Analytici Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií sa podrobne pozreli na daňové licencie a na to, čo priniesli slovenskej ekonomike. Ich zavedenie výrazne zlepšilo daňovú spravodlivosť, kde časť firiem dlhodobo neplatila daň z príjmov.
Analytici daňové licencie preto označujú za jeden z najlepších daňových nástrojov, ktorý s minimálnymi administratívnymi nákladmi prispieval k väčšej daňovej spravodlivosti. Daňové licencie boli na základe koaličnej dohody po 4 rokoch zrušené, čím štátny rozpočet podľa odhadu príde v tomto roku o 115 mil. eur.
Daňová licencia splnila svoj hlavný cieľ
Prispela k zvýšeniu daňových príjmov rovnomernejším rozdelením daňového bremena. Licencia zlepšila spravodlivosť daňového systému najmä na úrovni „nezodpovedných“ firiem. Ide približne o 34 tisíc firiem, ktoré pôsobia na trhu 8 rokov alebo dlhšie.
Daň však zaplatili 3-krát alebo menej. Respektíve, pred zavedením daňovej licencie platili v priemere 30 krát nižšie dane než zodpovedné firmy. Aj pri „zodpovedných“ firmách bolo po zavedení licencií vidieť zmeny. Zatiaľ čo v roku 2013 zaplatili 27 mil. eur, o rok neskôr to už bolo 64 mil. eur.
Daňové licencie boli zavedené v rámci konsolidačných opatrení v roku 2014. Tento krok sprevádzala vlna kritiky. Zaznievali obavy o zániku firiem a hovorilo sa o dani zo straty. Obavy ohľadom rušenia aktívnych firiem sa však nenaplnili.
„Bližšia analýza dát obchodného registra (OR) a individuálnych dát daňových priznaní tieto obavy nenaplnila, naopak úplne ich vyvracia. Aj po zavedení daňovej licencie zanikali pravdepodobne najmä neaktívne firmy. Daňová licencia nemala významný negatívny vplyv ani na novovznikajúce firmy“, uviedol riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz Peter Harvan.
Podľa veku zanikali najmä firmy staršie ako desať rokov
To podporuje argument o existencii neaktívnych firiem, ktoré pomohla daňová licencia vyčistiť z obchodného registra.
Hlavným cieľom tejto minimálnej dane z podnikania bolo zvýšenie daňových príjmov prostredníctvom rovnomernejšieho rozloženia daňovej povinnosti medzi firmami. Na Slovensku dlhodobo viac než 50 % firiem priznávalo nulovú daň. Konkrétne, viac ako 4 tisíc firiem (9 % z celkového počtu firiem z roku 2004, ktoré fungujú dodnes) nezaplatilo daň počas 12 rokov ani raz.
„Zmyslom podnikania by malo byť dosahovanie zisku prostredníctvom tvorby pridanej hodnoty pre spoločnosť. Z pohľadu daňového systému tak firmy, ktoré neplatili dlhodobo dane využívajú benefity systému na úkor tých, ktoré si svoje daňové povinnosti plnia poctivo“, píšu autori analýzy.
Minimálna daň nie je slovenský výmysel, ale štandardne používaný nástroj fiškálnych politík vo vyspelých krajinách západného sveta. V dlhodobom horizonte však môže brzdiť štrukturálne reformy zamerané na zvyšovanie úspešnosti výberu dane.
Analýzu nájdete na tomto odkaze – http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11646
Prílohy k článku (na stiahnutie):
