Ekonomika
Publikované 1. februára 2023 zobraziť celý profil

Slováci vkročili do nového roka s menšími finančnými rezervami. V medziročnom porovnaní sú celkové vklady obyvateľstva v bankách nižšie. Z prieskumu Poštovej banky vyplýva, že ľudia negatívnejšie vnímajú svoju finančnú situáciu. Výrazne sa zhoršila takmer u 23 % respondentov. 

Slováci majú za sebou náročný rok, počas ktorého našu ekonomiku poznačila vojna na Ukrajine aj rýchlo rastúca inflácia, čo vyústilo do rastu nákladov na každodenný život. To v značnej miere ovplyvnilo aj naše finančné správanie. Na Slovensku sa zvýšilo percento ľudí, ktorí žijú od výplaty do výplaty na 40 % (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Spotrebiteľský barometer IV). Priebežne sa zvyšuje aj percento tých, ktorí už žijú na dlh. „Nepriaznivé udalosti vo svete, vrátane finančného sveta, navodzujú u mnohých ľudí strach až úzkosť. Vyplýva z obáv, ako budeme tieto nepriaznivé situácie zvládať. Emócie vplývajú aj na finančné správanie a rozhodovanie, avšak zväčša negatívne. Napríklad zlými nákupmi, panikou pri umiestňovaní svojich finančných rezerv a podobne. Ale práve finančné rozhodovanie vyžaduje racionálny, a nie emocionálny prístup,“ vysvetľuje psychologička prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.

Slováci tvrdia, že nemajú z čoho sporiť

Výrazné zlepšenie svojej finančnej situácie pociťuje len 1 % Slovákov. Najviac finančných optimistov je v Bratislavskom kraji, kde až takmer 16 % považuje svoju finančnú situáciu za optimálnu až zlepšenú. Naopak, výrazné zhoršenie svojej finančnej situácie pociťujú najviac v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Deklaruje to takmer 28 % opýtaných. S tým je úzko prepojená aj tvorba finančnej rezervy. Aktuálne ňou nedisponuje každý tretí opýtaný a ani si ju netvorí.

V Banskobystrickom kraji je bez úspor až 40 % ľudí

V Banskobystrickom kraji je situácia najpálčivejšia, bez úspor je takmer 40 %. „Viac ako 80 % tých, ktorí si nesporia, uvádza ako dôvod nízky príjem a fakt, že si kvôli tomu nedokážu nič odložiť. Častokrát si mylne myslia, že pokiaľ si neodložia aspoň 20 % z platu, tak sa do sporenia púšťať ani nemusia. To však nie je pravda. Sporenie zmysel má, aj keď je suma nižšia. Ak sa viac nedá, kľudne aj 10 eur mesačne. Ide v prvom rade o budovanie návyku, ktorý prispieva k zlepšeniu nášho finančného zdravia,“ vysvetľuje Melinda Burdanová, výkonná riaditeľka Poštovej banky. „Dôležité je hlavne sporiť pravidelne a odložené peniaze si nevyberať,“ dopĺňa Burdanová. Ideálne je zriadiť si vhodný sporiaci produkt a peniaze odkladať mimo hlavného účtu, aby sme nemali pokušenie peňazí sa dotýkať a manipulovať s nimi, keď to situácia naozaj nevyžaduje. 

Článok pokračuje pod reklamou

Ženy pri sporení ťahajú za kratší koniec 

Dopady inflácie, zvyšovania cien energií ako aj celková ekonomická situácia majú výraznejší dopad na ženy. Takmer každá tretia žena deklaruje, že jej finančná situácia sa rapídne zhoršila a viac ako 35 % nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu. 

Ďalších takmer 21 % respondentiek disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur. Nosným dôvodom je nízky príjem a zvyšujúce sa náklady na život. Výrazné finančné rozdiely medzi pohlaviami podčiarkuje aj fakt, že kým sumu vyššiu ako 10 000 má nasporenú takmer 20 % mužov, u žien je to len necelých 5 % opýtaných.  

Finančné predsavzatia musia byť realisticky nastavené

Pre mnohých je začiatok roka impulzom nastaviť si predsavzatia, ktoré však často stroskotajú na nereálnych očakávaniach. Spôsobom, ako zvládnuť náročnú finančnú situáciu, je zodpovedný prístup k rodinnému rozpočtu a realistický finančný plán, ktorý je potrebné dodržiavať. „Dať si predsavzatie znamená stanoviť si cieľ. Rovnako je však dôležitá aj cesta k tomuto cieľu. Vtedy je to vlastne plán, ktorý keď je postavený racionálne a realisticky, môže byť nástrojom na zvládnutie našich negatívnych emócií. Je technickým riešením osobných financií a súčasne prípravou aj pre nepredvídané nepriaznivé finančné udalosti,“ hovorí  Viera Bačová a zároveň dodáva: „Z toho vyplýva, že vytvoriť si osobný finančný plán je dobré, dokonca potrebné, a to v každom čase, nielen v na začiatku nového roka.“

Zdroj: Poštová banka / úprava redakcia