Vyšší príjem, lepšie vzdelanie a dlhšia prax. To sú faktory, ktoré majú vplyv na to, že sa ženy vracajú do práce počas, alebo krátko po skončení rodičovskej dovolenky. Ženy s vyšším príjmom zostávajú po pôrode doma v priemere menej ako 16 mesiacov. Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR sa detailne pozrel na to, čo všetko ovplyvňuje návrat matiek do práce, ale aj či existuje diskriminácia žien pri hľadaní práce.
Vyšší pracovný príjem, vyššie vzdelanie a dlhšia prax zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena zamestná počas rodičovskej dovolenky, alebo krátko po jej skončení
Pravdepodobnosť zamestnania týchto matiek počas rodičovskej dovolenky je vyššia o 10 až 50 percentuálnych bodov oproti matkám, ktoré pred pôrodom nepracovali, alebo mali nízky príjem. Približne polovica matiek sa zamestnala v sledovanom období počas rodičovskej dovolenky, alebo do jedného roka od jej skončenia.
Matky, ktoré mali pred pôrodom v zamestnaní vyšší príjem trávia na rodičovskej dovolenke v priemere menej ako 16 mesiacov. V prípade matiek bez práce, alebo s nízkym príjmom je to 25 mesiacov. Zároveň až pre polovicu matiek z tejto skupiny dosahuje dĺžka rodičovskej dovolenky dobu 30 a viac mesiacov. Z celkového počtu žien – matiek zostáva na rodičovskej dovolenke polovica dlhšie ako 26 mesiacov.
Osamelé matky a matky s viacpočetným pôrodom (dvojičky, trojičky…), majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Oba faktory predstavujú objektívne prekážky pre zamestnanie. S tým môže súvisieť aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí, či škôlok. Naopak možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa, ako náhrada formálnej starostlivosti, vplýva pozitívne na návrat matky na do práce.
IFP zároveň zisťoval formou experimentu, či existuje diskriminácia na základe pohlavia v procese prijímania zamestnancov. V rámci experimentu bolo vytvorených 40 fiktívnych identít uchádzačov o zamestnanie, ktoré boli zamestnávateľom zaslané ako žiadosti o prácu. Životopisy jednotlivých uchádzačov o rovnakú pozíciu sa líšili iba pohlavím uchádzača. Všetko ostatné bolo pre obe skupiny rovnaké (vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti, ostatné zručnosti a záujmy).
Experiment nepreukázal, že by dochádzalo k systematickej diskriminácii zo strany zamestnávateľov na základe pohlavia
Zatiaľ čo celková miera pozvaní na pohovor bola 31,6 % v prípadoch, keď išlo o mužského uchádzača o prácu, ženy boli pozvané na osobný pohovor v 28,7 % prípadov. Aj keď boli muži pozývaní na pohovor vo väčšej miere, tento rozdiel nie je štatisticky významný. Podobné výsledky boli zistené pri pozvaniach na pohovor v prípade špecifických vekových skupín – 31 ročných žien a 34 ročných žien vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke na trh práce.
Miera diskriminácie však môže závisieť od typu povolania. Uchádzači sa hlásili o prácu v rámci štyroch rôznych typoch povolaní. Výsledky preukázali diskrimináciu v prípade povolania operátor výroby. Ženy mali v tomto prípade o 20 % nižšiu pravdepodobnosť toho, že by boli pozvané na pohovor v porovnaní s mužmi
Sprievodný komentár ku analýze nájdete tu:
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11755
Celá analýza je dostupná v anglickom jazyku:
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11753
zdroj: MF SR
