Bratislava, 26.marec 2018 – Z pohľadu účtovníctva sa virtuálne meny považujú za majetok, keďže sa jedná o aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a je takmer isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo oceniť. Virtuálne meny považujeme na účely účtovníctva za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky. V prípade jeho predaja nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Tým sa v podstate docielilo rovnaké daňové zaobchádzanie, tak u FO – nepodnikateľov ako i u podnikateľských subjektov bez ohľadu na formu účtovania resp. vedenia daňovej evidencie.
Peter Pašek – Slovenská komora daňových poradcov: „Čo sa týka účtovníctva je otázkou v akom momente účtovať o výnose/príjme účtovnej jednotky. Máme zato, že v prípade predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine. V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú resp. za tovar alebo za službu by sa o výnose malo účtovať v okamihu, kedy dôjde k obom prevodom. Upozorňujeme teda, že o výnose/príjme z predaja virtuálnej meny by sa nemalo účtovať iba v momente predaja/výmeny za fiat menu, ale aj pri výmene za inú virtuálnu menu, obstaranie služby, tovaru resp. majetku.“
Práve v prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú vzniká problém ako danú transakciu oceniť
Zastávame názor, že v súlade so Zákonom o účtovníctve by sa mala aplikovať tzv. reálna cena, napr. trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze.
Na strane druhej v prípade ťažby virtuálnej meny by sme skôr odporučili vykazovať virtuálne meny u „minera“ až pred jej predajom za fiat meny, výmenou za inú virtuálnu menu, resp. jej použitím na nákup tovarov, služieb a majetku. V prípade ak účtovná jednotka obstarala virtuálne meny v rôznom čase a teda disponuje aj odlišnými obstarávacími cenami, na účely ich vyradenia by mala aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, resp. metódu FIFO. Čo sa týka precenenia virtuálnych mien na konci účtovného obdobia cez „aktuálnu“ trhovú cenu, tak máme zato, že túto povinnosť Zákon o účtovníctve neupravuje, čiže o kurzových rozdieloch by sa účtovať nemalo.
Nákup a predaj samotných kryptomien v Európe nepodlieha DPH. Usmernenie MFSR o kryptomenách z pohľadu DPH nehovorí. Miroslav Marcinčin – Slovenská komora daňových poradcov: „Na druhej strane treba upresniť, že pri platbe kryptomenou za tovary a služby, už treba brať do úvahy aj DPH. Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo ak by sa predávalo za EUR.“
zdroj: Slovenská komora daňových poradcov
