šancou ako rozhodnutie zvrátiť je podanie žaloby na súd. Žalobca ako daňový subjekt žaluje právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva (FR) SR ako žalovaného.

Platí zásada rovnosti pred zákonom a obidvaja účastníci súdneho konania majú mať rovnaké postavenie

Podmienkou podania daňovej žaloby je právoplatnosť rozhodnutia, pričom daňový subjekt musel podať proti prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu v 30-dňovej lehote odvolanie. Problém je, že podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia.

Žalobca môže súd o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia požiadať. Zatiaľ čo v minulosti súdy vyhovovali žiadostiam o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia minimálne, v posledných rokoch sú súdy náchylnejšie takúto žiadosť akceptovať. Daňový subjekt podáva žalobu podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z. z. v platnom znení. Miestne príslušným súdom na podanie žaloby je krajský súd, v ktorého jurisdikcii má sídlo daňový úrad vykonávajúci daňovú kontrolu. 

Článok pokračuje pod reklamou

Na podanie daňovej žaloby existuje 2-mesačná prekluzívna lehota a dikcia zákona výslovne stanovuje, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Výhodou je, že za podanie daňovej žaloby sa platí súdny poplatok v paušálnej výške 70 EUR. To je rozdiel oproti štandardnému súdnemu konaniu, v ktorom sa platí súdny poplatok v percentuálnej výške 6 % z istiny pohľadávky. Ak aj daňový subjekt súdny spor s daniarmi prehrá, nemusí platiť trovy právneho zastúpenia. 

Druhou podmienkou podania žaloby je obligatórne právne zastúpenie advokátom

Neplatí to, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa samotný žalobca – fyzická osoba alebo spoločník/konateľ právnickej osoby. Výnimkou je situácia, ak spoločnosť zastupuje podnikový právnik, teda zamestnanec v pracovnom pomere.

Treťou podmienkou je samotná žalovateľnosť daňového rozhodnutia

Zo súdneho preskúmania sú vylúčené rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy. Predbežné opatrenie nemožno žalovať, pretože je rozhodnutím predbežnej povahy, zatiaľ čo daňové záložné právo áno. Analogicky nemožno podľa názoru autora žalovať rozhodnutie o zabezpečení tovaru, zatiaľ čo rozhodnutie o prepadnutí vecí v prospech štátu áno. Dôvodom je, že týmto verdiktom sa daňovému subjektu definitívne odníma vlastnícke právo veci, ktorá prepadá v prospech štátu. Daňový subjekt nemôže žalovať ani rozhodnutie o odpustení sankcie, pretože táto otázka je v kompetencii správcu dane a žiadateľ nemá na povolenie úľavy právny nárok. 

Štvrtou podmienkou je klauzula, že žalobca v žalobe uvedie, že sa cíti byť nezákonným rozhodnutím a procesným postupom žalovaného poškodený na svojich právach.

Súd má v talóne tri alternatívy rozhodnutia. Prvou alternatívou je, že súd žalobu zamietne a daňový subjekt spor s daniarmi prehrá. Druhým variantom je zastavenie konania. Do úvahy prichádza vtedy, ak žalobca zmešká 2-mesačnú lehotu na podanie žaloby alebo ak sa ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom. Treťou alternatívou je, že súd žalobe vyhovie, zruší daňové rozhodnutie a vráti vec finančnej správe na ďalšie konanie.

Súdne konanie je v daňových kauzách dvojinštančné a účastník konania, ktorý súdny spor prehral, môže napadnúť prvostupňový rozsudok tzv. kasačnou sťažnosťou na Najvyššom súde SR. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30-dňová, pričom za podanie kasačnej sťažnosti sa platí súdny poplatok vo výške 140 EUR. Ak súdny spor prehrá finančná správa, tá kasačnú sťažnosť podá skoro vždy. Ako s úsmevom povedala jedna právnička finančného riaditeľstva, nepodanie kasačnej sťažnosti musí svojmu nadriadenému detailne zdôvodniť. 

Autor má daňové žaloby rád

Často sa ho klienti spytujú, či nemajú očakávať po podaní žaloby represie zo strany finančnej správy. Skúsenosti sú skôr opačné a žalobca získa v očiach daňových úradníkov rešpekt.

Daniari sa súdnych sporov boja.

