Slavomír, ako dlho sa venuješ podnikaniu? Keď to porovnáš vtedy a dnes – je tam cítiť rozdiel v podnikateľskom prostredí?
Oficiálne podnikám od roku 1992, ale musím napísať, že s pauzami. Prerušenia boli na jednej strane z dôvodu krachu, ale aj z dôvodu ponuky, ktorá sa neodmieta. Dnes už viem, že ponuky, aj tie, ktoré sa neodmietajú sa niekedy majú odmietnuť. Prežil som s podnikaním veľa, ale vždy som ostal optimista s pohľadom dopredu.
Podnikanie v začiatkoch bolo viac intuitívne a o odvahe, ale boli problémy iného rázu, kto pozná deväťdesiate roky, vie o čom píšem. Dnes síce už máme „presné“ pravidlá, ale o ich opodstatnenosti sa dá diskutovať, čo znova vytvára tlak na ich obchádzanie. Dnes máme k dispozícii hromadu informácií, ale v časoch minulých sme ich prácne získavali systémom: omyl – pokus.
Ale podnikanie vždy bolo a asi aj bude podľa môjho názoru o slobode. Slobode v rozhodovaní, čo chcem robiť, ako to chcem robiť, kedy to chcem robiť, ale nesmieme zabúdať aj na zodpovednosť za svoje kroky. Tá prichádza často bez ohlásenia a bolí. Ale najväčší problém, ktorý vidím ja, sa od počiatku podnikania nezmenil. Je to výber spoločníka(ov). Takže asi sa podnikanie nezmenilo, ak si vyberiete správne, ale to na začiatku netušíte.
Aké projekty máš rozbehnuté v súčasnej dobe?
Ja už toho veľa rozbehnutého nemám, pracujem sám a jediná oblasť, ktorej sa venujem systematicky, sú služby. Zlepšovanie služieb, obchodu a všetko čo k tomu patrí. Dnes už sa nenaháňam za obratom a ziskom. Za prachy si rodinu, blízkych ani priateľov nekúpiš.
Akékoľvek naháňanie za obratom a ziskom ťa do budúcna naučí naháňať sa za všetkým, stratíš chuť žiť a nadobudneš IBA „chuť“ podnikať na plno. Podnikať na plno sa väčšinou podpíše pod vzťahy, zdravie a o prachy prídeš.
Dnes sa už (ak príde požiadavka) väčšinou dlhodobo venujem jednému, dvom projektom paralelne. Danému zariadeniu sa venujem od momentu prvej konzultácie, prvého mystery shoppingu až po záver, t.j. „naštartovaniu“ personálu, aby všetci v tíme mali pocit, že sú na jednej lodi, že ťahajú za jeden povraz, že každý má to svoje miesto v prevádzke.
Zabudnime na heslo korporácií, že každý zamestnanec je nahraditeľný. Každý zamestnanec je jedinečný a keď sa na svoju prácu pre daného zamestnávateľa každé ráno teší, tak je to win – win – win (zamestnanec / zamestnávateľ / zákazník).
Z toho je jasné, že moja práca by sa skratkou dala nazvať SZZZ (Spokojný Zamestnanec / Zamestnávateľ aj Zákazník)
Spomínaš, že sa venuješ aj mystery shoppingu. Vysvetli nám v skratke čo to je a čo je jeho cieľom?
Mystery shopping, alebo aj Utajený nákup, je viac ako 90 rokov stará metóda, ktorá vznikla za účelom kontroly zamestnancov či nekradnú, ale časom sa pretransformovala a ak sa dnes robí správne, tak slúži jednoznačne na zlepšovanie správania sa zamestnancov k zákazníkom (okrajovo aj prevádzke – poriadok, rozloženie zariadenia, dekorácie, štýl a pod.).
Odhaľuje ich slabé a silné stránky, dodržiavanie firemnej kultúry a štandardov a pod. Mystery shopping netrestá za zistené nedostatky, ale následne sa hľadá spôsob, ako zmeniť myslenie a prácu zamestnancov, aby bola v prospech výsledného efektu. A výsledok je jasný, zníženie nákladov, opätovné pritiahnutie zákazníkov a tým pádom zvýšenie zisku prevádzky.
Okrem toho robím mystery shopping aj pred spustením prevádzky, keď kontrolujem konkurenciu a na základe týchto zistení hľadáme s majiteľom konkurenčnú výhodu, alebo odlíšenie.
Otázka pre čitateľov:
a.) Mystery shopping používajú prevádzky preto, že už majú výborný pomer náklady/zisk a môžu si mystery shopping dovoliť?
alebo
b.) Prevádzky majú výborný pomer náklady/zisk, lebo používajú mystery shopping?
Hodí sa na prácu mysteryshoppera každý? Sú publikované totiž pracovné ponuky na tento „job“ bez praxe či skúseností. Vie zle vyhodnotený proces ublížiť „skúmanému“ podnikateľovi a jeho firme?
Na prácu mystery shoppera sa nehodí každý. Netreba zabúdať, že veľakrát človek nevie, či sa hodí na prácu mystery shoppera, no personalisti v týchto agentúrach tieto jeho vlastnosti spoznajú na pohovore.
Nechcem hodnotiť prácu mystery shoppera vo veľkých agentúrach, lebo tam majú svoje miesto.
Ak chce napríklad veľký reťazec urobiť mystery shopping, bez týchto agentúr si neporadí. Ja nedokážem urobiť takýto veľký mystery shopping, lebo ho časovo a sám nezvládnem. Veľké agentúry majú mystery shopperov v regiónoch, ktorí „tabuľkovú“ prácu (odškrtať dotazník) po zaškolení zvládnu.
