Analýzy platieb kartou klientov Poštovej banky dlhodobo potvrdzujú, že obchodníci majú najnižšie tržby cez víkend. Asi aj preto sme nemali problém zvyknúť si na nedeľné zatvorenie prevádzok počas koronakrízy. Prieskumy naznačujú, že mnohí z nás by na tom nič nemenili ani po návrate do bežného života. Ale každá minca má dve strany. Pre ekonomiku krajiny to môže predstavovať tvrdú ranu. Najmä v čase, keď sa snažíme o jej reštart. Výsledkom by mohlo byť zvyšovanie nezamestnanosti a znižovanie miezd.
„Keď sme sa pozreli na platby kartou našich klientov, ktoré zrealizovali od marca 2019 do februára tohto roka (v polovici marca bola už väčšina prevádzok zatvorená, a to nielen v nedeľu), potvrdilo sa nám, že na nákupných zvykoch našincov sa nič nemení. Podľa počtu a objemu platieb sú najsilnejšími nákupnými dňami štvrtok a piatok. Naopak, najslabšími sú tie víkendové,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Priemerné tržby počas piatku, favorita tohto rebríčka, dosahovali približne 1,8 mil. eur a vo štvrtok iba približne o 100-tisíc menej. Kým v ostatné pracovné dni sa tržby držali na úrovni 1,5 mil. eur, v nedeľu klienti Poštovej banky utratili v priemere len 850-tisíc eur. „V sobotu evidujeme takmer dvojnásobne vyšší počet platieb kartou ako počas druhého víkendového dňa,“ dodáva L. Žáčková.
Počas koronakrízy sme si postupne zvykli na to, že obchody sú v nedeľu zatvorené
Preto vznikla otázka, či to tak ponechať aj po tom, ako sa vrátime do normálneho života. „Mnohým Slovákom to príde ako dobrý nápad, nakoľko nedeľu by sme potom zrejme strávili niekde v prírode a nie v nákupnom centre. A čas s rodinou by si mohli vychutnať aj tí predavači, ktorí ju inak musia stráviť v práci. V období krízy a recesie, ktorým práve prechádzame však zatvorenie obchodov v nedeľu nemusí byť až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Analytička nepredpokladá, že by len kvôli tomu ľudia začali nakupovať menej
Spotrebitelia časom svoju spotrebu prispôsobia novovzniknutej situácii a nákupy presunú na iné dni. Predovšetkým čo sa týka potravín a tovarov každodennej spotreby. Určitý (a pravdepodobne len krátkodobý) pokles tržieb ale môžu zaznamenať iné obchody, napríklad s oblečením, obuvou, športovými potrebami, hračkami a podobne. Za takýmito nákupmi totiž často vyrážame cez víkend.
„K poklesu tržieb by asi došlo aj v reštauráciách a kaviarňach v nákupných centrách, keďže by tam bol menší pohyb ľudí. Prepad maloobchodných tržieb ale v dôsledku voľnej nedele neočakávame, keďže z ekonomického hľadiska platí, že naša kúpyschopnosť závisí od toho, koľko zarábame, a nie od toho, koľko dní v týždni môžeme nakupovať, “dodáva J. Glasová.
Zatvorenie obchodov v nedeľu by ale mohlo mať horší dopad na náš trh práce, zamestnanosť a mzdy ľudí pracujúcich v sektore obchodu. Pretože zatvorenie obchodov v nedeľu by celkom isto znížilo potrebu pracovnej sily v tomto sektore.
„Keď budú predajne zatvorené, nebudú tam potrební predavači, pokladníci, skladníci ani SBS-kári. Preto očakávame, že povinné zatvorenie obchodov počas nedele bude viesť k nárastu nezamestnanosti v sektore obchodu. A to isto nie je v tomto období žiaduce, nakoľko nezamestnanosť bude narastať tak či tak pod vplyvom aktuálnej koronakrízy a recesie, ktorou práve prechádzame,“ upozorňuje na negatívny dopad voľných nedieľ Jana Glasová a dodáva, že ten ďalší pocítia zamestnanci zatvorených predajní na svojich mzdách.
V nedeľu totiž prináleží pracujúcim príplatok za prácu, vďaka čomu je ich mzda vyššia aj o niekoľko desiatok eur mesačne. Mnoho zamestnancov v obchode teda rado berie nedeľné zmeny, aby si prilepšilo k výplate a voľný deň si dajú radšej uprostred týždňa. Takže ani mnohých pracovníkov v obchode nemusí tešiť, keď nebudú môcť v nedeľu pracovať.
Koronakríza postupne menila naše priority pri nakupovaní, keďže na niekoľko týždňov vypla väčšinu obchodov, prevádzky, zariadenia a poskytovateľov služieb. Výnimku tvorili iba potraviny, lekárne, drogérie a predajne s tlačou.
„V piatok (13. marca 2020 ), po prijatí prvých prísnejších vládnych opatrení, naši klienti minuli v potravinách o 60 % viac ako týždeň predtým (6. marca 2020), kedy bol potvrdený prvý prípad nákazy koronavírusom na Slovensku. V lekárňach vzrástol počet kartových transakcií až o 65 % a ich objem o 72 %,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Naopak, najväčší prepad tržieb zaznamenali poskytovatelia služieb, kiná, cestovný ruch, verejná doprava a predajne s oblečením, obuvou, elektrom, nábytkom.
„Z analýzy týždenných platieb kartou našich klientov vidieť ako zavedením opatrení počet aj objem platieb poklesol aj v ďalších týždňoch. A rovnako tak keď sledujeme týždne, kedy sa začalo uvoľňovanie, môžeme pozorovať nárasty. V prvej fáze iba mierne, klienti boli opatrní a po druhej a tretej fáze boli tieto nárasty už výrazne väčšie. V polovici mája, po tretej fáze uvoľnenia vládnych opatrení, sa objem platieb kartou dostal na úroveň ako v týždni pred zavedením opatrení a zatvorení väčšiny obchodov,“ hodnotí hovorkyňa Poštovej banky.
Slováci aj pred krízou najviac utrácali za jedlo, najmä v potravinách
Zaujímavosťou je, že za hazardné hry, stávkovanie a lotérie minú približne rovnaký objem peňazí ako za stravovanie sa v reštauráciách. Na druhom mieste v rebríčku objemu platieb sú benzínky, nasledujú obchody s oblečením, elektronikou, tlačou, športovými potrebami, obuvou a predajne s rozličným tovarom. Výrazné sumy našinci nechávajú aj za oddych, najviac za ubytovanie počas výletov a dovoleniek.