Ak súd zruší rozhodnutie, vráti vec na ďalšie konanie a daňoví kontrolóri musia často po niekoľkých rokoch vyrubovacie konanie zopakovať.

Podanie daňovej žaloby má aj jeden ďalší pozitívny efekt: ak podnikateľ podá žalobu, daniari zvyčajne čakajú na výsledok súdneho sporu a nezačínajú ďalšie daňové kontroly. Najväčším problémom praxe je, že súd nemá kompetenciu definitívne skončiť daňové konanie. V prípade úspechu daňového subjektu súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie.

Často nevysloví jednoznačný právny názor a daňová kauza sa niekedy „otočí“ medzi finančnou správou a súdmi niekoľkokrát. Autor pozná z praxe prípad, kedy sa kolotoč zrealizoval 4x a celé konanie trvalo 10 rokov. Až potom finančná správa rezignovala a daňový subjekt sa dovolal pravdy. Preto autor klientom trpezlivo vysvetľuje, že súdny spor s finančnou správou je „beh na dlhú trať“.

• ODPORÚČAME: Ušetril podnikateľom vyše 1,3 milióna EUR. A to len za rok 2020

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• 5000 EUR v peňaženke a 10 percentné nálezné. Aké sú vaše povinnosti a čo hovorí zákon?
• PRÁCA NA SKÚŠKU JE NELEGÁLNA PRÁCA. Mnoho podnikateľov si to neuvedomuje

Príspevok Šanca na úspech v daňovom spore je 50 na 50 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpoveď:

Pri čítaní otázky čitateľa si autor spomenul na známu tézu:

Rozvodom manželstva sa problémy len začínajú.

Autor s týmto výrokom rozvodových právnikov súhlasí. Ak manželstvo vstúpilo do štádia rozvrátenosti, dôležité je, aby sa obaja manželia na rozvode manželstva dohodli. 

Podľa platnej právnej úpravy môže manželstvo rozviesť výlučne súd

Platí to bez ohľadu na to, či manželia uzavreli manželstvo civilnou alebo cirkevnou formou. Autora sa klienti často spytujú, či sa nemôžu vyhnúť súdnemu procesu a podpísať „rozvodové papiere“ napríklad pred notárskym úradom. Platná legislatíva to neumožňuje a čitatelia majú takýto postup odpozorovaný pravdepodobne z amerických filmov. Platí to aj v prípade, ak obidvaja manželia s rozvodom súhlasia a manželstvo je bezdetné.

V praxi by sa autor k takémuto riešeniu problému priklonil a v rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka by pripustil rozvod manželstva bezproblémovou formou bez súdneho pojednávania. Klienti sa často pýtajú, či ich súd rozvedie na prvom pojednávaní a či súd rozvedie manželstvo aj bez prítomnosti jedného z manželov. Súd rozvedie manželstvo na prvom pojednávaní, ak obidvaja manželia s rozvodom súhlasia. Súd vo výnimočných prípadoch manželstvo rozvedie aj bez prítomnosti jedného z manželov. Takéto prípady sú v praxi zriedkavé a nastanú najmä vtedy, ak odporca žije v zahraničí a zašle súdu písomný súhlas s rozvodom manželstva. 

Článok pokračuje pod reklamou

V interpretovanom prípade je z hľadiska náročnosti súdneho konania relatívnou výhodou, že manželstvo je bezdetné. Súdu tým odpadne riešenie otázok týkajúcich sa výživného a styku rodičov s maloletými deťmi na čas po rozvode. Súd v rozsudku rozhodne, že manželstvo účastníkov sa rozvádza. Obidvaja manželia sa môžu vzdať odvolania priamo na rozvodovom pojednávaní. Sudca expeduje písomné vyhotovenie rozsudku štandardne v 30-dňovej lehote od pojednávania.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Platná legislatíva pozná jediný dôvod na rozvod manželstva: vzťahy medzi manželmi sú tak hlboko a vážne rozvrátené, že manželstvo neplní spoločenský účel.

Autor sa stretol s prípadmi, kedy dôvodom rozvodu bola neplodnosť jedného z manželov, fyzické a verbálne ataky, prípadne alkoholizmus a manželská nevera. Za podanie návrhu na rozvod manželstva sa platí súdny poplatok vo výške 66 €. Súdny poplatok platí navrhovateľ. Ideálne je, ak súdny poplatok zaplatí v e-kolkoch pri podaní návrhu. V opačnom prípade sa rozvodové konanie natiahne, pretože súd najprv vyzve navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a až potom začne konať vo veci. 