Ja ako mystery shopper, urobím samotný mystery shopping, následne vypracujem správu, navrhnem riešenia a veľakrát sa aj na tých riešeniach aktívne podieľam. (Ja som kontrolovanú osobu videl ako pracuje, ja o tej osobe píšem správu a navrhujem ďalšie postupy priamo pre danú osobu).
To zase nevedia urobiť veľké agentúry (každý úkon iný človek, iné vnímanie – jeden človek urobí mystery shopping, druhý človek spracuje dáta z dotazníka, tretí človek vypracuje správu, štvrtý človek prezentuje výslednú správu, piaty človek školí).
Zle vyhodnotený mystery shopping by nemal byť. Skôr je to zlé nastavenie počiatočného scenára, resp. zlé nastavenie/určenie kontrolovaných parametrov. Preto veľa závisí na počiatočných debatách s majiteľmi, čo hľadajú a prečo. Ak sa ich predstavy doplnia o skúsenosti mystery shoppera, ktorý už „prežil“ rôzne prevádzky, tak konečné zadanie má relevanciu. Až potom prichádza mystery shopping a následné kroky.
Čo sa týka veľkých mystery shoppingov s veľa vstupnými premennými (pobočkami), tak dnešné agentúry, ktoré sú na trhu, počítajú s tým, že nie každý mystery shopper im dodá relevantné dáta, ale v rámci hodnotiacich štatistík sa tieto dáta eliminujú. Sú na to nástroje, ktoré zase fungujú na princípe štatistík.
Pre každého, kto si myslí, že by vedel robiť mystery shoppera, mám jednoduchý test. Potrebujete k tomu iba pero a papier, ktoré si necháte v aute 🙂 . Následne po odparkovaní je potrebné vojsť do obchodu, kaviarne, reštaurácie a pod. a urobiť nákup. Napr. dať si kávu, obed, alebo niečo kúpiť, plus pokecať si s personálom, odbehnúť na wc a po 45 minútach odísť do auta.
V aute si napíšte 19 (devätnásť) vecí, ktoré vás z nejakého dôvodu v prevádzke zaujali, či už pozitívne, alebo negatívne. Kto toto zvládne, môže byť časom dobrý mystery shopper.
Ja mávam scenáre na 45 minút, niekedy (výnimočne) až s 30 položkami kontroly (25 je štandard).
Projekt – SAU. Prečo vznikol a aké sú jeho vízie do budúcna?
Kde si našiel projekt Slovenská asociácia účtovníkov? Azda si si to vygooglil?, Ale OK.
Toto je projekt mimo môjho zamerania, ale som tam sekretár, resp. organizačný člen.
Ako podnikatelia potrebujeme účtovníkov a tí nás veľakrát chránia, ani si to neuvedomujeme. Ak my chceme mať kľud na podnikanie, tak účtovníci potrebujú kľud na svoju prácu, ktorá je neskutočne ťažká a náročná.
Ale keďže sa venujem aj osobnostným testom, tak viem, že drvivá väčšina účtovníkov sú introverti a nie nejakí bojovníci. Ale aj tí sú medzi nimi a pár takých som stretol, dali sme hlavy dokopy, urobili si malý prieskum medzi účtovníkmi o ich potrebách a najhlavnejšou ich potrebou bolo, vytvoriť si organizáciu, ktorá by za ich práva bojovala. Ale jedným dychom dodávali, že to sa nepodarí, lebo ….
Tak sme sa dali dokopy a vytvorili SAÚ, ktorá sa dnes, pol roka po vzniku už podieľa v spolupráci s ministerstvom hospodárstva na projekte „zjednodušenie podnikateľského prostredia“.
Členovia prichádzajú aj napriek členskému príspevku, lebo sú si vedomí, že nikto cudzí za nich nič nevybojuje. Musia si to vybojovať sami, ako to robia učitelia, sestričky, dopravcovia, kominári, …
Účtovníci sú múdri ľudia a vedia, že Samo a Sato za nich neurobí.
Slovenská asociácia účtovníkov je úspešný projekt. Dnes už to nie sú iba účtovníci, už to je Účtovnícky stav, ktorý má svoje spoločné ciele pred sebou.
Čo by si odporučil alebo odkázal začínajúcim podnikateľom – akým chybám by sa mali vyhnúť v ich podnikaní?
Namudroval som sa dosť, takže iba v skratke 🙂 :
1. Živnosť IBA v špecifických prípadoch, ktorých je veľmi málo.
2. Výber spoločníkov. (Nikdy nie rodina, Nikdy nie 50/50, Nikdy nie bez presných pravidiel, zakotvených v spoločenskej zmluve /Čo, kto, kedy, prečo/). Dobré zmluvy robia dobrých priateľov.
3. Nezabúdať, že všetko niečo stojí. Ak mi dnes (na začiatku) radí priateľ zadarmo, tak ho odmeňte, akokoľvek, ale odmeňte. Väčšinu vecí dávajte urobiť iným (odborníkom na danú vec) a vy sa venujte tomu svojmu, čo vás baví. A zabudnite, že si na začiatok budete robiť všetko sám. Na začiatku si nastavujete systém práce a ak ho nastavíte zle, tak to skoro isto neskôr stojí veľké prachy.
4. Na podnikanie potrebuješ prachy. Menšie, väčšie, ale potrebuješ a budeš ich vždy potrebovať o trocha viac, ako si na začiatok naplánuješ. S tým treba rátať, aby si pre chýbajúcich 15% z celkovej sumy neprišiel o prvotnú investíciu. Maj vždy pripravenú rezervu a plán B.
Slavomír Repka
www.slavomir.sk
