HR/PersonalistikaManažmentPrieskumy a analýzy
Publikované 6. marca 2021 zobraziť celý profil

Slovensky zarábajú o pätinu menej ako ich mužské náprotivky. Ženám nepomáha ani vyššie vzdelanie. Zhodli sa na tom viacerí analytici pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien (8. marca).

Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská sa domnieva, že pandémia nového koronavírusu môže platové rozdiely ešte viac prehĺbiť.

Pätinový rozdiel medzi platmi mužov a žien

Sa za posledné desaťročie podľa Sadovskej zmenil len minimálne. Slovensko tak naďalej patrí v Európskej únii (EÚ) medzi krajiny s najvýraznejším rozdielom v tejto oblasti. Z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2019 vyplynulo, že na Slovensku je priemerná mzda ženy o 20,2 % alebo 283 eur nižšia ako u muža.

Podobné sú aj aktuálne odhady Poštovej banky, Slovenka dostáva na svoj účet oproti svojmu mužskému náprotivku o vyše 200 eur menej. Najväčšie rozdiely sú medzi príjmami Bratislavčaniek a Bratislavčanov.

Muži žijúci v Bratislave dostanú totiž v priemere o takmer 500 eur viac,“ konštatuje v aktuálnej analýze. Veľký rozdiel vidí banka aj v Žiline. Ženy tam majú príjmy nižšie o 240 eur. Prešovčanky sú k svojim mužským kolegom finančne najbližšie, stále však dostávajú o vyše 100 eur menej.

Sadovská vidí pôvod príjmových rozdielov napríklad v tom, že ženy vo väčšej miere pracujú na skrátený úväzok. „Pokiaľ sa nepozeráme na mzdu cez jej celkovú výšku, ale prostredníctvom priemerného zárobku za hodinu, tak rozdiel medzi platmi mužov a žien je o niečo miernejší, ale stále pomerne vysoký,“ podotkla analytička. Podľa údajov Eurostatu predstavoval v roku 2019 rozdiel medzi hodinovými zárobkami mužov a žien vyše 18 %.

Platové rozdiely súvisia podľa Sadovskej aj s materskou či rodičovskou dovolenkou

Najmenší rozdiel medzi platmi pohlaví je na Slovensku evidovaný vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov. Mzdy Sloveniek v tomto veku sú o 12 % nižšie v porovnaní s mužmi. Naopak, najvýraznejší rozdiel (24 %) je v kategórii od 35 do 49 rokov.

Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov,“ upozornila analytička. K prehlbovaniu mzdových rozdielov dochádza práve pri návrate žien do pracovného života, pričom rozdiely pretrvávajú niekoľko ďalších rokov.

Článok pokračuje pod reklamou

Ďalším dôvodom môže byť podľa Sadovskej aj to, že ženy často pracujú v slabšie platených odvetviach a povolaniach ako muži

Napríklad medzi riadiacimi pracovníkmi sa nájdu častejšie muži než ženy.

Tento stav veľmi dobre ilustruje situácia v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien pracujúcich v tomto odvetví je 164 000, mužov je o 130 000 menej, teda 34 000,“ vyčíslila. V prípade žien dominujú povolania ako zdravotné sestry či sociálne pracovníčky, kým u mužov dominujú lekári. Mesačný plat muža v tejto brandži predstavuje v priemere 1534 eur, u ženy o štvrtinu menej, teda 1149 eur.

Najvýraznejšie rozdiely sú evidované vo finančných a poisťovacích činnostiach

Priemerná mzda ženy v tejto sfére je o 36 % nižšia ako plat muža. Naopak, najmenšie rozdiely sú v administratívnych a podporných službách, a to necelé tri percentá.

Nižšie príjmy idú ruka v ruke aj s nižšími úsporami. Napríklad Bratislavčanky, Trnavčanky a Žilinčanky si podľa údajov Poštovej banky dokážu ušetriť o 400 eur menej ako muži z týchto regiónov. Rozdiel v Prešove je nižší, na úrovni 100 eur.

Z dokumentu Život mužov a žien v Európe 2020 z dielne Eurostatu vyplýva, že Slovensko patrí medzi prvých päť krajín s najvyšším príjmovým rozdielom medzi mužmi a ženami. Najvyšší rozdiel majú v Estónsku (22,7 %), potom v Nemecku (20,9 %), Česku (20,1 %) a v Rakúsku (19,6 %). Na Slovensku je na úrovni 19,4 %.

Európankám nepomáha ani to, že až 34 % z nich dokončí univerzitu, na rozdiel od Európanov, z ktorých vysokú školu dotiahne 29 %. Poštová banka v analýze zdôraznila, že len tretina manažérskych pozícií v EÚ bola v roku 2019 obsadená ženami. Na Slovensku to bolo 34 %. Lepšie sú na tom Lotyšky (46 %) či Poľky (43 %), horšie napríklad Češky (27 %).

Sadovská dodáva, že ani dosahy kríz nebývajú rodovo neutrálne, tak je to aj v prípade koronakrízy. Dáta Medzinárodnej organizácie práce ukazujú, že bez mzdových dotácií by ženy na globálnej úrovni stratili v 2. kvartáli minulého roka až 8,1 % zo svojich miezd. V prípade mužov išlo o stratu na úrovni 5,4 %. 

zdroj: TASR / úprava: redakcia

Prihlásiť sa na odber

Prosím počkajte...

Ďakujeme za prihlásenie!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *