Rozmery života sú rôzne, takže žijeme rôzne svety – osobný, pracovný, rodinný, finančný, atď. Medzi nimi aj svet daňový, lebo dane v trhovej ekonomike sú jadrom verejných financií štátu. Rozlišovanie medzi univerzálnym a špeciálnym je stále rozšírenejšie a dôslednejšie, ak chceme precizovať čo najvyššiu kvalifikáciu (expertnosť) a čo najlepšiu kvalitu produktu.
Analytici sú evolúciou globálneho sveta s tlakom na nové profesie a inovačné vzdelávanie nahradzovaní stále viac syntetikmi. Ako je to v daniach? Je lepšie byť daňovým univerzalistom alebo radšej daňovým špecialistom?
Človek je primárne emocionálny
Porovnávaniu a pomerovaniu sa nedá zabrániť, lebo svet je plný protirečení i paradoxov, pričom prvé a konečné slovo pri rozhodnutiach mávajú zvyčajne hodnoty. K produktívnemu mysleniu patrí najmä uvedomiť si, že duševné bohatstvo typu BYŤ znamená z hľadiska dlhodobých psychologických ziskov viac ako „iba“ materiálne bohatstvo typu MAŤ.
Ľudia však nie sú najmä racionálni (myslenie MOZGOM), lebo sú predovšetkým emocionálni (myslenie SRDCOM).
UNIVERZÁLNE myslenie (všeobecné)
Na trhu i v spoločnosti každý rád hodnotí pomer cena/výkon. Efektívne motto k rozlíšeniu ceny a hodnoty (ktorá je pre každého zvyčajne iná) je motto: CENA – je to, čo zaplatíš. HODNOTA – je to, čo dostaneš (Price is what you pay, value is what you get). Aj pri spôsobe myslenia a definovaní múdrosti i bohatstva je veľa rozdielov.
MYŠLIENKA (idea, nápad) – je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia. Myšlienky sú obsahy vedomia (významové útvary), ako súdy alebo pojmy. Podľa Hegela je myšlienka to, čoho stelesnením je bytie. Podľa Wittgensteina je myšlienka logický obraz faktov. Zmyslovo vnímateľným spôsobom vyjadrenia myšlienky je veta.
V daňovom svete je príkladom univerzálneho myslenia v daniach, napríklad, kniha „DAŇOVÁ PREVENCIA v príkladoch praxe (2014)“.
IDEA – má tri významy:
- odraz skutočnosti vo vedomí človeka, produkt ľudského myslenia odrážajúceho hmotný svet, myšlienka, predstava: pokrokové, politické, spoločenské, národné, náboženské idey; idea dobra, krásy; fixná i. zarytá predstava;
- základná, hlavná myšlienka, určujúca obsah niečoho: i. francúzskej revolúcie, i. románu, vedúca i.;
- nápad, zámer, plán: dobrá, zlá, skvelá i.;
Úspech v akejkoľvek snahe vyžaduje psychicky silnú myseľ. Môžete mať všetky zdroje, no ak nie je vaša myseľ správne nastavená, zlyháte.
PRÍKLAD: Zameranie a odlišovanie veľkých a malých daní
OTÁZKA:
Ako trénovať daňové myslenie k tomu, aby som vždy vedela dať dôraz, akcent, fokus na hlavné a podstatné daňové otázky a netrápila sa nad vedľajšími a nepodstatnými? Viete mi načrtnúť príklad na kľúčové /kardinálne/ odlišovanie veľkých daní a malých daní, prosím?
ODPOVEĎ:
K rozlišovaniu veľkých a malých peňazí, vrátane financií a daní, Vám slúži zdravý sedliacky rozum a jednoduchá matematika, kde triviálne spočítate a pomerujete, ktoré položky k výpočtu dane sú malé a ktoré veľké a podľa toho sa rozhodnete.
Zo všetkých daní, ktoré podnikateľský subjekt v SR platí je primárne dôležité orientovať sa na pochopenie a znalosti dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty. Aj keď čítate knihy o daňových trikoch, daňovej optimalizácii a daňovej tvorivosti, vždy sa ako prvé z nich usilujte poučiť o tých častiach, ktoré hovoria o najvyššej možnej daňovej úspore legálne v domácich podmienkach (na Slovensku) a v zahraničnej daňovej jurisdikcii (v daňovo-zvýhodnených územiach alebo hlavnej daňovej rezidencii v cudzine, s ktorou Vaša firma najviac obchoduje).
