Slovak Business Agency vypracovala analytický dokument zameraný na identifikovanie bariér, pre ktoré rozvoj rodinného podnikania na Slovensku zaostáva. Následne sú v rámci dokumentu prezentované odporúčania zamerané nariešenie identifikovaných bariér súvisiacich s uvedenou problematikou.
Rodinné podniky sú oproti bežným podnikom špecifické prepojenosťou vzájomných rodinných väzieb medzi vlastníkmi, riadiacimi a výkonnými členmi podniku, ktorí sú zároveň aj členmi rodiny. Definícia pojmu rodinný podnik sa javí ako jeden zo základných problémov nielen na Slovensku, ale aj v krajinách EÚ. Navyše absencia právnej úpravy rodinného podniku tak môže limitovať existujúce možnosti finančnej či nefinančnej podpory.
Základy súvisiace so založením afungovaním rodinného podniku sa nachádzajú v zakladajúcich dokumentoch podniku, v ktorých aspoň časť vzťahov je upravená. Avšak vzťahy medzi majiteľmi podniku môžu byť vymedzené aj na dlhšie obdobie. Z tohto dôvodu sa ako problematická javí generačná výmena alebo predčasný odchod majiteľa/zakladateľa zpodniku. Navrhovaným odporúčaním je myslieť na generačnú výmenu včas, pričom ide najmä o plánovanie manažérskeho a majetkového nástupníctva, a tiež nastaviť podmienky v zakladateľskej zmluve podniku.
Následne určité problémy sa objavujú aj v rámci riadenia rodinného podniku, najmä vtedy keď do riadenia vstupujú ďalší členovia rodiny sledujúc svoje vlastné ciele, prípadne ak dôjde k odovzdaniu podniku cudzej osobe (profesionálovi). Za účelom zachovania kontinuity rodinného podnikania je odporúčaním vytvoriť vhodnú štruktúru riadenia rodinného podniku, vytvoriť stratégiu rodinného podniku (kontrolné mechanizmy, vzájomná komunikácia sčlenmi rodiny atiež s ďalšími zainteresovanými osobami podieľajúcimi sa na chode rodinného podniku) a tzv. rodinnú radu. Výsledky analýzy poukázali na to, že pre zlepšenie vnútorného prostredia v rodinnom podniku a na zamedzenie vzniku rozporov predstavuje jedno zďalších odporúčaní spísanie rodinného protokolu (tzv. rodinnej ústavy). Ide o neformálny dokument, ktorý je vytvorený pre konkrétnu rodinu, vzťahy v rodine a v rodinnom podniku, pričom jeho obsah je prispôsobený špecifickým podmienkam fungovania rodinného podniku. Presné nastavenie podmienok vrodinných podnikov napomáha k predchádzaniu vzniku sporov vo vnútri rodiny.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako z analýzy vyplynulo medzi najčastejšie nástroje prerozdelenia majetku v rodinnom podniku patria trust a zverenecký fond. V tomto prípade správu nad vloženým majetkom (alebo jeho časťou) v rámci spomínaných nástrojov vykonáva tretia poverená osoba. Napriek tomu, že slovenská právna úprava pozná správu cudzieho majetku, podmienky pre zavedenie konceptu oddeleného vlastníctva v podobe trustu a zvereneckého fondu nie sú vytvorené (najmä v situáciách, „keď majetok, ktorý správca spravuje je oddelený od jeho vlastného majetku“). Dôvodom je, že Ústava Slovenskej republiky upravuje len jediné všeobecné vlastníctvo. Navrhovaným odporúčaním je konsolidácia majetku do jedného uceleného rodinného holdingu (holdingovej spoločnosti). V procese jeho vytvorenia dochádza k presunu majetku rodinného podniku, pričom budúcim subjektom, pod ktorým sa budú uskutočňovať všetky podnikateľské aktivity, bude spomínaný rodinný holding.
Okrem toho problémy vznikajú aj v prípade procesu dedičského konania. Na základe skúsenosti niektorých podnikateľov je kvalita poskytovaných služieb na Slovensku zo strany notárov v dedičskom konaní, v ktorom pozostalosťou je podnik, nepostačujúca. V oblasti procesov, ktoré sú súčasťou dedičského konania predstavuje jedno z odporúčaní prepojenie registra notárov s registrami iných inštitúcií, ako sú napríklad banky alebo daňový úrad. Z dôvodu vyššej flexibility dedičského konania by bolo vhodné upraviť aj niektoré zákony s priamym vplyvom na rodinné podniky (napr. právna úprava dedenia v Občianskom zákonníku).
Zdroj: Slovak Business Agency / Správa o stave malého a stredného podnikania v SR v roku 2020