V prípade permanentných konfliktov je manželstvo potrebné rozviesť

Autor zastupoval klienta, ktorý si rozdelil so zákonnou polovičkou byt geometricky čiarami na dve polovice, pričom náprotivok mal zákaz vstupu na územie druhého manžela. Realitou bol prípad, kedy jeden z manželov zamkol chladničku zámkom.

V praxi sa stal aj prípad dlhotrvajúceho súdneho konania, kedy rozvod trval 3 roky, jeden manžel napadol prvostupňový rozsudok odvolaním, pričom nechýbali trestné oznámenia na protistranu a znalci vyprodukovali v priebehu procesu 3 znalecké posudky. Preto sa týmto scenárom treba vyhnúť a dohodnúť sa pred začatím pojednávania na rozvode manželstva na základe schopnosti obidvoch (ex)manželov robiť kompromisy. 

Za autorom prišli obidvaja manželia s tým, že sa chcú rozviesť, a aby ich obidvoch právne zastupoval v súdnom konaní

Toto v praxi nie je možné, pretože advokát môže zastupovať iba jedného z manželov: v opačnom prípade by to bol konflikt záujmov, pretože druhý z manželov je odporca, a teda protistrana v súdnom konaní. Advokát môže vystupovať v úlohe mediátora a viesť obidvoch rozvádzajúcich sa manželov k tomu, aby sa detailne dohodli na všetkých podmienkach rozvodu manželstva.

Autor zastupoval v rozvodovom konaní klienta, ktorý žil dlhodobo v Austrálii, a ktorého manželka rovnako žila na tomto kontinente. Kvôli rozvodovému pojednávaniu nechcel ani jeden z manželov podniknúť skoro 24 hodinovú cestu s viacerými prestupmi letecky. Autor docielil to, že súd manželstvo obidvoch účastníkov rozviedol. Stalo sa tak ale až na 3. pojednávaní, pričom obidvaja manželia museli doručiť súdu písomné stanovisko, že výslovne súhlasia s rozvodom manželstva.

Autor zastupoval aj klientku, ktorá sa rozvádzala s manželom colníkom, pričom rozvodové konanie trvalo 3 roky. Medzičasom sa klientka odsťahovala z východu do Bratislavy a našla si nového partnera, s ktorým čakala dieťa. Zákonná domnienka otcovstva ale svedčila v tom čase ešte stále manželovi. V rámci jedného balíka autor riešil 4 kauzy: súdne konanie o rozvod manželstva, konanie o určenie otcovstva, konanie o určenie mena a priezviska a konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po týchto skúsenostiach autor na niekoľko rokov prestal preberať prípady týkajúce sa rozvodov manželstva.

Za autorom prišiel jeden potenciálny klient, mäsiar, ktorý sa chcel rozviesť s manželkou. Na otázku, čo je dôvod podania návrhu na rozvod manželstva, odpovedal, že má vysoké príjmy a že podľa neho manželka z týchto príjmov neakumulovala dostatočné úspory. Keďže to nie je dôvod na rozvod manželstva, autor prípad odmietol.

Autor zastupoval v rámci bezplatnej právnej pomoci aj prípad vydatej klientky, ktorej manžel dlhodobo pracoval v Anglicku. Ona zostala tehotná, ale keďže jej manžel vedel, že je neplodný, bol si istý že dieťa nie je jeho. Klientka sa chcela rýchlo rozviesť, aby nebol problém s určením otcovstva a priezviska novonarodeného dieťaťa. Manžel žijúci vo Veľkej Británii odmietal prísť na rozvodové pojednávanie. Sudkyňa nakoniec manželstvo na treťom pojednávaní rozviedla.

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• Založiť si občianske združenie alebo neziskovku?
• Vedeli ste, že pri práci zo zahraničia je potrebné žiadať Sociálnu poisťovňu o A1 certifikát?
• Najčastejšie chyby pri ukončení pracovného pomeru
• Od vlaňajška požiadalo o osobný bankrot tisíce Slovákov
• Online školenie: Pripravujeme podklady na 9.3.2023. Vaše podnikanie vyladíme

Príspevok ROZVOD MANŽELSTVA: Ako prebieha rozvod? + reálne príbehy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.