Z hľadiska makroekonómie – veľké dane sa v trhovej ekonomike týkajú najmä položky „štátne dane“ (napr. daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane…) a malé dane položky „miestne dane“(dane obcí a miest – napr. daň z nehnuteľnosti, daň z ubytovania, daň za psa, atď.).
Z hľadiska mikroekonómie – zvyčajne vyššie dane z príjmov sa platia v režime podvojného účtovníctva v spoločnostiach ako eseročka (spoločnosť s ručením obmedzeným), akciovka (akciová spoločnosť) ako pri najmenších firmičkách v režime jednoduchého účtovníctva (napr. živnostník, samostatne hospodáriaci roľník, samostatne zárobkovo činná osoba, atď.). Štát – SR – za uplynulé obdobie vývoja rokov 1989-2019 udelil najväčšie daňové prázdniny (úľavy na daniach) zahraničným strategickým investorom (napr. automobilky v SR, ale žiadne alebo minimálne domácim – slovenským daňovým subjektom z radov našich podnikateľov.
Podobne štát – napríklad namiesto vyriešenia najväčších daňových únikov na dani z pridanej hodnoty (napr. zavedením mechanizmu reverse of charge) v miliardách euro, rieši namiesto toho „iba“ miliónové“ daňové úniky na dani z príjmov cestou tzv. daňovej bločkovej lotérie alebo E-kasy, či ERP (Elektronické registračné pokladnice).
ŠPECIÁLNE myslenie (daňové)
Naučiť sa pragmaticky daňovo myslieť (rozmýšľať) predpokladá nadšeného človeka zaláskovaného do daní. Najmä usilovného a húževnatého, ktorý vyznáva princíp skromnosti a pracovitosti (Ora et labora! – Modli sa a pracuj). Takého, ktorý s nadšením vyznáva zmysel pre logiku, logistiku, kvalifikovanú oponentúru, akceptuje kritiku a rýchlo sa dokáže poučiť z chýb, aby ich do budúcnosti neopakoval. Ani agresívne, ani submisívne – ale tak, akurát – tzv. zlatou strednou cestou.
Osvojiť si daňové myslenie predpokladá nielen dôkladné zameranie (koncentráciu, fokus, sústredenie sa) na konkrétny cieľ, ale aj analyticko-kreatívnu osobnosť a jej integritu viacerých prierezových vzdelaní – napr. z účtovníctva, financií, ekonomiky, daňového práva a komunikácie (najmä sofistikovanej argumentačnej rétoriky).
DAŇOVÉ MYSLENIE – je schopnosť pochopiť daňovníctvo, účtovníctvo a audítorstvo vo vzájomných súvislostiach a dokázať z týchto informácií vyťažiť čo najviac daňových efektov podľa toho, či ide o správcu dane – teda toho, kto dane vyberá (inkasuje). Alebo o daňového poplatníka (daňový subjekt). Teda toho, kto dane platí.
V daňovom svete je príkladom špeciálneho myslenia – napríklad, trojica kníh: DAŇOVÁ KONTROLA očami praxe (2016) a knihy DAŇOVÁ OBRANA – príklady ochrany (2019) i DAŇOVÁ KREATIVITA – zreteľahodné príklady (2019).
Daňové myslenie – je tvoriť synergiu a schopnosť integrovať a kombinovať znalosti. To znamená predovšetkým nasledovné know-how: zručnosti a praktiky z kreatívneho účtovníctva, daňového procesu, daňového práva s akcentom na oblasť daňovo zvýhodnených území (tzv. off shore – daňové raje), finančnej analýzy a ekonomickej argumentácie na báze daňového hedgingu (miera zaistenia rizika).
Ten, kto vie brilantne daňovo myslieť, je zvyčajne pragmatik s dlhoročnou praxou v zdaňovaní a skúsenosťami z oblasti daňového poradenstva alebo z kontroly v daňových orgánoch (vo finančnej správe). Tiež disponuje excelentnými vedomosťami z práv a povinností daňových subjektov na strane jednej, kontrolných techník daňovej kontroly na strane druhej a možnosťami pre daňovú optimalizáciu na strane tretej.
