Dnes si zhrnieme, čo sa rozumie stálou prevádzkarňou, podľa legislatívy Slovenskej republiky.
Aké typy stálych prevádzkární pre účely dane z príjmu na Slovensku poznáme?
Podľa Zákona č. 595/20023 Z.z., § 16, ods. 2 sa stálou prevádzkarňou rozumie na účely tohto zákona trvalé miesto, alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Patrí tu aj pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, tech. zariadenie. Ale pozor na jednorázovo vykonávané činnosti, miesto, alebo zariadenie v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 6 mesiacov v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Klasická stála prevádzkáreň
Je to trvalé miesto (kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, tech. zariadenie). Okrem klasickej, čo asi pozná každý subjekt, poznáme aj stále obľúbenejšiu digitálnu stálu prevádzkareň ( je to digitálna platforma, cez ktorú sa sprostredkováva služby prepravy, alebo ubytovania).
Stavebná stála prevádzkareň
Stavbári (v SR je to zahraničný subjekt) na prevádzkáreň tohto typu často zabúdajú, že tak ako u nás, podľa našej legislatívy, aj v inom štáte EU im môže vzniknúť stála prevádzkareň. Častokrát dostanú jedinečný stavebný projekt v okolitom štáte EU (napr. Čechy, Rakúsko, Nemecko), majú tam stavenisko alebo miesto vykonávania stavebno-montážnych projektov, vzniká im tak ako na SR možno aj v danom štáte, kde práve stavebnú činnosť vykonávajú, povinnosť registrácie stálej prevádzkarne, ak presiahnu 183 dní za 12 mesiacov. Preto, ak dostaneme stavebný projekt treba si dôkladne naštudovať legislatívu danej krajiny, preštudovať Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo navštíviť v tej krajine daňového poradcu (čo je asi najefektívnejšie, nakoľko sa v tej daniach pohybujú a pravdupovediac, nie je to najjednoduchšia oblasť).
Stála prevádzkareň na služby tzv. službová stála prevádzkareň
Ak poskytovanie služieb presiahne viac ako 183 dní za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, vzniká povinnosť v SR registrácie pre daňové účely. Treba si dať pozor, je to tak ako pri stavbároch aj pri službách, ráta sa každý začatý deň. V dnešnej digitálnej dobe, kde zanechávame všade „určité stopy“ nie je až taký problém zistiť, koľko sa v danej krajine zdržiavame. Určite poznáte Shakirin prípad :-).
Agentská stála prevádzkareň
Vniká vtedy, ak koná nejaká osoba v zastúpení inej, robí všetky úkony a pomáha uzatvárať kontrakt a rokuje pre zahraničnú firmu v jej zastúpení.
Tieto štyri typy stálych prevádzkární pozná náš právny systém, ale platí to aj opačne, nakoľko sme v štátoch Európskej únie. Mnoho „fachmanov“ , idú za lepším zárobkom do okolitých štátov, keďže sú tam viac zaplatení, ale mnohokrát zabúdajú na povinnú registráciu, či už pre účely stálej prevádzkarne pre daň z príjmu, alebo pre účely dane z pridanej hodnoty.
Pozor však na prevádzkareň pre účely DPH
Zahraničný subjekt, pred zahájením svojej činnosti musí zvážiť svoju podnikateľskú aktivitu. Niektoré úkony je potrebné vykonať ešte pred svojou činnosťou. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 4 ods. 5 sa na účely tohto zákona rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálové vybavenie potrebné na výkon podnikania. Preto subjekt pred začatím svojej činnosti, musí zvážiť či tu má stále miesto (napr. si prenajme kanceláriu, dielňu, stavenisko, auto, zásoby v sklade, alebo personálne vybavenie).
Podľa § 5, ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004, povinnosť registrácie pre účely DPH vzniká zdaniteľnej osobe (pozor na pojem zdaniteľná osoba), ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň (!), alebo sa tu obvykle nezdržiava. Registrovať sa je subjekt povinný pred začatím svojej činnosti.
Takže, aj pred vycestovaním do okolitých krajín Európskej únie a pred zahájením svojej činnosti, si treba dôkladne naštudovať legislatívu danej krajiny, prípadne sa poradiť s daňovým poradcom, lebo sa môže stať, že sme mali povinnosť sa v danej krajiny registrovať, či už z titulu dane z príjmu, alebo z titulu dane z pridanej hodnoty. Tak, ako to musia zahraničné osoby robiť u nás a nesmú zabúdať na povinnú registráciu, platí to aj v iných štátoch EÚ, buď poväčšine rovnako, alebo obdobne. Lebo častokrát, keď prinesú daňové doklady svojej účtovníčke po roku svojej činnosti je už neskoro a vzniká oneskorená registrácia, ktorá je už so sankciou.
