Všetko to začalo v 16tich, keď ma už prestalo baviť žiť monotónny život typu škola, brigáda, spánok. Mať peniaze je síce pekné, ale keď ich miniem za jeden piatok, keďže som zarábal 2,5€ na hodinu, nie je dvakrát výhra. Začal som hľadať cestu, ako sa z toho vymaniť. Porozprával som sa o tom s viacerými ľuďmi. Bývalý šéf mi navrhol, že môžem začať predávať jeho výrobky na Slovensku.
Jednalo sa o puzzle z fotografie. Neváhal som ani sekundu a využíval som každú voľnú minútu k tomu, aby som premenil svoj podnikateľský sen na skutočnosť. Našiel som si programátora, ktorý sa staral o eshop, s otcom som sa dohodol, že pokým nebudem mať 18 rokov, bude sa to všetko riešiť cez jeho firmu. Po práci si šéf na mňa vždy našiel čas a učil ma, na čo si dať pozor pri podnikaní, ako riešiť marketing. Za všetko, čo pre mňa spravil, mu patrí jedno veľké ďakujem !
Prvý eshop spustený. Očakávam ošiaľ
Bol september 2014 a môj eshop bol konečne online. Prvé dni som sa venoval optimalizácii reklám pre Adwords a postupne začali prichádzať prvé objednávky. Keďže ešte eshop negeneroval dostatok financií, aj naďalej som brigádoval. Taktiež som sa so šéfom dohodol, že neodídem počas vianočnej sezóny. Občas mi prišlo komické, keď som pracoval na svojich objednávkach ako zamestnanec svojho dodávateľa. Čím pribúdali objednávky, tým môj život začal byť bláznivejší.
Deň vyzeral ako káva zaliata energetickým nápojom. Vstával som o šiestej do školy, v škole som venoval všetku svoju pozornosť emailovej komunikácií s klientmi. Zo školy som išiel autobusom do práce, kde som aj naďalej pracoval ako brigádnik.
Počas obedovej prestávky som pripravoval moje objednávky pre kuriéra, po práci som prišiel domov a pokračoval v zanedbanej komunikácií s klientmi, vytváral faktúry pre účtovníčku z doručených objednávok, a zasielal do výroby nové objednávky z celého dňa. Väčšinou som zaspal okolo štvrtej nad ránom. A takto každý deň…
Jediné čo ma držalo pri živote bol pohľad do kalendára s deadlinom posledných vianočných objednávok. Nasledovalo odsťahovanie sa od rodičov a začiatok mojej novej životnej etapy. Ale aj keď som si to vtedy neuvedomoval a prišiel som na to neskoro, bol som veľmi nezodpovedný. Na zábavu som míňal strašne veľa peňazí a nepremýšľal som nad budúcnosťou. A tak to aj dopadlo.
Vianočný ošiaľ po novom roku „nečakane“ nenastal a objednávky prichádzali v malých množstvách. Rozhodol som sa pre rozšírenie svojho sortimentu. Bol som prinútený nájsť si iného programátora, tak povediac lacnejšieho, ale kvalitnejšieho. A tak to aj nakoniec dopadlo. Všetko išlo dolu vodou. Vzdať sa auta, bytu a ísť s financiami do mínusu pretože som stále dúfal, že môj nový programátor s tým naťahovaním času raz skončí. Ale nestalo sa.
Nasledovalo nasťahovanie sa späť k rodičom. Kde aj aktuálne bývam.
Jeden pád na dno neznamená koniec!
Uvedomoval som si, že nemám nič a som tam, kde som bol kedysi. Nemám peniaze, súkromie a ani slobodu. Ale rozhodne som mal dostatok nádeje. Na škole som spoznal skvelého kamaráta Šimona Macharu, ktorý bol rovnaký nadšenec (blázon) ako ja. Začali sme spoločne riešiť ďalší biznis. Zo začiatku to bola výmena neonových trubíc za LED trubice v štátnych podnikoch.
No tam to trvalo všetko veľmi dlho a rozhodli sme sa pre niečo, čo nás baví oboch – výroba takpovediac niečoho nemožného. Začali sme vyrábať stroje. Paradoxne náš prvý zákazník bol môj bývalý šéf. Vďaka nemu sme zarobili prvé peniaze. To nás iba utvrdilo v tom, že nás to oboch baví a chceme v tom spoločne pokračovať aj naďalej. Časom sme založili firmu Sima Engineering.
Vyrábať stroje nie je zložité ako by sa mohlo zdať
Možno nerozumiete, čo chcem povedať, ale výroba strojov nie je vôbec zložitá, ako si všetci myslia. Ide iba o to uvoľniť svoju detskú kreativitu a baviť sa. Neberieme to ako prácu, ale ako zábavu. Tak ako sme sa kedysi hrali so stavebnicou Lega a rozoberali sme autíčka, dnes už máme „hračky“ o čosi väčšie.
Lepidlá nahradili zváračky, stavebnicu Lego – hliníkové profily. A zotrvačník z detských autíčok nahradil skutočný motor. Ale to, ako to celé bude fungovať, je len na nás a na našej kreativite. Ľudí zaujíma výsledok, nie ako sme sa k nemu dopracovali. Preto Vám radím, robte čo chcete aj keď to nevyzerá jednoducho. Vy to zvládnete. Ale to, ako to zvládnete je otázne, no časom to bude lepšie a lepšie. 😉
Plány do budúcna?
V dnešnej dobe už máme niečo za sebou, a našim cieľom je posunúť sa na vyššiu úroveň. Plán je rozšíriť našu pôsobnosť najskôr po celom Slovensku a susednom Česku a následne začať dobíjať zbytok Európy. Všetko ukáže čas, ako sme sa pripravili. Uvidíme, kam nás vietor zaveje, ale rozhodne o nás ešte budete počuť 🙂
Martin Vrbica, 19 rokov
Sima Engineering
